Kostol sv. Štefana, známy aj ako univerzitný, premonštrátsky alebo maďarský kostol, je jednou z významných historických pamiatok v Košiciach. Nachádza sa na mieste bývalého Kráľovského domu (Kammerhof) a je svedkom bohatej histórie mesta.
História a Vývoj
Autorka publikácie Ľubica Lendvajová v krátkosti spomína dejiny Kráľovského domu (Kammerhof). Budova Kráľovského domu by mohla spomínať na mnohých panovníkov, ako na Mateja Corvina, ale aj na sedmihradských kniežaťov, i na Štefana Bocskaiho (na budove konviktu má pamätnú tabuľu od r. 2004, autor Lajos Győrfi), či Gabriela Bethlena, alebo Juraja I. Rákócziho.
Kostol bol postavený v rokoch 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Ten začal stavať Giacomo Barozzi da Vignola (1501-1573) a ukončil ho jeho žiak Giacomo della Porta (1541-1604). Rímsky vzor bol postavený v rokoch 1568-1575.
V roku 1773 jezuiti skončili. Konvent sa dostal do rúk štátu a od roku 1811 ho dostali Premonštráti a potom sa budova stala sídlom Košickej právnickej akadémie (Kassai Jogakadémia), ktorá bola roku 1923 zrušená. Po zrušení akadémie mesto skoro prišlo o jej knižnicu ale nakoniec koncom roku 1923 vznikla Štátna verejná knižnica mesta Košice. Jej nástupkyňou je Bocatiova knižnica.
Vedľa kostola stojí konvent. V ňom pôsobila univerzita založená jágerským biskupom Benedekom Kisdym (1657). Potvrdil ju Leopold I. Zlatou bulou (1660), čo pripomína ďaľšia pamätná tabuľa, ktorej autormi sú Alfonz Groma a P. Merjavý (1978). Ďalšia časť publikácie je venovaná Jonášovi Záborskému, ktorý tu pôsobil v r. 1849-1850 ako profesor práva (autor Jozef Pospíšil, 1926).
Architektonické prvky
Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m. Kvôli stavbe ju museli zúžiť. Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.
Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.
Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty, ale za I. ČSR vchod bol zamurovaný. Komory ale boli pootvárané, niektoré rakvy povyťahované a zničené. Autorka sa domnieva, že k tomu mohlo dôjsť počas jozefínskej sekularizácie, keď došlo k zrušeniu jezuitského rádu, alebo v r. 1849, "keď kostol využívala ruská armáda ako proviatný sklad." Ale na konci 2. svetovej vojny kryptu zdevastovali sovietski vojaci.
História Košíc #3 - Mlynský náhon
Živelné Pohromy a Rekonštrukcie
Ani živelné pohromy však budovu neobišli. V roku 1701 neopatrnosťou pokrývačov kostol vyhorel, a ďaľší požiar ho zničil aj koncom storočia (1793). Extrémna víchrica v roku 1875 poškodila vysoké zastrešenie južnej kostolnej veže. Dôsledkom toho obe veže dostali dnešné nízke plechové prilbice, čo kostolu ešte pridalo na kráse.
Záver
Kostol sv. Štefana premonštrátov v Košiciach je nielen významnou architektonickou pamiatkou, ale aj svedkom bohatej histórie mesta. Jeho barokový štýl, ovplyvnený rímskym vzorom, a bohatá vnútorná výzdoba ho robia jedným z najvýznamnejších kostolov v Košiciach. Napriek mnohým živelným pohromám a rekonštrukciám si kostol zachoval svoj pôvodný charakter a dodnes slúži ako miesto náboženského života a kultúrneho dedičstva.