7 – Birmovka

 

 

 

VŠEOBECNE O PÔVODE

 

Latinský názov tohto úkonu je „sacramentum confirmationis“, čo sa dá do slovenčiny doslovne preložiť ako sviatosť potvrdenia (lat. confirmatio – upevnenie, potvrdenie). Odborne sa slovo birmovka nahrádza názvom latinského pôvodu – konfirmácia.

Slovenský výraz „birmovka“ tiež patrí medzi klasické jazykové skomoleniny, ktorým nikto nerozumie. RKC vysvetľuje pôvod tohto slova asi tak, že v minulosti sa stávalo, že pri ústnom podaní sa často zamieňali hlásky, zvané pernice (b, p, f, v). Tým spôsobom došlo k prešmyčke f ® b a latinské slovo „firmó“ dostalo tvar „birmó“. Ale aj keby nedošlo k prešmyčke, názov nevyjadruje ani nenaznačuje žiaden príkaz či úkon z NZ. Nič konkrétne. A keďže v NZ niet ani náznaku o birmovke, je táto sviatosť nebiblická.

 

AKÝ ÚKON BIRMOVKA PREDSTAVUJE ?

 

Birmovka sa od všetkých ostatných sviatostí výrazne líši. Nielen tým, že nemá skutočný podklad v Božom slove, ale predovšetkým tým, že maskuje určitú biblickú skutočnosť.

To, čo znovuzrodený človek ozajstne prežije vo chvíli, keď je pokrstený Duchom Svätým, to sa nedá nijako vymazať ani zatušovať. Ale na druhej strane – nedá sa to ani ničím náhradným napodobniť. Takže sú len takí kresťania, ktorí to prežili a takí, ktorí nie.

V RKC je akt krstu Duchom Svätým nahradený birmovkou. No a birmovka síce symbolizuje krst Duchom Svätým, ale práve preto, že skutočnosť sa nedá nahradiť symbolicky, birmovka je zastieraním skutočnosti. Birmovanec v RKC jednoducho musí uveriť, že Duchom Svätým naplnený bol. Aby to však nebola slepá viera, je podložená viditeľnými – avšak ľudskými – prejavmi: birmovanec videl, že sám biskup na neho vzkladal ruky a pomazal ho vysväteným olejom – krizmou. Prítomnosť vysokých cirkevných hodnostárov a viditeľné náboženské úkony vyvolávajú slávnostnú posvätnú atmosféru. To napomáha vyvolať v birmovancovi dojem, že sa čosi stalo – i keď sám nič nezaregistroval. Slávnostná atmosféra, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou sviatosti birmovania, v prvých chvíľach stačí na to, aby birmovanec bol presvedčený, že tu dochádza k niečomu nadprirodzenému, trvalému, svätému. A keďže v nasledujúcich dňoch po birmovke vidí, že sa u neho nič nezmenilo a že sa navonok nič nestalo, vierou prijíma domnienku, že to tak má byť a že „to, čo sa stalo“ je ním neregistrovateľné. Nuž niet sa čo diviť, že potom nemá problém celý život prikrmovať tento druh „viery“ prijímaním tela Pánovho a veriť, že sa pritom niečo deje i keď vie, že sa nič nedeje.

Jeho viera sa stáva silnou práve tým, že verí, že to, čo nikdy neprežil, sa stalo. A tak je ochotný uveriť všetkému podobnému – čo sa stalo pôsobením, či ustanovením cez cirkevnú vrchnosť. Verí, že je účastný na všetkom, čo cirkevná vrchnosť viditeľne či neviditeľne koná – ak mu to aktom slovného prísľubu udeľuje.

Keďže birmovka symbolizuje prijatie toho, čo ostatní kresťania skutočne dostávajú, je spomedzi všetkých sviatostí najzávažnejším zastieraním Božej vôle.

 

ČO CHÁPE POD TOUTO SVIATOSŤOU RKC ?

 

Ak sa na to spýtame bežných veriacich, ktorí už boli birmovaní, udiví nás, že nedokážu podať zrozumiteľnú definíciu. Je to preto, že vlastný akt sviatosti nechápu. Ale ani nemôžu chápať, keďže definície tejto sviatosti sú aj v literatúre RKC nezrozumiteľné, a ak pritom aj spomínajú Ducha Svätého, sú to vyjadrenia nejasné a neurčité. Uvádzam tri príklady z literatúry RKC.

»Birmovanie je sviatosť, v ktorej Duch Svätý dáva zrelosť viery. Považujeme ho za „doplnok krstu“. V birmovaní Duch Svätý posilňuje našu vieru, ktorú sme dostali pri krste. Touto sviatosťou duchovne dozrievame a stávame sa dospelými kresťanmi.« [i]

»Sviatosť birmovania posilňuje, dokončuje, zdokonaľuje krst. Preto sa o nej hovorí ako o spečatení krstu.« [ii]

»Slovo biřmování souvisí s latinským „confirmatio“ a znamená tolik co posílení. Při udělování biřmování vkládá biskup na biřmovance ruku, maže ho na čele križmem (olej, do nehož je přidán balzám) a říká: „Přijmi pečeť darů Ducha Svatého.“ Mazat někoho olejem znamená – vzpomeňme si jen na pomazání při korunovaci ve středověku – přenášet na něho sílu.« [iii]

Ani jeden z uvedených príkladov nehovorí, že ustanovenie birmovky malo nahradiť dva dôležité akty:

¨  krst Duchom Svätým

¨  skutočný vstup do zboru (cirkvi)

Prvotná cirkev nepoznala ani nepotrebovala birmovku. Prečo? Lebo tí, ktorí uverili, dali sa ihneď pokrstiť a boli naplnení Duchom Svätým. Do zhromaždenia veriacich boli prijímaní hneď.

Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. {Sk 2:37–41}

 


KRST DUCHOM SVÄTÝM

 

Ján Krstiteľ nám zanechal zasľúbenie: Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ {Mk 1:8}

Toto zasľúbenie sa naplnilo na Turíce [iv], keď zostúpil Duch Svätý na zem. Vtedy boli naplnení Duchom Svätým najprv dvanásti apoštolovia. Potom sa k nim pridalo okolo 3000 ľudí. Stalo sa tak na Petrovu výzvu:

Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. {Sk 2:38}

Teraz si prečítajme dva verše z NZ:

Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého. {Sk 8:15–17}

A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. {Sk 19:6}

 

Na uvedených veršoch zisťujeme, že

krst Duchom Svätým súvisí s určitými náležitosťami:

 

¨  prijatie Božieho slova

¨  modlitba

¨  vzkladanie rúk

¨  prijatie Ducha Svätého

¨  prijatie darov od Ducha Svätého

 

Tu je uvedená „klasická“ biblická schéma krstu Duchom Svätým. Samotný akt krstu Duchom Svätým však nie je závislý na dodržaní žiadneho vonkajšieho schematizmu. Podstata je úplne inde a je veľmi jednoduchá. V predchádzajúcom oddieli sme si vysvetlili, že slovo krst je nesprávny výraz, hlavne pre jeho nezrozumiteľnosť. Ak nahradíme nezrozumiteľné slovo krst správnym výrazom ponorenie, začneme rozumieť. Bez problémov rozumieme, že úplné ponorenie do dákej kvapaliny má za následok úplné naplnenie tou kvapalinou. A tak je to aj pri krste Duchom Svätým.

 

 Úplné ponorenie do Ducha Svätého spôsobí úplné naplnenie Duchom Svätým.

 Ponárať do vody však nie je problém. To môže hocikto. Ale ponárať do Ducha Svätého môže len ten, kto má s tým Duchom priamy kontakt. To sú tí ľudia, ktorí Ducha Svätého prijali, žijú s ním a nechávajú sa ním viesť. A to znamená, že moc Ducha Svätého sa prejavuje u tých ľudí, cez ktorých Duch Svätý môže konať.

 

Moc Ducha Svätého je znamením prítomnosti a konania tohto Ducha.

Keďže ponorenie do Ducha Svätého bez prítomnosti tohto Ducha nie je možné a jeho prítomnosť sa navonok prejavuje vždy jeho mocou, kto tú moc nemá, nemá ju jednoznačne preto, že v ňom Duch Svätý nie je!

 

Biskupi RKC moc Ducha Svätého nemajú, a nepoznajú ju. Preto birmovancom iba naznačujú to, čo by im mali udeľovať. Dozvedáme sa to z rímskokatolíckeho katechetického komentára: »Toto vkladanie rúk naznačuje príchod Ducha Svätého a zasvätenie birmovancov do apoštolskej služby Cirkvi. Počas vkladania rúk sa biskup modlí modlitbu, v ktorej vyprosuje birmovancom sedem darov Ducha Svätého.« [v]

Keby biskupi RKC mali moc Ducha Svätého, bolo by to vidieť! Zatiaľ sa však členovia RKC presviedčajú o čomsi úplne opačnom. Dnes už existujú v mnohých mestách skupinky horlivých úprimných členov RKC, ktorí boli birmovaní, a nestalo sa nič. A zrazu, keď na nich vzložil ruky síce „obyčajný laik“, ale plný Ducha, ihneď boli naplnení Duchom Svätým a v tej chvíli prijali i duchovné dary. Hlásia sa k tomu, svedčia o tom, ale majú len dve možnosti: buď odísť z RKC, alebo pred cirkevnou vrchnosťou mlčať. Nenachádzajú možnosť usvedčiť biskupa, že to, čo on iba naznačoval, obyčajný laik mal moc sprostredkovať!

 

Zhrnutie:

Keďže biskupi RKC moc Ducha Svätého nemajú,

pri birmovke nedochádza ku krstu Duchom Svätým!

 

KRIZMÁCIA

 

Ešte jedno vysvetlenie je potrebné. Vlastná birmovka, ktorú vysluhuje biskup, pozostáva zo štyroch úkonov:

 

¨  obnovenie krstných sľubov

¨  vzkladanie rúk

¨  pomazanie krizmou – krizmácia

¨  modlitby veriacich

 

Pôvod slova krizmácia

Všimnime si krizmáciu pozornejšie. Slovo krizma je gréckeho pôvodu a znamená pomazanie. Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že krizmácia je pri birmovke to jediné, čo je biblické. Ale práve tu je strašné nedorozumenie a veľký klam. Prečo?

Porovnajme si dve grécke slová: chrísma – pomazanie; chárisma – dar milosti. A teraz skúsme dať odborníkovi vyhľadať miesta v gréckej verzii NZ, kde sa nachádza slovo „charisma“ a miesta, kde je „chrisma“. Výsledok je prekvapujúci. Zistíme, že slovo „charisma“, hoci predstavuje mnohé dary milosti, nachádza sa v NZ len 17–krát. Slovo dar má v gréčtine niekoľko tvarov a všetky sú v NZ použité. Ale „charisma“ je špecifické slovo, používané v NZ výlučne na označenie tých darov, ktoré udeľuje Duch Svätý! Sú to nadprirodzené dary a prejavy, určené na budovanie, spravovanie a riadenie cirkvi.

Slovo chrísma sa nachádza v NZ len na jednom mieste, a to 3–krát:

Ale vy máte pomazanie [chrísma] od Svätého a viete to všetci. Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z pravdy. Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život. Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. A pomazanie [chrísma], ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie [chrísma] vás poúča o všetkom – a je pravdivé, nie je lžou – teda ako vás poučilo, ostávate v ňom. {1 Jn 2:20–27}

Slovo „chrisma“ znamená pomazanie, ktoré spôsobuje sám Duch Svätý a udeľuje ho Boh:

Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu, a ohlásiť Pánov milostivý rok. {Lk 4:18–19}

Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. {Sk 10:37–38}

NZ v gréckej pôvodine obsahuje aj synonymá pre výraz pomazanie. Je to slovo „myrízein“, čo doslovne znamená potrieť mýronom. A mýron je masť, prevažne tekutá, kozmetického typu. Ide tu o pomazanie vonnou masťou podľa židovských zvykov. Tiež sa používa slovo „áleífein“ a znamená pomazať olejom alebo masťou. Toto slovo je použité v súvislosti s aktom pomazania, ktoré koná človek! Z uvedeného vyplýva, že NZ jednoznačne rozlišuje pomazanie, ktoré spôsobuje Svätý Duch a pomazanie, ktoré koná človek. Zatiaľ čo pomazanie spôsobené Svätým Duchom je označované výlučne slovom chrisma, pre pomazanie vykonané človekom sú použité synonymá tohto slova.

Ak sa teraz vrátime ku krizmácii, vidíme už jasne ten strašný podvod. Pri vzkladaní rúk biskup namiesto udeľovania duchovných darov potiera birmovanca okultne pripraveným olejom. Tak to vyzerá, keď sa zamení charizma za chrisma. Tu však nejde len o dáku nevinnú zámenu slov či úkonov, ale ide o hriech! Lebo to, čo Boh pripravil pre svoj ľud – duchovné dary – to kňazi obchádzajú. A to, čo koná výlučne Duch Svätý sám – pomazanie – to si dovoľujú napodobovať a „udeľovať“ sami.

 

Kedy a prečo vznikla krizmácia

Presne to nie je známe. Ale vieme, kedy to bolo potrebné zaviesť.

Keď kňazi stratili moc Ducha, mohli aj naďalej na novoobrátencov vzkladať ruky, ale nič sa nedialo. Viditeľne to vnímali nielen novoobrátenci, ale aj ostatní kresťania, ktorí už boli pokrstení Svätým Duchom, a teda už vedeli, čo s tým súvisí. Vedeli, že vkladaním rúk sú kresťania naplnení Svätým Duchom, a to prináša duchovné dary:

Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar [chárisma], ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. {2 Tim 1:6}

Nuž ak pri vkladaní rúk nedochádzalo k naplneniu Svätým Duchom, dalo sa to vyriešiť dvoma spôsobmi:

¨  nápravou – teda návratom k Bohu skrz pokánie,

¨  úpravou – teda ešte väčším vzdialením od Boha.

A RKC volila a prijala úpravu.

 


KEDY BOLA USTANOVENÁ BIRMOVKA

 

Radšej trochu štatistiky:

¨  V prvotnej cirkvi bol krst Duchom Svätým samozrejmosťou. Nasledoval zvyčajne po vodnom krste, ale poradie mohlo byť i zmenené. O birmovke v tej dobe niet nikde zmienky.

¨  V 9. storočí je už birmovka často spomínaná, spočiatku ako obrad, ktorý nasledoval po vodnom krste.

¨  Keď sa začali krstiť nemluvňatá, birmovka nemluvniat sa spočiatku praktizovala ihneď po krste. [vi]

¨  Birmovanie nemluvniat bolo príčinou mnohých teologických sporov, preto RKC oddelila birmovku od krstu, zatiaľ čo pravoslávna cirkev dodnes birmuje nemluvňatá ihneď po krste. [vii]

 

KEDY RKC UPUSTILA OD KRSTU NEMLUVNIAT ?

 

Keď sa začal praktizovať krst detí, veľmi skoro zistili nielen rodičia, ale i kňazi, že z pokrstených detí kresťan sám od seba nevyrastie. Bolo treba niečo robiť. A pretože RKC od krstu nemluvniat už nedokázala odstúpiť, radšej oddelila „obrad krstu Duchom Svätým“ – vtedy už birmovku – od obradu vodného krstu. Birmovku upravila do obradu, ktorý je viac-menej odpozorovaný od Židov. Bolo to prijímanie dospievajúcich detí do náboženskej obce. V judaizme bol po celé stáročia osvedčený spôsob prijímania dospievajúcich chlapcov do židovskej náboženskej obce, nazývaný Bar Micva. Keď židovský chlapec dovŕšil 13 rokov, na slávnostnom sobotňajšom zhromaždení čítal z Tóry text, ktorý bol na tú sobotu predpísaný (Tóra je u Židov názov pre 5 kníh Mojžišových). Samozrejme tomu predchádzalo vyučovanie, aby vedel nielen z písma čítať, ale aby ho poznal a vedel vykladať. Pri najbližšej príležitosti potom v rámci zhromaždenia predniesol výklad písma. Od tej doby bol považovaný z hľadiska náboženských povinností, práv a zodpovednosti za dospelého. V neskorších dobách liberálne židovské kruhy zaviedli takýto obrad prijímania aj pre dievčatá – volal sa Bat Micva.

Toto RKC napodobnila a birmovkou dospievajúcich detí „vyriešila“ naraz niekoľko problémov:

¨  obnovenie krstných sľubov

¨  prijímanie detí za plnohodnotné údy cirkvi

¨  imitácia krstu Duchom Svätým

 

ZHRNUTIE

 

Väčšina členov RKC dodnes nemá ani potuchy, že

 

¨  sviatosť birmovky má nahradiť akt krstu Duchom Svätým

¨  vzkladaním rúk sa sprostredkuje naplnenie Duchom Svätým

¨  vzkladaním rúk sa sprostredkuje prijatie duchovných darov

¨  pomazanie krizmou má nahradiť deficitné charizmy

¨  biskupi RKC moc Ducha Svätého nemajú

 

 


[i] Janáč: Keď žiť je Kristus (str. 112)

[ii] Malý teologický lexikon, Bratislava 1987 str. 61

[iii] Naše víra, str.168 (Zvon, Praha 1991)

[iv] Pre názov Turíce (gr. pentekostés) je v slovenčine zaužívaný aj rovnocenný výraz „Letnice”.

[v] Janáč: Keď Kristus je žiť, str. 115

[vi] Naše víra, str. 168

[vii] Pravoslávna cirkev nazýva birmovku myropomazanie. Znamená pomazanie myronom. Myron (vonný olej), posvätený biskupom, je považovaný za nositeľa svätého Ducha.

Čítať ďalej