Od 1. januára 2022 vstúpilo do platnosti tretie typické vydanie Rímskeho misála, čo prinieslo zmeny v slávení svätých omší a zvolaniach veriacich. Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) hovorí o dvoch typoch úprav, ktoré sa týkajú preusporiadania niektorých omšových formulárov a doplnenia nových textov. Pri úpravách doterajších textov sa dbalo na to, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu.
Medzi väčšie zmeny patrí úprava prekladu výrazu „benedictus Deus“, ktorý sa nachádza v textoch pri príprave obetných darov. Súčasná úprava prekladu na „požehnaný Boh“ môže znieť zvláštne, no je potrebné správne chápať viacznačnosť tohto termínu.
Kým latinský text konštatuje, aký je Boh (dáva mu atribút „benedictus“), v slovenčine sa hovorí, že (my) Bohu dobrorečíme. Doslovný preklad z latinčiny by však bol: „Požehnaný si, Pane...“
Namiesto doterajšieho: Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života - kňaz vysloví: Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ti ho ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života.
Práve tu nastáva jediná zmena, ktorá sa týka veriacich. V zvolaní pri príprave obetných darov, ktoré sa hovorí, len ak sa nespieva. Odpoveď ľudu bola totiž doteraz: Zvelebený Boh naveky! Odteraz bude kňaz hovoriť: Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ti ho ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom.
Liturgická komisia KBS v Úpravách v omšovom poriadku vysvetľuje: „Benedictus sa správne vyjadruje ako požehnaný, čím sa označuje atribút, vlastnosť Boha. Za zmienku stojí, že v Sanctus, ktorého text je inšpirovaný Starým zákonom, sa benedictus, qui venit prekladá požehnaný, ktorý prichádza a nie zvelebený, ktorý prichádza.
Bohu prisudzujeme atribút „svätý“, lebo je prameňom svätosti. Rovnako môžeme chápať aj výraz „požehnaný Boh“. Ide o atribút Boha, nie o výsledok obradu požehnania v súčasnom chápaní. Boh nie je požehnaný v zmysle výsledku požehnania, ale ako ten, ktorý má silu, a preto v jeho mene aj my môžeme požehnávať. V pozadí tohto termínu je hebrejský výraz baruch.
Viacvýznamovosť Slova "Svätý" a "Požehnaný"
Jedno slovo môže mať v rozličných kontextoch odlišný význam. Hovoríme: svätý Boh, svätý Ján, Svätý Otec, svätá omša. Vo všetkých týchto prípadoch má rovnaké slovo „svätý“ trochu odlišný význam. Aj pri výraze „svätý Bože“ by sme sa mohli pýtať - Boha niekto vysvätil či posvätil, že je svätý?
Obdobne je to i pri termíne „požehnaný Boh“. Ide o atribút Boha, nie o výsledok obradu požehnania v súčasnom chápaní. Termín „požehnaný Boh“ nemožno teda chápať v kontexte požehnania ako obradu, pobožnosti.
Výraz „požehnaný Boh“ nie je v liturgickom kontexte úplnou novinkou, a to ani v slovenskom prostredí. Atribút „požehnaný“ vo vzťahu k Bohu sa používa v slovenskom znení gréckokatolíckej liturgie. Preklad latinského „benedictus Deus“ do slovenčiny ako „požehnaný Boh“ je preto legitímne zvolenou možnosťou.
Daniel Dian upozorňuje, že „1. januárom 2022 sa výslovne zakazuje používanie doterajšieho Rímskeho misála, teda od 1. Zmeny súvisia napríklad aj s formulármi na nedávno zapísané slávenia do Všeobecného rímskeho kalendára.
Ranná modlitba - Prijali ste Božie požehnanie na svoj život?
Ďalšie Zmeny v Novom Vydaní Rímskeho Misála
Podľa Úprav v omšovom poriadku Liturgickej komisie KBS „spojka lebo vyjadruje latinské enim podobne ako v slovách nad chlebom. Preklad za všetkých sa začal používať iba v niektorých krajinách počas posledných tridsiatich rokov.
Najdôležitejšie zmeny sú podľa Daniela Diana pri konsekračných slovách. Nad chlebom znejú: Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Je to krv novej a večnej zmluvy. „Tu je veľmi podstatná zmena práve v slovách lebo, ktoré doteraz neboli v slovenskom preklade pri konsekrácii, ale tá najpodstatnejšia zmena spočíva v zmene slov: miesto za všetkých, ako bolo do záväznosti používania tretieho typického vydania Rímskeho misála, od jeho záväznosti od 1.
Daniel Dian spomína tiež zmeny, ktoré sa týkajú biskupov. „Diakon, kňaz alebo sám biskup (ak nemá diakona) už nebude veriacich prepúšťať slovami: Iďte v mene Božom, ale bude môcť použiť jednu zo štyroch formúl prepustenia: Choďte v mene Božom. Alebo: Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium. Alebo: Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom. Alebo: Choďte v pokoji.
| Pôvodný Text | Nový Text |
|---|---|
| Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov... | Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia... |
| Zvelebený Boh naveky! | Požehnaný Boh naveky! |
Význam Požehnania
V prvom rade by sme mali rozumieť tomu, čo vlastne znamená výraz požehnanie. Týmto slovom, ktoré pôvodne nie je naše, najčastejšie prekladáme latinské slovo benedictio. Latinské benedicere doslova znamená dobrorečiť, teda nielen „vyprosovať dobro“, ale aj velebiť, oslavovať, vzdávať vďaky. Podstata požehnania teda nespočíva v tom, že vyprosujeme dobro pre nejakú osobu alebo označujeme znakom kríža nejaký predmet, ale že vzdávame Bohu vďaku?
Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život. Požehnanie je teda modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom.
Je dôležité poznamenať, že „požehnanými“ sa nestávajú veci, ale ľudia. Prijímateľom duchovných darov, teda Božej milosti, je vždy len človek. Ak kňaz požehnáva ruženec, v skutočnosti vyprosuje požehnanie pre tých, ktorí sa ho modlia. Ak požehnáva auto, neznamená to, že by sa ono stalo „amuletom“, že by obsiahlo nejakú nadprirodzenú schopnosť, ale v modlitbe požehnania kňaz prosí za tých, ktorí auto používajú.