Z A C H E U S  

PRE MATEMATICKO MYSLIACE HLAVIČKY

Pre pochopenie rozboru treba si najprv prečítať text z Lk 19:1-10

 

 

A – PODKLADY

 

1  KTO JE ZACHEUS v dnešnej dobe

A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý. {Lk 19:2}

Zacheus asi 50 ročný, ženatý, dve deti, vedúci colnice, bohatý

 

2  KTO JE BOHATÝ na Slovensku     (mena SKK)

A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý. {Lk 19:2}

2 mil. len prázdny 3 izbový byt – ale bohatý človek má mať vlastný dom

4 mil. len malý domček

6 mil. neveľký dom – ale prázdny

7 mil. dom zariadený nábytkom – ale prázdna garáž

8 mil. 1 veľké a 1 malé auto – ale ani koruna na benzín

9 mil. 500 tisíc na nákupy a výdavky a 2 deti po 250 tisíc – ale pani bez šperkov

10 mil. šperky, bicykle, lyže, skúter – ale žiadne miesto na relax

12 mil. už aj chata – ale žiadne úspory

14 mil. predošlý stav a k tomu úspory 2 milióny

teda bohatý človek v SR v štátnych službách by mal mať 14 miliónový majetok (majetok M=14 mil.SKK)

 

3  KOĽKO ZACHEUS ZAROBIL za 30 rokov

 

Zamestnaný od 20. roku – teda 30 rokov práce :

od 20 do 30 rokov 20 tisíc mesačne 240 tisíc ročne 2 400 000 za 10 rokov

od 30 do 40 rokov 30 tisíc mesačne 360 tisíc ročne 3 600 000 za 10 rokov

od 40 do 50 rokov 50 tisíc mesačne 600 tisíc ročne 6 000 000 za 10 rokov

spolu 12 000 000 za 30 rokov

teda človek v SR zarobí ako štátny úradník asi 12 miliónov SKK za 30 rokov

(zárobok Z = 12,0 mil. SKK)

 

4  KOĽKO ZACHEUS MINUL za 30 rokov

 

Prvých 10 rokov 2 000 mesačne = 24 000 ročne = 240 000 za 10 rokov

Ďalších 20 rokov 9 000 mesačne = 108 000 ročne = 2 160 000 za 20 rokov

Spolu 2 400 000 za 30 rokov

teda veľmi veľmi veľmi veľmi šetrne hospodáriaca štvorčlenná rodina v SR minie 2,4 mil. SKK za 30 rokov

(výdaje V = 2,4 mil. SKK)

 

5  KOĽKO ZACHEUS ZAROBIL až po penziu

 

Zamestnaný do 62 rokov – teda ešte 12 rokov. Príjem mzdy v pozícii vedúceho colnice

od 50 do 62 rokov 50 tisíc mesačne = 600 tisíc za rok = 7 200 000 za 12 rokov

(zárobok až po dôchodok A = 7,2 mil. SKK)

 

B – POMOCNÉ VÝPOČTY

 

6  ČISTÝ PRÍJEM ZACHEA za prvých 30 rokov

 

Čistý príjem je suma zárobku, znížená o výdaje.

P = Z – V = 12 000 000 – 2 400 000 = 9 600 000

teda čistý príjem Zachea za 30 rokov bol asi 9 600 000 SKK

(čistý príjem P = 9,6 mil. SKK)

 

7  NAKRADNUTÝ MAJETOK

 

To je hodnota majetku, znížená o poctivo zarobenú sumu čistého príjmu, za ktorú si tento majetok mohol poctivo zadovážiť.

K = M – P = 14,0 – 9,6 = 4,4

teda Zacheov nakradnutý majetok mal hodnotu asi 4 400 000 SKK!

(nakradnutý majetok K = 4,4 mil. SKK)

 

C – SUMARIZÁCIA

 

2 majetok M = 14 000 000 SKK

3 zárobok Z = 12 000 000 SKK

4 výdaje V = 2 400 000 SKK

5 zárobok až po dôchodok A = 7 200 000 SKK

6 čistý príjem P = 9 600 000 SKK

7 nakradnutý majetok K = 4 400 000 SKK

 

8  VÝROK ZACHEOV

 

… polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným … {Lk 19:8b}

polovicu majetku chudobným 0,5M = 7 mil. SKK a ostáva mu 0,5M = 7 mil. SKK

… a jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne. {Lk 19:8b}

nakradnuté K = 14,0 – 9,6 = 4,4 mil. SKK

štvornásobok nakradnutého 4K = 4x 4,4 = 17,6 mil. SKK

 

9  DEFICIT

 

Ak by nakradnutý majetok vracal štvornásobne, tak druhá polovica jeho majetku mu pokryje len malú časť jeho predsavzatia a ostane mu nesplatiteľná čiastka – nepredpokladaný deficit. Čiže svoj sľub nemôže splniť.

0,5M – 4K = 7,0 – 17,6 = – 10,6

teda Zacheovi podľa jeho sľubu ostáva ešte splatiť 10,6 mil. SKK

(deficit D = 10,6 mil. SKK)

 

10  MOŽNOSŤ REALIZÁCIE SĽUBU

 

Keby pani Zacheová išla do zamestnania a všetky výdaje rodiny na živobytie by ťahala ona, v takom prípade by Zacheus mohol celý svoj zárobok A venovať na realizáciu svojho sľubu.

A – D = 7,2 – 10,6 = – 3,4

Ale aj tak by splatil z 10,6 mil. len 7,2 mil. Takže by mu ostal dlh 3,4 mil SKK, ktorý by už nemal ako splatiť.

(doživotný nesplatiteľný dlh DDD = 3,4 mil. SKK)

 

 

D ZÁVER

 

1 Zacheus sľuboval, čo nemohol splniť

2 Zacheus chcel sám napraviť svoje hriechy

3 Ježiš išiel na rozhovor k nemu – hriešnikovi –  preto, lebo

4 ZACHEUS POTREBOVAL ODPUSTENIE

 

 

 

Po rozhovore s Ježišom Zacheus iste pochopil,

že

sám sa vykúpiť nemôže,

že

riešením je prijať odpustenie !

 

JE LEN JEDEN KRST

Svedectvo evanjelika z dobrej evanjelickej rodiny

 

Odkedy mi pamäť siaha, vždy som doma počul, že my pochádzame z dobrej evanjelickej rodiny. To preto, lebo v našom rodokmeni figuruje 49 evanjelických kňazov, z toho 7 biskupov. Samozrejme, že ako dieťa som bol pokrstený a tým som sa stal v zmysle Ústavy SECAV čl. 5/1 členom evanjelickej cirkvi a.v. Môj krstný otec bol 49. farár v našom rodostrome. O mne bolo rozhodnuté už v útlom detstve, že najstarší brat prevezme po otcovi fabriku a ja budem 50. farár v našej rodine.

Keď bol môj starší brat konfirmovaný, dostal gitaru. Ja som chcel tiež gitaru, tak som uprosil môjho krstného otca, aby ma ďalší rok konfirmoval. Súhlasil, hoci som ešte nemal ani 12 rokov. Z celej konfirmácie si dodnes pamätám len dve piesne: prekrásnu pieseň Smieť žiť pre Krista a superhrozivú pieseň Já bídný červ (z ktorej si komplet všetci konfirmandi uťahovali). Výsledok konfirmácie bol pre mňa veľkým sklamaním, lebo gitaru som nedostal. A ďalším otrasom pre mňa bola chvíľa, keď mi moja stará mama rozradostnene oznámila: „Vnúčik môj milý, už si ozajstný úd evanjelickej cirkvi, lebo som už za teba zaplatila cirkevnú daň.“ Ja som z toho radosť nepociťoval, lebo ako 12 ročné dieťa som nechápal, prečo sa „ozajstným“ údom evanjelickej cirkvi stáva človek zaplatením cirkevnej dane.

Moja stará mama bola dobrá evanjelička – kým vládala, každú nedeľu chodila do kostola a pri varení si vždy spievala nábožné piesne. Moji rodičia z dobrej evanjelickej rodiny však kostol naširoko obchádzali. A pokiaľ ide o mňa a mojich troch bratov – boli sme riadne pokrstení a konfirmovaní, ale všetci sme svorne používali slovo „boh“ len v nadávkach.

Do dospelosti som vstupoval s odporom voči všetkému, čo sa týkalo náboženstva. A dvadsať šesť rokov som žil bez Boha na svete . Všetko, čo ponúkal svet som bral. Nič zlé mi nebolo zlé. A žiadnu inú ponuku som nepočul.

Ako dvadsaťšesť ročný som si uvedomil, že som prečítal niekoľko sto kníh, ale bibliu som ešte v rukách nemal. Chcel som to napraviť, ibaže ani nie tak zo zvedavosti – čo je v nej, ale skôr zo samoľúbosti – že ešte toto som v rukách nemal. Pracne som si zohnal Bibliu v kralickej češtine a začal som. Bol som zvyknutý veľmi rýchlo sa oboznámiť s akoukoľvek novou témou a potom intenzívnym štúdiom prenikať k podstate. Ale v prípade biblie sa mi to nijako nedarilo. Celý rok som sa poctivo pasoval s protirečeniami, krvákmi a sexuálnymi aférami starého zákona a pritom nový zákon mi obsahovo vôbec nezapadal do celku.

Po roku som na jednom sympóziu pred mnohými ľuďmi prehlásil, že prikázanie  cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho žil na zemi  je originál a jeho autor si zasluhuje našu úctu. To bol prvý moment v mojom živote, keď som sa o Bohu vyjadril úctivo. Vtedy mi nik neprotirečil. A ja som v tej chvíli nepostrehol, že v mojom vnútri sa zopol akýsi vypínač, ktorý ma pripojil na akúsi nebeskú linku. Od tej chvíle som čítal Bibliu akoby inými očami. Veci, ktorým som predtým nerozumel, zrazu mi boli úplne jasné. Biblia akoby sa sama otvárala predo mnou. A ja som v nej objavoval a obdivoval veľkosť Boha …

Po krátkom čase od tejto udalosti som si uvedomil, že verím v Boha. A keďže som čítal Bibliu pozorne, pochopil som, že sa mám dať pokrstiť. Netušil som vtedy, že biblický „starší brat“ (Lk 15:28) bude toto moje rozhodnutie niesť s nevôľou. Tým starším bratom boli matriční evanjelici a ja som nechápal ten ukrutný hnev okolo mňa. Mnohí sršali hnevom, že sa chcem dať pokrstiť.

Našťastie nie všetci. Môj spolužiak, s ktorým som päť rokov býval na internáte, bol nielen roduverný evanjelik, ale aj znovuzrodený kresťan. Keď som ho stretol a povedal som mu, že verím v Boha, zdvihol ruky k nebu a zvolal: „Hallelujah!“ Ďakoval Bohu, že mu Boh pridal brata.

Keďže evanjelici nechceli ani počuť o mojom rozhodnutí dať sa pokrstiť, navštívil som baptistického kazateľa. Keď som sa dôkladne oboznámil s vieroukou baptistov, povedal som mu, že sa chcem dať pokrstiť. Ale súčasne som ho upozornil, že veľmi dobre poznám Bibliu a nikde som nenašiel ani zmienky, že by sa krst mal „technicky realizovať“ ponorením. Ubezpečil som ho, že ak ma presvedčí z Biblie, že to má byť ponorením, príjmem to. Inak nie. A tak mi ten kazateľ čítal a vysvetľoval texty z Biblie a ja som zakaždým povedal : „Nie, to ma nepresvedčilo.“ (Napríklad keď mi čítal verš z J 3:23 „bolo tam mnoho vody“ ja som argumentoval, že v Banskej Bystrici v horúcom lete je mnoho vody v Hrone, keď jej je po členky. A v tom sa ponárať nedá.) Po niekoľkých hodinách vysvetľovania nečakane prišiel ďalší kazateľ a keď ten prvý vysvetlil o čo ide, ten druhý kazateľ vytiahol z knižnice starú knihu a podal mi ju so slovami: “Ak vieš čítať grécky, presvedč sa sám.“ Bol to Nový zákon v gréčtine. Všade, kde je v našich prekladoch „krstiť“ v akomkoľvek gramatickom tvare, v gréčtine je v príslušnom gramatickom ekvivalente „baptisein“.

A baptisein znamená PONORIŤ !

Dal som sa pokrstiť. Krstom, ktorý uvádza biblia. Ponorením.

Žiaden druhý krst – krst je len jeden!

Ale len vtedy sa jedná o krst,

ak je to podľa vzoru, ktorý nám dáva Biblia.

Ak by Boh chcel inú formu ako ponorenie, dal by to tak zapísať. Gréčtina je veľmi presná a na pokropenie má výraz rhantizein, na pomazanie myrizein a na ponorenie baptizein. Teda kto začne krstiť biblicky – ponorením, automaticky vyrieši otázku krstu nemluvniat. Lebo rozumní rodičia nedajú svoje novonarodeniatko strčiť do vody – ono nevie, že má zadržať dych a keby nasalo pri ponorení vodu do plúc …

 

A ak by niekto mal pochybnosti o Lutherovom postoji ku krstu, nech si teda prečíta Symbolické knihy ozajstne a poctivo! Nielen odstavec o krste dietok, ale z Veľkého katechizmu základ o krste:

 

Po tretie: keď sme už poznali veľký úžitok a moc krstu, viďme ďalej, kto dosahuje účinok, ktorý krst dáva. Aj toto veľmi jasne a zreteľne vyjadrujú slová: “Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený”, to znamená, jedine viera robí človeka hodným s úžitkom prijímať spasiteľskú Božskú vodu. Lebo keď sa nám to v slovách pri vode a s vodou podáva a zasľubuje, nemôžeme to prijať inak, ako že tomu zo srdca veríme. Bez viery krst nič neosoží, i keď je sám v sebe prenesmierny Božský poklad. Preto jediné slovo “kto uverí” má takú moc, že vylučuje a odstraňuje všetky skutky, ktoré by sme konali v domnení, že si nimi získavame a zasluhujeme spasenie. Lebo platí: to, čo nie je viera, nič neprospeje a nič neprijíma. (Luther, Veľký katechizmus, 1537)

+=+=+=+=+

O pár dní bude 40 rokov, ako som prijal milosť Ježiša Krista. Vtedy to pohoršilo väčšinu mojich evanjelických známych a príbuzných. A niektorí z nich mi to neodpustili dodnes.

 A tak som pochopil, že pre mňa je podstatné, že Otec ma vzal do náručia, prijal moje pokánie a potvrdil moje synovstvo. Ten Otec, ktorý mi vyšiel v ústrety, keď som bol ešte ďaleko. Ten Otec, ktorý ma vzal do náručia a vybozkával ma. Ten Otec, ktorý neskôr vyšiel k biblickému „staršiemu bratovi“ a napriek jeho hnevu ho oslovil: „Dieťa moje…“

 

Nuž treba počkať, kým biblický „starší brat“ začuje tie Otcove slová …  :

>„Dieťa moje, ty si vždy so mnou,

a všetko, čo mám, je tvoje;

ale patrilo sa nám veseliť a radovať.

Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil;

bol stratený a našiel sa. “

(Lk15:31-32)

 

 

 

Vzal som si z toho filmu sedem ponaučení, ktoré sú výbornou alegóriou na cirkev.

1.    Tí prví zachránení odháňali ostatných preč od člna preto, lebo na čele stál samozvaný nepravý vodca.

2.    Akonáhle prišiel pravý vodca, začali záchranné práce.

3.    Pravý vodca osádku nevymenil, len im začal veliť. Lebo ich sila bola potrebná k zachraňovaniu. Naučil ich stabilizovať čln, a zachraňovať ďalších.

4.    Tí, ktorí falošnému vodcovi tolerovali odháňanie prosiacich, nástupom pravého vodcu začali zachraňovať. Potrebovali len správne velenie a zo sebeckých zabijákov sa stali záchrancovia.

5.   Na člne nebolo miesto pre individualizmus. Zachránení museli tvoriť kompaktnú jednotu, aby mohli prežiť napriek vlnám a kymácaniu člna.

6.   Stojaca mŕtvola vyzerala rovnako ako živí, ale od ostatných sa líšila tým, že sa nepodielala na spoločnom udržovaní rovnováhy. Stála len vďaka úsiliu ostatných. Keď ju prestali držať – odpadla.

7.   Medzi záchránenými niet miesta pre mŕtvoly. Mŕtvola patrí do mora – aby sa uvoľnilo miesto pre záchranu ďalších živých.

 

Dušan Seberíni