Sviatok Všetkých svätých, známy aj ako „Pamiatka všetkých svätých,“ je dňom, kedy si kresťania po celom svete pripomínajú všetkých svätých - nielen tých známych a kanonizovaných, ale aj tých, ktorých mená zostali neznáme. Tento sviatok sa slávi 1. novembra a je spojený s hlbokými historickými a duchovnými koreňmi, ktoré siahajú do raného kresťanstva.
Cintorín počas Sviatku všetkých svätých
Počiatky Sviatku všetkých svätých
Sviatok Všetkých svätých vznikol v 4. storočí, keď kresťania začali uctievať mučeníkov, ktorí položili svoje životy za vieru. Prvotné oslavy boli venované konkrétnym svätcom a konali sa lokálne. Sviatok bol pôvodne slávený 13. mája, kedy pápež Bonifác IV. posvätil rímsky Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým mučeníkom. Až v 8. storočí pápež Gregor III. oficiálne presunul sviatok na 1. novembra, aby sa zhodoval so slávnosťami úrody, ktoré sa slávili v mnohých častiach Európy. Tento dátum sa stal oficiálnym, keď ho pápež Gregor IV. rozšíril do celej západnej cirkvi.
Kresťanský kalendár dlho nemal na sviatok Dušičiek vyhradený presný deň. Až v 8. storočí ho nariadil pápež Gregor IV ako náhradu mnohých pohanských sviatkov úcty k mŕtvym na 1. november pod názvom Sviatok všetkých svätých.
Sviatok všetkých svätých: význam a účel
Význam Sviatku všetkých svätých
Pre veriacich má Sviatok všetkých svätých veľký význam ako čas na spomienku na svätých, ktorí žili príkladným životom, dosiahli spásu a sú už spojení s Bohom. Ide o pripomenutie, že smrťou život nekončí a že všetci veriaci sú povolaní dosiahnuť večný život. Tento sviatok je tiež príležitosťou vyjadriť vďaku za všetkých svätcov, ktorí inšpirovali ostatných veriacich a stali sa pre nich príkladmi viery, pokory a lásky k blížnemu. Sviatok všetkých svätých tak zdôrazňuje význam svätcov ako vzorov, ktorí svojim príkladným životom ukazovali cestu k Bohu. Pre katolíkov je to sviatok, kedy spomíname na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba a spája sa s nádejou na vzkriesenie.
Sviatok Všetkých svätých - sviečky na cintoríne
Sviatok Všetkých svätých dnes
V súčasnosti je Sviatok všetkých svätých spojený s návštevou cintorínov, úpravou hrobov a zapálením sviečok na pamiatku tých, ktorí odišli. Na Slovensku i v iných katolíckych krajinách sa tento deň považuje za cirkevný sviatok, počas ktorého sa konajú bohoslužby a veriaci sa modlia za všetkých zosnulých. Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov a modlia sa ku svätým. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Dušičky
Deň po Sviatku všetkých svätých, 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky. História sviatku siaha do stredoveku, keď ho cirkev zaviedla ako reakciu na pohanské obrady. Pohania si na prelome októbra a novembra pripomínali duše zomrelých a verili, že sa počas týchto dní vracajú do sveta živých. Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok všetkých svätých. Zatiaľ čo 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše. V tento deň sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života.
Sviatok zaviedol v roku 998 svätý opát Odilon z Cluny. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe a miestni mnísi sa tešili veľkej autorite. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov. A im bol venovaný sviatok Pamiatky zosnulých, kedy bolo dušiam, uviaznutým v očistci umožnené vrátiť sa na jednu noc do sveta živých a uľaviť si od nepohodlia kam sa ráno zas museli vrátiť.
Tradície spojené s Dušičkami
- Návšteva cintorínov: Na Dušičky rodiny navštevujú cintoríny, kde zdobia hroby svojich blízkych kvetmi, vencami a sviečkami.
- Sviečky: Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
Tieto dva dni sú úzko prepojené. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba. V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi.
Dušičky - spomienka na zosnulých
Sviatok Všetkých svätých vo svete
U nás známy sviatok Všetkých svätých, je sviatkom, ktorý sa svätí v katolíckej cirkvi. Na druhý deň „na Dušičky“ sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. No vo viacerých podobách sa tento sviatok slávi takmer po celom svete. Protestantská cirkev neuznáva kult svätých a neoslavuje Sviatok všetkých svätých, no pripomínajú si Pamiatku zosnulých.
Halloween
Moderný sviatok, ktorý sa aj u nás udomácnil, hoci mnohým nie veľmi po chuti a vlastne vôbec nie je moderný. Má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Halows´ Eve“ alebo „All Hallows´Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku. Do Ameriky sa Halloween dostal práve vďaka mnohým imigrantom z Írska a Škótska, ktorí sem putovali v 19. storočí.
Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice. Po anglicky sa vyrezávané tekvičky označujú ako „Jack-o´- lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“ a spájajú sa s írskou legendou o Jackovi, ktorý prekabátil diabla tak, že ho vylákal na strom, na ktorý potom vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že Jackovi nikdy nevezme dušu. No Jack bol počas života taký zlý, že ho nemohli vziať ani do neba, preto zostal navždy blúdiť po zemi. Tekvice so zapálenou sviečkou pôvodne symbolizovali dušu, uväznenú v očistci.
Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v bláznivých a strašidelných maskách. Koledníci putujú od domu k domu a ohlasujú sa porekadlom „Trick or Treat“, čo vo voľnom preklade znamená, „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu. A lakomcov neminie nejaká neplecha.
Sú rovnakým sviatkom v Mexiku. Tu ho oslavujú vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a veselých sprievodov, plných hudby a tanca v uliciach a hodovania v domácnostiach. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nás vracajú aj duše detí a našich mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zomrelých, na ktorých takto spomínajú.
Halloween - tradície a zvyky
Tradície v minulosti
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých. Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť.
Ľudia prinášali k hrobom obľúbené jedlá mŕtveho alebo symbolický chlieb, maslo, pálenku, či víno.Vo viere ľudu ostala predstava, že ak zosnulému neprinesú ku hrobu jedlo, bude celý rok plakať od hladu.
No aj u nás sme mali takýto krásny starý zvyk, ktorý bol známy ako „hľadanie svetlonosa“. Ľudia si aj u nás vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín. No podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou. Hovorilo sa o ňom, že Svetlonos kradol v kostole sviečky a upíjal si z omšového vína. Jeho úlohou bolo zviesť človeka z cesty, aby už nikdy nenašiel cestu späť. Svetlonos bol bludným svetielkom a mal moc najmä nad tými, ktorí nemali čisté svedomie. Lákal ich svetlom, ale aj zvukmi, plačom, či volal menom. Privolať Svetlonosa mohol človek úmyselne, či nechtiac, keď po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním, alebo si musel spomenúť na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko, alebo sa hostil pri Štredrovečernom stole. No neskôr sa táto tradícia úplne vytratila.