Biblický príbeh o 12-ročnom Ježišovi v chráme je známy z Lukášovho evanjelia (Lk 2, 41-52). Tento príbeh odhaľuje najpodstatnejšie a najhlbšie povolanie rodiny: sprevádzať každého nového člena, aby objavil Boha a plán, ktorý preňho Boh pripravil.
Sväté písmo nám podáva o Jozefovi a Márii obraz mimoriadne zbožných ľudí, ktorí zachovávali predpisy Pánovho zákona. Skúste si prečítať príbeh obetovania v chráme v Lukášovom evanjeliu 2, 22 - 40. Až 5-krát sa spomína, že Jozef a Mária konajú to, čo káže Pánov, resp. Mojžišov zákon, (lebo Pán Boh ho dal Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na vrchu Sinaj).
Približne od 12. roku života sa spolu s rodičmi Ježiš zúčastňoval pravidelných púti do chrámu v Jeruzaleme. Keď mal dvanásť rokov zostal v chráme a jeho rodičia ho museli tri dni hľadať. Chcel im tak ukázať, že sa má zaoberať tým „čo je môjho Otca“, poslaním , ktoré mu zveril Boh.
Ježiš v chráme. Heinrich Hofmann, 1881
Keď sa 12 ročný stratil v chráme, matka Mária povie: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali(Lk 2, 48). Jozef je označený výrazom „tvoj otec“ a hovorí sa o bolesti pri hľadaní.
Jozef a jeho rola v živote Ježiša
Zmienky o osobe sv. Jozefa sú v Svätom písme veľmi skromné. Je to pochopiteľné, lebo v centre evanjeliových textov je postava a učenie Ježiša Krista. O Jozefovi vieme, že bol najskôr snúbencom a potom manželom Márie. Tieto dve evanjeliá veľmi jasne vysvetľujú, že Jozef nie je biologickým otcom Ježiša a k jeho počatiu došlo zázračným sposobom bez prispenia muža. Avšak je potrebné zdôrazniť, že Jozef je vo vzťahu k Ježišovi jeho legálnym otcom.
Podľa židovskej tradície otec naučil syna remeslo a zvyčajne po smrti otca syn prevzal jeho činnosť. Bolo bežné, že otec mal na starosti aj náboženskú formáciu syna, ako zase matka niesla zodpovednosť za ľudskú a náboženskú formáciu dcér. Môžeme si teda predstaviť, ako Jozef učil Ježiša prvé modlitby, rozprával mu príbehy vlastného národa, učil ho sláviť náboženské sviatky a vysvetľoval Božie prikázania. Každú sobotu kráčali uličkami Nazareta do tamojšej synagógy.
Evanjelista Matúš sa pozerá na osobu a konanie svätého Jozefa očami Starého zákona. Na začiatku Ježišovho rodokmeňa v jeho evanjeliu stojí patriarcha Abrahám a na konci je to „patriarcha“ Jozef. Preto aj do modlitieb o svätom Jozefovi vkladáme oslovenie „patriarcha“.
Putovanie Jozefa pripomína starozákonné putovanie patriarchov Abraháma, Izáka, Jakuba a Jozefa, ktorí taktiež zišli do Egypta, aby sa napokon vrátili a usadili v zasnúbenej krajine. Evanjelistovi Matúšovi záležalo na tom, aby nám Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu, a tak slúžil dôstojne ako otec Božiemu Synovi.
Boh aj s nazaretským Jozefom komunikoval cez sny a on sa stal pre Svätú rodinu jej živiteľom. Môžeme povedať, že Jozef je človekom snov. Je mužom ktorý vie snívať. Prijal Boží príbeh do svojho života a stal sa jeho súčasťou.
Svätý Jozef. Christopher Webber
Mária a jej materstvo
Aj my dnes uprieme svoju pozornosť na túto jedinečnú ženu. Mária je jedinečná, keďže porodila Božieho syna. Na začiatku Ježišovho pozemského života Mu bola bližšie ako ktokoľvek z ľudí. Blízka Mu bola aj na konci Jeho pozemského života. V Ježišových posledných hodinách stála pod krížom a cítila bolesť Jeho smrti. Len matka, ktorej zomrelo dieťa, si môže predstaviť, čím Mária prechádzala.
Možno je nám Mária najdôvernejšia vo vianočnom príbehu. Tam sa po prvýkrát objavila ako mladá snúbenica Jozefa, ktorú navštívil anjel. Anjel ju pri svojom príchode nazval „požehnanou“ - „obdarovanou“. Mária sa nestala tým, čím sa stala, vlastnými zásluhami, bola tým obdarovaná Bohom: Mária bola Bohom vyvolená a povolaná za matku Spasiteľa. I nás Pán Boh povolal a obdaroval v našom krste. Stali sme sa obdarovanými Božou odpúšťajúcou láskou. Aj my tento dar smieme - máme pokorne a s vierou prijať. Aj nás Boh povolal, aby sme nasledovali Pána Ježiša Krista a slúžili Mu.
Mária slúžila svojmu synovi. Starala sa o Neho a vychovávala Ho, ako to robí každá matka so svojimi deťmi. Nebolo to ľahké, veď v prvom období s Jozefom a Ježišom boli utečencami v Egypte. Neskôr vychovávala Ježiša vo veciach viery a keď mal 12 rokov, išla s ním do chrámu na sviatok židovskej Veľkej noci - Paschy. Vtedy kvôli Ježišovi cítila bolesť vo svojej duši. Na tri dni Mária s Jozefom stratili Ježiša z očí. Tri dni Ho zúfalo hľadali, až Ho napokon našli v chráme sedieť medzi učencami. Mária Mu povedala: „Synu čo si nám to urobil? Ajhľa, tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali“ (L 2, 48).
Pamätajme, že obdobia pochybností môžu patriť k ceste, po ktorej nás Pán Boh vedie. Možno nás Boh vedie touto cestou preto, aby na jej konci bola viera pevnejšia, zrelšia a očistená.
Pre Máriu sa v dňoch najväčšej bolesti viera opäť stala veľkou. Mária od tej chvíle zostala s učeníkmi, prežila s nimi radosť zo zmŕtvychvstania, prijala s nimi na Letnice Svätého Ducha. Stala členkou prvého kresťanského cirkevného zboru v Jeruzaleme. Tam verne žila svoju vieru, svoju novo darovanú vieru.
Panna Mária s dieťaťom Ježišom