Kač, kač …

Publikoval Dušan Seberíni , 27. Júl 2012, 1:16 v kategórii: ZAMYSLENIA | Komentáre sú deaktivované

Príbeh o kačičkách

 

Ráno každú sobotu bolo počuť v dedine žalostné kač, kač, kač. To kačičky kráčali do zhromaždenia. Na svojich krátkych nožičkách sa drgáňali cez dedinu a vzdychali ako sa im ťažko chodí.

V zhromaždení po prvej piesni začali od únavy podriemkávať. Tak to trvalo od nepamäti. Ale jedného dňa prišiel do zhromaždenia nový mladý káčer-kazateľ a ten zvučným hlasom prehovoril:

„Kačičky! Všetky ste utrmácané a unavené, lebo nepoužívate tie dary, ktoré vám dal Pán Boh. Prečo sa každú sobotu drgáňate do zhromaždenia na svojich slabých nožičkách? Veď Pán Boh vám dal krídla a vy viete lietať! Doteraz ste za krídla neďakovali, lebo ich nepoužívate. Rozprestrite svoje krídla, zatrepte nimi a ihneď sa budete približovať k nebu! Potom určite budete Bohu vďačné, že vás obdaril krídlami.“

V tej chvíli začali všetky kačky radostne chváliť Boha za to, že im dal krídla. A po záverečnej piesni zatrepali krídlami a vzniesli sa k modrému nebu. Ponad dedinu bolo počuť radostný kačací spev.

Ubehlo sedem dní a v sobotu ráno bolo počuť po dedine žalostné kač, kač, kač. To kačičky kráčali do zhromaždenia. Na svojich krátkych nožičkách sa drgáňali cez dedinu a vzdychali ako sa im ťažko chodí. V zhromaždení po prvej piesni začali od únavy podriemkávať, lebo tak boli zvyknuté od nepamäti.

Komentáre sú uzavreté.