Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zdieľa duchovnú tradíciu Byzantskej ríše a formu oslavy Boha počas liturgických modlitieb, ako ju poznali aj východorímski cisári vo svojom hlavnom meste v Konštantínopole, najmä v jej hlavnom chráme v Hagii Sofii. Rôznymi cestami sa táto východná tradícia dostala aj na Slovensko a v súčasnosti ju zastupujú Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev. Gréckokatolícka cirkev je narozdiel od pravoslávnej v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, to znamená všetky sviatosti a bohoslužby sú vzájomne platné a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku hierarchicky priamo spadá pod apoštolský stolec, tak ako aj Rímskokatolícka cirkev na Slovensku.
Aby sa dalo niečo napísať o našej Gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene je potrebné najsamprv vysvetliť, čo vlastne táto cirkev je a aké má korene. Úplný začiatok treba hľadať už v apoštolskej tradícii miestnych cirkví a ich rozdielnosti v slávení bohoslužieb vzhľadom na kultúrne oblasti, kde sa nachádzali (Izrael, Sýria, Grécko, Rím, Egypt, …) Obrad gréckokatolíckej cirkvi má svoj pôvod v oblastiach Východorímskej ríše. Potom, čo cisár Konštantín v roku 326 ustanovil za svoju novú rezidenciu Konštantínopol, došlo k rozkvetu tejto oblasti a takisto aj jej liturgického života. V samotnom Konštantínopole bola zariadená univerzita, ktorá sa stala najväčšou vo východorímskej ríši a Konštantínopol sa stal cirkevným centrom, keď tu v roku 381 vznikol patriarchát. Od konca 4. storočia sa tak Konštantínopol stal centrom správy, hospodárstva a kultúry celej východorímskej ríše a aj neskoršej Byzantskej ríše a plnil túto úlohu až do novoveku. Vďaka obchodným a kultúrnym vzťahom s Jeruzalemom, Antiochiou, Sýriou a Arménskom obsahuje byzantská liturgia, ktorú používa gréckokatolícka cirkev, množstvo prvkov z týchto tradícií.
Medzi prvých, ktorí na územie dnešného Slovenska byzantskú tradíciu priniesli, patria svätí Cyril a Metod pochádzajúci z oblasti Byzantskej ríše. Ich misia a byzantská liturgia sa cez ich žiakov rozšírila aj do iných slovanských krajín. Z nich cez neskoršie kolonizácie znova prišla do oblastí dnešného Slovenska, pretože od smrti svätého Metoda bola potláčaná. Celkom nevymizla, čoho dôkazom je existecia baziliánskych kláštorov za čias Arpádovcov a zákaz bratislavského cirkevného snemu z roku 1309 uzatvárať manželstvá východných katolíkov a vykonávať pre nich iné cirkevné obrady. V 14. storočí cez valašskú kolonizáciu prišli noví východní už pravoslávni kresťania a 15. storočí bolo pre nich v Mukačeve zriadené biskupstvo. V roku 1646 došlo k oficiálnemu zjednoteniu východných veriacich s katolíckou cirkvou na území vtedajšieho Kráľovského Uhorska podpísaním únie na zámku v Užhorode. 19. septembra 1771 bolo zásluhou Márie Terézie pápežom Klementom XIV. zriadené Mukačevské biskupstvo pre 560 tisíc gréckokatolíckych veriacich. V roku 1818 vzniklo Prešovské biskupstvo. 28. apríla došlo na 18 rokov k zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev znovu obnovená, no jej činnosť bola počas komunistického režimu silne potláčaná a kontrolovaná.
Gréckokatolícki veriaci prichádzajúci z východných oblastí Slovenska a Horehronia najmä za prácou do Zvolena tu nemali svojho kňaza. Zmena nastala až po páde komunizmu, kedy gréckokatolícky kňaz zo Šumiaca začal sporadicky navštevovať Zvolen. Ku vzniku samotnej gréckokatolíckej farnosti Zvolen došlo 18. mája 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac ako súčasť Gréckokatolíckej eparchie Prešov. Táto farnosť po vzniku Prešovského arcibiskupstva a Bratislavského biskupstva 30. Januára 2008 sa stala súčasťou gréckokatolíckej eparchie v Bratislave. Samotná farnosť má podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 686 veriacich a zahŕňa okrem okresu Zvolen, taktiež okresy Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Prvým správcom farnosti Zvolen bol o. Peter Sabol, ktorý farnosť spravoval v rokoch 2003 až 2006. Po ňom sa správy farnosti ujal o. Ján Krupa, ktorý vo farnosti pôsobil do konca júla minulého roka. 6. augusta na Sviatok Premenenia Pána biskup Peter Rusnák uviedol do úradu nového duchovného, súčasného správcu gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene, o. Jána Sabola, ktorý narozdiel od predchádzajúcich správcov býva priamo vo Zvolene. Tým sa vytvorili lepšie podmienky na intenzívnejšiu pastoračnú prácu.
Gréckokatolícke liturgie sa od vzniku farnosti slávili v kaplnke Zvolenského zámku. Za o. Jána Krupu sa liturgie začali sláviť aj počas týždňa v kaplnke kostola svätej Alžbety. Od 24. decembra sa miesto slávenia gréckokatolíckych bohoslužieb dočasne zjednotilo a je ním kaplnka Združenia JAS. Farnosť sa svojou ponukou stará o potreby gréckokatolíckych veriacich slávením bohoslužieb, vysluhovaním sviatostí, kultúrnymi podujatiami a modlitbou za nich. Svojou východnou tradíciou zároveň vytvára pre všetkých kresťanov a nekresťanov z okolia ponuku spoznať hĺbku Cyrilo-Metodskej tradície, ktorá tvorí významnú súčasť Slovenských dejín.
V nedeľu 14.5.2023 farnosť Zvolen a jej veriaci spolu s vladykom Milanom Lachom SJ, pomocným biskupom bratislavskej eparchie oslávili 20 rokov od založenia farnosti Zvolen, ktorej patrónom je evanjelista svätý Ján Teológ. Vladyka Milan Lach slúžil archijerejskú svätú liturgiu v chráme v Lieskovci pri Zvolene, nakoľko tradičné miesto pre gréckokatolíkov v kaplnke na Zámku vo Zvolene bolo v túto nedeľu nedostupné. Vladyka Milan v homílii poukázal na lásku evanjelistu Jána ku Kristovi, lásku, ktorá neostávala len pri slovách a povzbudil veriacich bratov a sestry k účinnej láske k našim blízkym, k nášmu okoliu, aby sme tak vydávali svedectvo o Kristovi. Spomenul tiež osobný vzťah k Ježišovi Kristovi ako to najdôležitejšie pre náš život.
Po skončení archijerejskej svätej liturgie, myrovania a obchodu okolo chrámu s čítaniami evanjelii, sa vladyka, kňazi a veriaci stretli aj na farskom obede a vytvorili tak krásne spoločenstvo a miesto stretnutia. Odpustovú slávnosť ku cti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa sme začali v piatok v kaplnke Zvolenského zámku duchovnou obnovou, ktorú viedol Fr. Michal Milan Krovina OP, administrátor farnosti Zvolen - Západ. Priblížil nám osobnosť svätého apoštola Jána a poukázal na spätosť jeho teológie s mystikou východných cirkví. Vyzdvihol význam a dôležitosť východnej tradície v súčasnom svete i v regióne, ktorý je prevažne latinský a evanjelický. Povzbudil nás, aby sme boli verní našej gréckokatolíckej cirkvi a zdôraznil, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita.
Po Božskej liturgii sme eucharistickou pobožnosťou vzdali úctu Kristovi prítomnému v Najsvätejšej eucharistii. Sobotnou veľkou večierňou s lítiou, spojenou s duchovnou obnovou, sme s otcom Jánom Kovaľom, farárom z Brezna, ďalej rozjímali a uvažovali nad odkazom a posolstvom nového patróna našej farnosti. Otec Ján poukázal na dôležitosť zoznámenia sa so svätým Jánom a vysvetlil nám, čo znamená jeho titul „Teológ“ (csl. Bohoslov). Zdôraznil Jánovo definovanie Boha ako lásky. Svoj príhovor zakončil odkazom svätého apoštola Jána poukazujúcim na slová Krista: „Milujte sa tak, ako som ja miloval vás“. A svätý Ján dodáva: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“
Pri príležitosti tridsiatych narodenín otca Jána Kovaľa sme mu zablahoželali a na pamiatku odovzdali darček. Nedeľná odpustová slávnosť sa začala modlitbou molebenu k svätému apoštolovi Jánovi, ktorú viedol otec Igor Cingeľ z Trenčína. Ďalej nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal bratislavský eparcha, Mons. Peter Rusnák. Na liturgii boli prítomní kancelár a tajomník eparchu, otec Peter Sabol, dekan Ján Sabol z Michaloviec, dôstojný pán Václav Kocian zo Združenia JAS, otec Marcel Iľko z Kolonice, otec Ján Krupa z Banskej Bystrice, otec Igor Cingeľ a miestny správca farnosti, otec Ján Sabol.
V úvode tajomník biskupa prečítal znenie dektétu o ustanovení patróna zvolenskej farnosti a následne ikona svätého apoštola a evanjelistu Jána bola na posvätenie prenesená na oltár. Vladyka Peter v slávnostnej homílii zdôraznil povolanie prvých apoštolov, medzi ktorými bol i svätý Ján, náš patrón. Poukázal na skutočnosť, že Krista sa rozhodli nasledovať, keď sa im siete prepĺňali úlovkom a vtedy sa dokázali odpútať od zisku a bohatstva a ísť za Kristom. Viacerými príkladmi nás vladyka Peter poučne a výchovne viedol k zodpovednému kresťanskému životu.
Na záver archijerejskej liturgie sa zástupkyňa našej farskej rady poďakovala otcovi biskupovi za jeho prítomnosť medzi nami a zároveň sme mu zablahoželali k jeho šesťdesiatym narodeninám. Po mnoholitstvii mali veriaci možnosť uctiť si posvätenú ikonu svätého Jána bozkom a pristúpiť k pomazaniu olejom - mirovaniu. Nasledovalo agapé, ktoré pripravili miestne farníčky a hostia. Odpustovej slávnosti sa zúčastnilo cca. 70 veriacich.
Miestny kňaz, o. Ján Sabol vyslovuje úprimné Pán Boh zaplať za všetky obety, modlitby, služby a dary, ktoré boli potrebné a skrášlili odpustovú slávnosť farnosti Zvolen.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Mgr. 28.03.2010 (Články uverejnené vo farskom časopise Naše spoločenstvo 3/2010)

Interiér chrámu Hagia Sophia v Konštantínopole, ktorý je symbolom duchovnej tradície Byzantskej ríše.
Život vo Farnosti
Čo nové Gréckokatolíci
Pôstny čas sa nám prehupol do druhej polovice. Cirkev nám predkladala v každom slávení sv. liturgie nejaký podnet, ktorý by nám, uponáhľaným ľuďom, pomohol uvedomiť si nejakú svoju chybu a v tomto milostivom čase sa snažiť o jej odstránenie.
Vhodným impulzom je modlitba kánonu Andreja Krétskeho, ktorú sa modlíme každý piatok pred liturgiou vopred posvätených darov. Po prvej tejto liturgii sa v našej farnosti posväcovala koliva. Mnohí sme to zažili prvýkrát v živote. Išlo o zmes naklíčenej uvarenej pšenice zmiešanej s medom, sušeným ovocím a orechmi. Otec Ján vysvetlil symboliku tohto jedla asi takto: posvätenie kolivy sa viaže na štvrté storočie, kedy Julián Odpadlík dal pokropiť krvou obetovaných zvierat všetky jedlá v Konštantínopole. Vtedy sa zjavil veľkomučeník Teodor Tirón a odporučil miestnemu arcibiskupovi Eudoxiovi aby nič nejedli, ale aby si navarili pšenicu s medom. Túto kolivu sme mali po svätej liturgii možnosť ochutnať a tak vhodným spôsobom vytvoriť spoločenstvo.
Tretia pôstna nedeľa sa nazýva Krížupoklonná. Cirkev nám dáva od tejto nedele celý týždeň do pozornosti Pánov kríž, ktorý bol slávnostne vyložený na uctievanie bozkom a liturgické spevy sa úcte tomuto symbolu taktiež prispôsobili. Trikrát sme spievali: Tvojmu krížu klaniame sa Vládca a Tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.
Kríž je znakom našej spásy a cesta kríža je cestou každého kresťana. Podobne to vyzdvihol vo svojom príhovore aj o. Ján. 14.02.2010 (Článok uverejnený vo farskom časopise Naše spoločenstvo 2/2010)
Čo nové Gréckokatolíci
Posledných päť nedieľ pred začiatkom veľkého pôstu nám slúžili nato, aby sme sa lepšie pripravili na prežívanie pôstu. Počas nedele o Zachejovi, sme sa naučili túžiť sa stretnúť s Ježišom; nedeľa o Mýtnikovi a Farizejovi nás naučila pokore. Spoločne s márnotratným synom počas nasledujúcej nedele, sme v synovej kajúcnosti prežívali Božie milosrdenstvo. Nasledovala mäsopôstna sobota, kedy sme sa počas prvej z piatich zádušných sobôt modlili za našich zosnulých, ďalej nasledovala mäsopôstna nedeľa nazývaná aj nedeľou posledného súdu, ktorá nám pripomenula konať skutky telesného milosrdenstva. Dnešná syropôstna nedeľa nám svojím príbehom o vyhnaní prarodičov z raja dáva dôvod, aby sme sa snažili o prinavrátenie požehnaného života.
Pôstne obdobie liturgicky začneme prežívať práve dnes na večierni (východné vešpery), ktorá obsahuje okrem klasických častí pôstne zakončenie sprevádzané hymnickými spevmi k Presvätej Bohorodičke, svätému Jánovi Krstiteľovi, a všetkým svätým spojenými s veľkými poklonami, ako vonkajším výrazom najhlbšej poklony pred Spasiteľom. V závere večierne zazneje modlitba svätého Efréma Sýrskeho, sýrskeho cirkevného otca štvrtého storočia obsahujúca prosbu o odstránenie nerestí, udelenie daru cností a poznania vlastných chýb. Táto modlitba tvorí súčasť všetkých liturgických slávení a modlitieb hodín počas celého obdobia veľkého pôstu. Po pôstnej večierni bude nasledovať takisto vzájomné zmierenie, ktoré je prvým ktorom v duchovnej obnove pôstneho času.
Pôvodným cieľom veľkého pôstu bol pôst katechumenov, ktorí sa pripravovali na krst a vstup do Cirkvi. No krátko nato sa takisto veriaci začali pripravovať na sviatok Vzkriesenia Pána.
Pôstny čas u gréckokatolíkov začína už v pondelok a to z tohto dôvodu, že soboty a nedele sa liturgicky nepovažujú za pôstne dni a štyridsiatnica sa končí v piatok pred Kvetnou nedeľou.
Okrem spomínanej modlitby Efréma Sýrskeho pôstny čas vypĺňa Liturgia vopredposvätených darov, ktorá sa v našom farskom spoločenstve bude sláviť piatkami o 18 hodine. Táto liturgia je charakteristická tým, že Eucharistia sa počas nej nepremieňa, ale používa sa vopred premenená. Centrálnym prvkom celej liturgie je tak Eucharistická úcta spojená s kajúcnymi poklonami a následným prijímaním veriacich.
Ďalšou pôstnou modlitbou, ktorú budeme cez pôstne obdobie praktizovať je Veľký kajúci kánon, modlitba hlbokej kajúcnosti a pokánia, ktorá má svoj pôvod v diele prepodobného Andreja Krétskeho, gortynského arcibiskupa žijúceho v druhej polovici siedmeho storočia. Celkový charakter pôstneho času taktiež dopĺňajú nedeľné liturgie Bazila Veľkého slávené počas piatich nedelí veľkého pôstu.
V mene nášho gréckokatolíckeho cirkevného spoločenstva prajem všetkým veriacim požehnané prežitie veľkého pôstu a zároveň pozývam k nám na okúsenie východnej spirituality prvého tisícročia.o. 29.11.2009
Návšteva Bratislavského Eparchu
Bratislavský eparcha navštívil gréckokatolícku farnosť Zvolen.
V nedeľu 29. novembra navštívil bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák, gréckokatolícku farnosť Zvolen. V kaplnke svätého Štefana na Zvolenskom zámku slávil o 10.00 hod. archijerejskú svätú liturgiu. Na začiatku slávnosti privítal vladyku miestny správca farnosti, o. Ján Sabol ml. a vyjadril radosť nad touto návštevou, ktorá sprítomňuje spoločenstvo modlitby a lásky zvolenskej farnosti s jej biskupom.
Na slávnosti sa zúčastnili aj bývalí kňazi pôsobiaci vo farnosti Zvolen: o. Peter Sabol, tajomník vladyku a o. Ján Krupa, banskobystrický farár, ďalej o. Ján Sabol st. (otec miestneho správcu) a miestny rímskokatolícky kňaz, dp. Václav Kocian, pôsobiaci v združení a vydavateľstve JAS. Na liturgii sa zúčastnili nielen gréckokatolíci zo Zvolena, ale aj z okolia. V homílii vladyka Peter nadviazal na nedeľné evanjelium o boháčovi, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu. Poukázal na dočasnosť bohatstva a nezmyselnosť túžby po jeho vlastnení. Na záver liturgie zaznelo tradičné „mnoholitstvije“ a slová vďaky. Po liturgickej časti nasledoval spoločný obed duchovenstva s veriacimi farnosti v priestoroch nedávno vybudovaného zrubového Motela Stráže, na ktorý prijal pozvanie aj Dp. Pavol Párničan rímskokatolícky dekan a farár vo Zvolene.
Ďalšie Fakty z Náboženského Života vo Zvolene
História a vývoj pravoslávneho kostola vo Zvolene je úzko spätá s kultúrnym a náboženským vývojom celého regiónu. Územie obce bolo osídlené zrejme už za čias Veľkomoravskej ríše, o čom svedčia nálezy črepín nádob časovo zapadajúcich do 9.-10. storočia, ktoré sa našli na pravom brehu Liviny v roku 1958 počas melioračných prác. Prítomnosť slovenských kmeňov súvisela s exploatáciou povrchového výskumu železitých rúd a azda aj s ryžovaním zlata v povodí Liviny.
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory. Najstarší z nich, ktorého budovy sa zachovali dodnes, dal postaviť uhorský kráľ Gejza I. (1074 - 1077) z rodu Arpádovcov v Hronskom Beňadiku, necelých 50 km od Nitry. Zakladajúca listina miestneho benediktínskeho kláštora je z roku 1075, teda spred 950 rokov.
Obdobie 13. storočia po tatárskom vpáde je spojené s príchodom germánskych kolonistov. Práve prostredníctvom nich sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.
Popri tomto imigračnom pohybe už od 14. storočia prebiehala na Horehroní kolonizácia založená na tzv. valaskom práve. Veľmi pozoruhodné je, že prevažne rusínska komunita v obciach ako Heľpa, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt či Závadka nad Hronom si zachovala svoju identitu dodnes, aj keď jej príslušníci sa hlásia za Slovákov (no zvyknú ich volať „rusnaci“). Tá sa spája najmä so slávením (gréckokatolíckej i pravoslávnej) liturgie v byzantskom obrade a dodržiavaním obradových zvykov, najmä pôstnej disciplíny.
K zaujímavému javu, čo sa týka sakrálnych objektov, dochádzalo v 16. a 17. storočí, keď po bitke pri Moháči bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou a obyvatelia tej ďalšej žili zoči-voči každodennej osmanskej hrozbe, navyše zosilnenej viacerými protihabsburskými povstaniami. V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá.
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianskej diecézy (6 kostolov), spravovanej biskupom Viliamom Judákom, a Rožňavskej diecézy (153 kostolov), na ktorej čele stojí biskup Stanislav Stolárik.
V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 % - 314 326), nasledujú evanjelici (9,51 % - 59 482), po nich kalvíni (1,46 % - 9 153), gréckokatolíci (1,12 % - 7 026) a pravoslávni (0,18 % - 1 122).
V 516 mestách a obciach BBSK stojí 645 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 16 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
Počet kostolov podľa denominácie:
| Denominácia | Počet kostolov | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 392 | 60,78 |
| Evanjelické kostoly | 191 | 29,61 |
| Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi | 57 | 8,84 |
| Gréckokatolícke chrámy | 3 | 0,47 |
| Pravoslávne chrámy | 2 | 0,31 |

Zvolenský zámok, miesto konania mnohých náboženských obradov a slávností.
V kraji sa nachádza ešte jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze. Počas funkčného obdobia (1990 - 2011) sa mu podarilo aj z fondov Nadácie Kirche in Not podporiť zrod 46 sakrálnych novostavieb, čo predstavuje vyše 10 % rímskokatolíckych kostolov postavených u nás po Nežnej revolúcii.