Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Nie všade sa ale oslavujú rovnako. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky.
Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičných, moderných, sekulárnych ale i náboženských tradícií. Sú oslavou narodenia Ježiška, ale aj oslavou zimného slnovratu, ktorý začína adventom.
Vianočný trh v Tallinne.
Vianočný Mier a Koruny
K zaujímavým tradíciám patrí napríklad vytváranie vianočnej koruny, ktorá pripomína kostolné lustre.
Každý rok na Štedrý deň estónsky prezident vyhlási tzv. Vianočný mier a vyzve obyvateľov, aby hodovali. Táto tradícia, ktorá vznikla už pred 350 rokmi počas vlády švédskej kráľovnej Kristíny, má v Estónsku hlboké korene.
Rovnako ako vo väčšine ostatných severských krajín pripadajú hlavné oslavy Vianoc v Estónsku na Štedrý deň alebo Jőululaupäev. V ľudovom kalendári začínal vianočný čas dňom svätého Tomáša 21. decembra a trval až do Troch kráľov 6.
Každý rok 24. decembra vyhlasuje starosta Tallinnu z balkóna stredovekej radnice vianočný mier. Vyhlasovanie vianočného mieru je stará tradícia, ktorá vznikla v sedemnástom storočí na príkaz švédskej kráľovnej Kristíny.
Tradičné Vianočné Jedlá
Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo morka s jablkami. Ako dezert sa podávajú vianočné koláčiky posypané kakaom a škoricou - Pipparkogid.
Podľa starej tradície sa na Štedrý večer podávalo sedem až dvanásť rôznych jedál. Medzi ďalšie estónske vianočné jedlá patrí tiež pečené bravčové mäso so zemiakmi, zemiakový šalát a údený úhor. Na stole obvykle nájdeme aj huby, uhorky a rôzne druhy nakladanej zeleniny.
Veľmi obľúbené sú v Estónsku na Vianoce aj perníčky. Z ovocia nechýbajú mandarínky a jablká. Rovnako ako my pečieme vianočku, pre Vianoce v Estónsku je charakteristický kringel alebo vianočný veniec z kysnutého cesta so škoricou.
V rámci príprav na sviatok svätého Tomáša sa v minulosti v Estónsku často porážali ošípané a varilo sa pivo.
Vianočné Tradície a Zvyky
V ľudovej tradícii majú Vianoce dvojaký význam, na jednej strane sa nimi označuje narodenie Krista, na druhej strane sa nimi označuje celé obdobie sviatkov uprostred zimy. Vianoce sa v estónčine označujú slovom jõulud.
Na Štedrý deň sa často veštilo. Pomocou hviezd a mrazu sa predpovedalo počasie na budúci rok. Zvyšky po štedrovečernej večeri museli zostať na stole po celú noc, rovnako ako musel horieť oheň v krbe.
Ďalšou známou tradíciou je chodiť na Štedrý deň do sauny. Tradičným vianočným stromčekom je jedľa alebo borovica, ktoré sa často zdobia ozdobami vyrobenými zo slamy.
V Estónsku nosí deťom darčeky Jõuluvana alebo Vianočný starček, o ktorom sa traduje, že má veľké brucho, dlhé biele fúzy, okuliare a čierne topánky. Darčeky necháva pod stromčekom.
Na začiatok sviatočného obdobia dávajú na okennú rímsu alebo krb pančuchy a každý deň až do Štedrého dňa k nim príde škriatok a vloží do nich malé darčeky v podobe sladkostí či ovocia.
Ľudia v Estónsku veria, že prvý človek, ktorý na Vianoce vstúpi do ich domu, ovplyvní celý nasledujúci rok rodiny. Traduje sa, že ak prah domu ako prvá prekročí žena alebo muž so svetlými či ryšavými vlasmi, rodine prinesie nešťastie. Naopak, vítaný je čiernovlasý muž alebo muž s tmavými hnedými vlasmi.
Tallinn a Kuressaare: Dve Tvár Vianoc v Estónsku
Tallinn - hlavné mesto Estónska je zaujímavou očarujúcou zmesou histórie a modernosti. Staré mesto je kúzelné najmä v predvianočnom čase. Úzke uličky lemujú architektonické skvosty z 13. až 16. storočia, krásne srdce mesta obklopuje stredoveký obranný múr a v tajomných dvoroch sa ukrývajú pôvabné kaviarne a malé remeselné obchodíky. Všetko je krásne vianočne vyzdobené a na hlavnom námestí každoročne nájdete najkrajší vianočný strom Estónska a typické adventné trhy. Lákavé je aj korčuľovanie na miestnych klziskách.
Kuressaare - úplne iný vianočný zážitok ponúka kúpeľné mestečko Kuressaare na ostrove Saaremaa.
Čarovný zážitok z vianočných trhov v Talline 2023
Prehľad Vianočných Sviatkov v Estónsku
Okrem Vianoc, Estónci oslavujú aj ďalšie sviatky počas roka:
- 1. január: Nový rok - podobne ako všade na svete, i v Estónsku ľudia netrpezlivo očakávajú polnočné odbíjanie a s ním spojený príchod nového roku.
- 1. máj: Sviatok jari - deň spojený s oslavami jari.
- 23. a 24. jún: Deň sv. Jána - najdlhší deň v roku (nazývaný taktiež svätojánska noc) začínajú Estónci sláviť už v predvečer dňa sv. Jána, kedy ľudia celú noc slávia a púšťajú ohňostroje.
- 24. a 25. december: Vianoce.
Vianoce sú nielen oslavou narodenia Ježiša Krista, ale aj oslavou zimného slnovratu.