Knihy sú oveľa viac než len zväzok papiera a atramentu. Sú to tiché spoločníčky na našich nočných stolíkoch, majestátne chrámy v podobe knižníc a najmä mosty k nespočetným svetom, myšlienkam a životom. Čítanie je pre myseľ tým, čím je cvičenie pre telo.
Na slovenský knižný trh prišla nová kniha Nicky a stratený templár od Alessandry Nádudvari. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie.
Mapa Dubového ostrova
O autorke
Ak dovolíš, tento rozhovor začneme konštatovaním, že si Slovenka žijúca na východnom pobreží Kanady. Alessandra Nádudvari je Slovenka žijúca v Novom Škótsku na východnom pobreží Kanady. Do Nového Škótska som šla zo zvedavosti a aj preto, že som sa chcela plaviť na škuneri Modronos. Kedysi to bol najrýchlejší škuner na svete. K Vikingom poviem toľko, že boli vyššie na severe v provincii Newfoundland a Labrador.
Zaujíma sa o ľudové povesti a históriu, najmä o predkolumbovské plavby v réžii Vikingov a templárov. Spolu s manželom Timom vlastní pozemok v obci New Ross, na ktorom vraj koncom 14. storočia zimoval Henry Sinclair, škótsky šľachtic a orknejský gróf.
V roku 2016 sa zapojila do pátrania po poklade na Dubovom ostrove, ktorý leží pri južnom pobreží Nového Škótska. Spolu s manželom účinkovala v dokumentárnom seriáli „Kliatba Dubového ostrova“ z dielne History Channel. Samostatne účinkovala v dokumentárnom filme „Stratené kráľovstvo“, ktorý bol natočený v roku 2019 pre frankofónnu televíziu UnisTV v provincii Nový Brunsvik.
Alessandra je členkou združenia NEARA (Asociácia pre výskum historických pamiatok Nového Anglicka) a dobrovoľníčkou v múzeu vo Fort Point. Verí tomu, že lásku k histórii treba v ľuďoch pestovať od malička, a preto v lete prednáša na túto tému v mládežníckom klube v Indian Point.
Vo voľnom čase píše články o templároch, pirátoch a najmä o Dubovom ostrove. Na jej internetovej stránke tiež nájdete rozhovory s ďalšími autormi a bádateľmi, ktorí skúmajú zaprášené stránky histórie.
Inšpirácia a pozadie príbehu
Prejdime k tvojmu prvému a úspešnému knižnému príbehu. Spomínaš si na deň, keď sa ti v mysli zjavila myšlienka - napíšem dobrodružný príbeh pre deti a mládež? Presný dátum si nepamätám, ale bolo to krátko po narodení môjho syna. Držala som ho v náručí a rozmýšľala som, aké dobrodružstvá raz spolu zažijeme. Postupne som tiež zbierala knihy, ktoré by raz mohol čítať. Vtedy som si všimla, že moderné knihy pre deti sú obsahovo plytké a že sa vyhýbajú histórii a hlbokým myšlienkam.
Príbehu si dala názov Nicky a stratený templár. Prečo práve templár? V Novom Škótsku sa nachádza ostrov Oak Island (Dubový ostrov), o ktorom ľudia veria, že tam bol ukrytý poklad. Traduje sa, že ho tam ukryli stredovekí templárski rytieri z Francúzska. Poklad sa ešte nenašiel, no boli objavené kovové predmety a symboly, ktoré naznačujú, že išlo o dobre zorganizovanú skupinu z južného Francúzska v 12. až 14. storočí. Je to citlivá téma. Mňa však táto téma veľmi zaujala a začala som sa jej venovať. Zistila som, že v Severnej Amerike sa našli viaceré stredoveké predmety ako košeľa z krúžkovej ocele, meč, mince a pod. Indiánske legendy spomínajú návštevníkov so blonďavými vlasmi vlasmi. Podľa opisu to boli buď Vikingovia alebo stredovekí rytieri.
Ja som po Vikingoch a templároch pátrala už niekoľko rokov, takže nebolo ťažké o nich písať. Nechcela som deti zahltiť suchými faktami, skôr som im chcela túto kapitolu histórie predstaviť a inšpirovať ich. Moje zdroje sú rôzne. Ďalej mám zbierku historických máp tohto kontinentu. Za dôležitý zdroj pokladám informácie od miestnych ľudí, ktorí vedia o skrytých miestach a artefaktoch. Ľudia tu často narazia na odpor historikov a archeológov, ktorí odmietajú možnosť, že sa sem niekto priplavil skôr ako pred koncom 15. storočia. Dúfam, že nálezy na Dubovom ostrove tento postoj zmenia. Templári ma priťahujú preto, že boli anomáliou. Záhadne sa objavili na scéne v 12. storočí a neskôr rovnako záhadne zmizli. Mám také tušenie, že chodili na tajné a nebezpečné misie a že sa to dialo krátko po založení ich rádu. Ide o 12. storočie a práve z neho pochádza kamenná studňa na Dubovom ostrove. Pôvodní obyvatelia ju nepostavili, takže šlo o inú skupinu. Príbeh templárov má otvorený koniec. My ľudia nemáme radi otvorené konce. Chceme, aby sa príbeh uzavrel a hlavne, aby sa dobre skončil.
Konzultácie s odborníkmi
Čítal som, že si konzultovala určité veci s profesorom starobylých rún zo Švédska. Henrik Williams je profesorom runológie na univerzite v švédskej Uppsale. Písala som si s ním o runových nápisoch v Severnej Amerike a či sú pravé vikingské. Bol toho názoru, že nie sú pravé, ale aj tak sa o ne zaujímal. Každé písmo sa vyvíja a on sledoval práve ten vývoj, teda ako sa vyvíjali runy počas storočí. Nakoniec som ho poprosila, aby mi spravil runový prepis mien havranov v mojom príbehu. Chcela som, aby ich mená boli napísané runami z 10. až 11. storočia.
Obľúbení autori a hudba
Verejným tajomstvom je, že tvojím obľúbeným spisovateľom je Terry Pratchett a že rada počúvaš britskú hardrockovú skupinu Def Leppard, ale aj heavy metal. Terry Pratchett bol a je mojím obľúbeným anglickým spisovateľom. Mala som často pocit, že videl až na dno ľudskej duše. Napriek tomu, čo tam videl bol schopný podať s humorom a láskou. Táto kombinácia prenikavej múdrosti a láskavého humoru vo mne utkvela.
Hudba pochádza z vyššej sféry. Rada sa ňou inšpirujem, keď hľadám emotívny začiatok nového príbehu. Nie každá rocková alebo metalová hudba je brutálna a tvrdá. Mám rada rýchle a melodické piesne s poetickým textom. Najlepší sú v tom severania, najmä Fíni a po nich Germáni.
Prostredie pre písanie
Aké prostredie ti pri písaní najviac vyhovuje? Najradšej píšem o polnoci, keď vonku zúri búrka, o okenné tabule šľahá dážď, dom sa otriasa pod nárazmi vetra a v diaľke počuť zvon na námornej bóji. Na písacom stole mám hrnček mätového čaju s medom z ktorého pokojne stúpa jemná para. Moji chlapci spia, nikto nič odomňa nechce a ja môžem povoliť opraty mojej predstavivosti. Občas ma príde skontrolovať mačka, že či už idem spať a keď vidí, že nie, tak sa ku mne pripojí.
Posolstvo knihy
To je dobrá otázka. Hlavným posolstvom je to, že musíš spoznať sám seba - čo v tebe je a čoho si schopný. Ukáže ti to sám život, ktorý ťa otestuje. Netreba sa toho báť ani sa tomu vyhýbať. My ľudia sme postavili celú spoločnosť na tom, že nás musí ochraňovať a dávať nám pocit bezpečia. Do istej miery je to potrebné, ale zároveň nás to robí mäkkými a detinskými. Naši predkovia by sa dobre zasmiali, keby nás dnes videli. Dnešné deti v podstate nemajú ako zosilnieť - duševne aj fyzicky. Majú depresie, sú závislé na technológii a nevedia, čo so sebou. Akoby sme im tým pohodlím zobrali zmysel života. Na Slovensku to možno až také vypuklé nie je ale v Kanade áno. Raz som videla jedného môjho žiaka, jemného intelektuála, ako uchopil vikingský štít, ktorý sme vyrobili v triede. Ani si neuvedomil, že odrazu zaujal obranný postoj a druhou rukou zamával akoby mal v nej meč. Vtedy som sa usmiala a povedala som si, že on toho bojovného ducha v sebe má, len ho nemá kde prejaviť.
Duchovia minulosti ožívajú v každom mojom príbehu. Modelujú správanie a hodnoty, na ktoré sme už zabudli - šľachetnosť, vernosť, obetavosť, nesebeckosť, pravdovravnosť, odolnosť a vnútorný pokoj.
Templári
Keby som bola muž, tak by som sa prihlásila do takého rádu. Najprv by mi ale jeho veľmajster musel povedať, či som toho hodná a či som na to fyzicky a psychicky uspôsobená. To pasovanie za rytiera by som nechala na iných - je to pocta, ktorú si treba zaslúžiť. Inak nie každý templár bol aristokrat a rytier. Mali aj bežných členov z nižších spoločenských vrstiev.
Obálka knihy je vybavená oči pútajúcim grafickým dizajnom. Obálku nakreslila ruská grafička Alexandra Petruk z Vladivostoku.
Úspech spisovateľky
V čom podľa teba spočíva úspešnosť spisovateľky? Závisí to od toho, ako definuješ úspech. Mala som za cieľ napísať a vydať tri knihy pred tým, ako môj syn dovŕši dvanásť rokov. To sa mi podarilo. Mám stálych čitateľov, ktorí sa už tešia na ďalšie pokračovanie príbehu, čo tiež považujem za úspech. Nie je jednoduché ľudí zaujať, najmä ak nemáš veľa peňazí na reklamu. Príbeh by mal zaujať sám od seba. Ako ho však ľuďom ukázať? Preto chodím na výstavné trhy, kde môžem ľudí osobne stretnúť a porozprávať sa s nimi. V Novom Škótsku si ľudia veľmi cenia, keď sa zaujímaš o ich históriu. Aj z tohto dôvodu si na seba niekedy dám kostým, ktorý vyjadruje hlavné prvky príbehu. Mám známeho, ktorý vedie skupinu Piráti z Halifaxu. Dwight sa vie preobliecť za piráta ale aj rytiera. Vlastní totiž kostýmy a zbrane z historických filmov. Keď sa tak spolu zjavíme na výstave, ľudí to vizuálne zaujme a pritiahne.
Ďalšie príbehy
V angličtine vyšli aj tvoje dve ďalšie knihy, Nicky And The Lost Star a Nicky And The Lost Sword. Sú pokračovaním príbehov o Nickym a mňa zaujíma, či budú vydané aj v slovenčine. Je pravdou aj to, že budú vydané v španielčine? Máš pravdu, ide o pokračovanie prvého príbehu. Každý diel sa odohráva v inom prostredí a je o inom historickom období. Snažím sa, aby to bolo pestré a aby sa deti nenápadne niečo nové naučili. Plánujem dodať druhý a tretí diel v slovenčine, snáď v roku 2024.
Potomkovia templárov s napätím čakajú či ich rytierski predkovia na čele s Nickym ožijú aj v ďalšom, štvrtom príbehu. Templári sa vrátia v plnej sile. Nicky bude mať možnosť zblízka ich pozorovať, učiť sa od nich a pomôcť im v neľahkej situácii. Nebude chýbať humor v réžii hovoriacich havranov, ktorých si moji čitatelia zamilovali asi najviac.
Chcem sa ti poďakovať nielen za tento rozhovor, ale aj za mnohé iné rozhovory, ktoré sme za tie roky viedli. Tvoje otázky ma nútia načrieť hlboko a priamo sa pozrieť na seba samú.