60 cm alebo 70 cm základové pásy rozmery

Každá stavba musí byť pevne spojená so zemou, preto treba zohľadniť špecifické danosti prostredia, v ktorom bude stáť. K základom pristupujte s filozofiou, že držia celý dom a spolu s nosnými stenami sú len veľmi ťažko následne opraviteľné.

Skôr ako sa pustíte do budovania základov, mali by ste si zistiť maximum informácií o pozemku. Ak nie sú známe vlastnosti a zloženie podložia, nie je možné, aby statik správne navrhol základovú konštrukciu.

Druh zeminy a jej únosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbka spodnej vody a jej agresívne pôsobenie na základy ovplyvnia spôsob zakladania. Klimatická oblasť je pri zakladaní dôležitá. V závislosti od nej je nutné zakladať v hĺbke minimálne 80 až 160 cm pod terénom, a to z dôvodu premŕzania a objemových zmien zemín.

Inžinierskogeologický prieskum je nevyhnutný, ak ste sa rozhodli stavať v rizikovom území - tam, kde sú zosuvy pôdy, močiarne usadeniny, umelé navážky, oblasti s výskytom záplav a poddolovania.

Ak sa obávate sumy za geologický prieskum veľkými vrtnými súpravami a mechanizmami, pre rodinné domy existuje finančne aj technicky menej náročná metóda pomocou ručných prenosných prístrojov a malej sondy, ktorá sa dá kladivom zahĺbiť 2 alebo 3 m.

Najjednoduchšie a najrýchlejšie je budovanie základových pásov. Musia byť pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom schodiska, komínom a pod priečkami hrubými od 150 mm. Ich šírku navrhne statik na základe únosnosti podložia, zvyčajne vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta 100 až 150 mm na obe strany.

Donedávna bolo bežné betónovať základy z monolitického betónu, dnes sa budujú pomocou prefabrikovaných debniacich tvárnic. Ukladajú sa do 20 - 30 cm hrubého betónového podkladu, širokého podľa statického návrhu, aby sa zachovala roznášacia plocha.

Podľa projektu sa tvárnice vystužia a zalejú betónom. Pri použití takýchto tvárnic, ktoré sa vyrábajú v rôznej hrúbke, odpadá montáž debnenia.

Ešte pred betonážou je vhodné urobiť štrkové lôžko v hrúbke 15 - 20 cm na odvedenie vody, ktorá sa dostane pod základy. Na ich betonáž sa zvykne používať betón triedy B 15, čo je pomerne nízka trieda. Od triedy betónu, teda jeho požadovanej kvality, závisí pomer jednotlivých zložiek betónu.

Pri svojpomocnej výstavbe sa betón pripravuje najčastejšie priamo na stavbe v miešačke. Ak si objednáte betón z betonárky, privezú vám ho v domiešavači, kvalitný a dobre premiešaný. Takýto postup vyjde drahšie, ale urýchli výstavbu.

Vo svahovitom teréne je nevyhnutné odvodniť svah a zabezpečiť ho proti zosuvu pôdy. Tam, kde je podložie menej únosné, podľa statických výpočtov vychádzajú veľmi široké základové pásy alebo je vyššia hladina spodnej vody, treba budovať základovú dosku zo železobetónu. Jej hrúbku navrhne statik výpočtom a môže byť od 600 až do 1 200 mm.

Doskové zakladanie zvolí projektant aj v prípade, že pod rôznymi časťami domu sú rozdielne zeminy. Zabráni sa tak nerovnomernému sadaniu stavby. Pri málo únosnej pôde, alebo ak je spodná voda v úrovni základov, sa uplatňujú hlbinné základy.

Napríklad, dom pri jazere alebo v záplavovej oblasti je vhodné založiť na pilótach z betónu, ocele či železobetónu.

Základová škára pasov a pätiek by mala byť v nezamŕzajúcej hĺbke (minimálne 0,8 m). Hrúbka základovej betónovej dosky by mala byť 100 až 150 mm, je vhodné vystužiť ju oceľovou kari sieťou s rozmermi 150 × 150 × 6 mm.

Vplyvom sezónneho premŕzania pôdy v zimnom období vznikajú v pôde sily, ktoré spôsobujú vzdúvanie (zdvíhanie) povrchu pôdy, a tým aj základovej konštrukcie. Zamrznutá zemina zdvihne základy a v jarnom období, po roztopení ľadu dochádza následne k ich poklesu. Na základoch sa potom prejavia závažné poruchy.

Preto pri zakladaní nepodpivničených stavieb rodinných domov musia ich plošné základy ležať v tzv. nezámrznej hĺbke, ktorá je min. 800 mm pod povrchom terénu (STN 73 1001). Pri zeminách, ktoré môžu vysychať z dôvodu zmrašťovania (hliny a íly s vysokou, veľmi vysokou a extrémne vysokou plasticitou) je vhodné hĺbku založenia voliť min. 1600 mm pod upraveným povrchom terénu.

Na zaklady je potrebne prizvat geologa - geotechnika + statika, aby posúdili unostnost zeminy a hlbku zalozenia. Urcite je dolezite dodrzat sirku zakladov v zmysle projektu. Bezne sa pouziva sirka zakladu = hrubka steny + na kazdu stranu rozsirenie minimálne 15 cm. Hlbka zavisi od lokality umiestnenia stavby.

Urcite by som dal minimálne 80 cm pod úroveň terénu - do nezámrznej hĺbky. Ak niekto šetrí na základoch, tak nech radšej ani nestavia, lebo sa mu to moze po case vypomstit.

Materiály pre základové konštrukcie

Na betón je najlepší plavený štrk. Pouzivaju sa frakcie s co najvacsim priestorom medzi zrnami a sucasne s co najvacsou sudrznostou (lomovy kamen). Pouziva sa separacna folia aby sa vam do medzier strku nevylialo cementove mlieko.

Drvene kamenivo je vhodne kvoli drenaznej funkcii, tu netreba sachovat s nejakymi pevnostami, zhutnit sa da aj hlina tak,ze do nej nepichnes kolik, ale ta nesplna drenaznu funkciu, aby voda nevzlinala k podkladovemu betonu.

Pri ukladaní kanalizácie sa odporúča najprv spraviť kamenné lôžko a do neho kopať kanalizáciu. Kanalizáciu treba obsypať 0-4 "šutolinou" v poriadnej vrstve, miestami 10-15 cm, a nato išiel kameň a hutnil som 250kg vibračnou platňou.

Hlavne treba tú kanalizáciu dobre upevniť, aby sa nepohla a nepoprehýbala, to by nebolo dobré. Pri hutnení cez tú kanalizáciu som sa snažil prechádzať rovnomerne, aby to bolo rovnomerne zhutnené, nenechal som tam platňu skákať na mieste.

Dom bude z Ytongu. Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany!

Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.

Pod základové pásy sa dáva asi 20 cm štrku. Odborníci radia, že štrk sa udupáva až keď zaleješ základy a nanosis štrk pod deku. Ten v tých zakl,pasoch sme neudupali a pod nim je ilovita poda.

My sme betonovali zakladove pasy pred 2 tyzdnami, teraz vyrovanvame teren so salovackami. V projekte sme mali zaklady hlboke 1m, ale vykopali sme 1,2m (ilova poda). Na spodok strk cca 5-8m cm, ten sme neudupali ten ma len drenaznu funkciu.

Na betón je najlepší plavený štrk. Na lôžko je najlepší drvený kameň lebo plavený štrk pod žabou "pláva", drvený kameň sa dusaním do seba zakliesňuje.

Príprava základov pred zimou

Je bežné, že sa pri stavbe postupuje po jednotlivých etapách. A ukončenie každej etapy musí predchádzať prípadným škodám na stavbe.

Otázka znie : mám tam toľko vody, jestli to je bezpečné , alebo nebezpečné ? To asi z placu nikdo neposoudí, tak pro bezpečné přežití konstrukce deska na základových pásech je potřeba zabezpečit, aby pod deskou nemrzlo, čili aby teplota pod deskou byla stejná, jako je v nezámrzné hloubce v základové spáře pod základy.

Možné problémy a riešenia. Ak je pod platňou vlhkosť, platňa trochu popraská. Na jar by sa to malo vrátiť do normálu. My máme po zime na základovej doske jamky a škáry hlboké miestami 5-7 mm. Chceme natavovať izoláciu a neviem či je to potrebné vyrovnať nejakou maltou.

Stalo sa niekomu, že nechal prezimovať základy a vplyvom mrazov boli na jar poškodené ? Riešim dilemu, či je potrebné pred zimou prihrnúť (a ideálne teda rovno aj zatepliť) základy - DT.

Základové pásy sú hlboké cca 70cm + na tom sú 3 rady DT. Stavba bude do zimy uzatvorená, teda komplet strecha + okna. Neviem posúdiť, či môžem nechať prezimovať stavbu v tomto stave alebo by bolo vhodnejšie DT zateliť a prihrnúť hlinou....ale chcem to nechat na rok.

Možné riešenie je na zásyp použiť materiál, ktorý neudrží vo své struktuře vodu betonová drť ( recyklát ), drcené kamenivo a pod. A nejbezpečnější je první fázi stavby ukončit pouhým položením kanalizačních trubek, všech možných chrániček, zabetonováním základů a zásypem vnitřních ploch a zhutněním, čili přípravu na betonáž desky, kterou uděláme brzo na jaře.

A druhá fáze stavby opět musí navazovat - čili za druhý rok musíte postavit celou hrubou stavbu - tím mám na mysli aspoň obvodové stěny se střechou a okny a dvěřmi, která bude odolná proti totálnímu promrznutí s možností mírného temperování a zabezpečena proti zlodějům.

Je lepsie vyliat teraz pred zimou iba zakladove pasy + DT-cka, zhutnit zeminu a nechat to takto stat do jari alebo je lepsie spravit aj zakladovu dosku ? Nemáš dôvod čakať až do jari, zima je ďaleko. Islo mi o to ci spravit iba zakladove pasy a nechat to tak do jari, alebo vyliat aj zakladovu dosku.

Ako zabezpečiť základy a platňu na prezimovanie? Mám spravené základy a platňu, ďalej sa toho roku nepohnem, a teda ako zabezpečiť základy a platňu na prezimovanie? Je potrebné to pravdepodobne priktyť.

Jedná sa mi o to aby na tom nenamŕzala voda, či roztopený sneh... Ak to dám pod nejakú fóliu, tak zrážaním sa bude voda tvoriť zvnútra a kvapkať na platňu, ale je to asi lepšie než to nechať odkryté... Ako ste to robili Vy, lebo verím že aj niekto iný nechal na zimu iba základy, príp. ako ja aj zaliatu platňu.

Nechcem sa púšťať do týchto rád,ale jedno môžem určite. Nič nerobiť !!! Určite ak sú spravené základy a podkladný betón, tak nič netreba. Opačne, ak je zlá kvalita betónu, tak sa po zime prejaví. Keď niečim prekyť, tak len snehom.

Odkryta deka behom zimy: moja B30-ka prezila v poriadku ale nekvalitnejsie spraveny beton nemusi byt tak odolny. Mne deka vymrzla. Hneď po betónovaní bolo v noci asi -5 stupňov. Bolo to v prvej polovici októbra pred dvoma rokmi, predpoveď nevyšla. Inak nič tragické. Vymrznuté boli mapy do hĺbky cca 3 cm. Inak vtedy počasie prekvapilo viac ľudí, z okolia viem, že takto vymrzli čerstvo zabetónované chodníky a základy na plotoch. Mal to byť posledný pekný víkend a betónovalo sa o 106. Môj názor je: ak hrozí, že bude mrznúť, zakryť, myslím ale, že stačí prvé tri dni.

Tu je asi odpoveď na otázku, či sa základy „obyčajného“ domu líšia od základov pasívneho. Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra.

Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.

Pri vyhotovení výkopu v ílovitých a nepriepustných horninách je preto výhodnejšie vyhĺbiť výkop strojovo o čosi hlbšie a povrch urovnať vrstvou štrkopiesku (lôžko pod betonáž), ako po odchode bagra dorovnávať zeminu do požadovanej hĺbky ručne.

Zhotovenie štrkového lôžka pod celým objektom má opodstatnenie aj na lepšiu ochranu zabudovaných materiálov pred vzlínajúcou vodou. Ak je to potrebné, urobí sa kamenné lôžko a až potom sa pokračuje v stavebných prácach.

Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku.

Ako sa robia základy domu?

Ked mam v projekte zaklady hlboke celkovo (po vrch deky) 80cm, a cela ta dlzka je akoze zaizolovana, ako to spravit? Videl som ze skoro kazdy len vykope pas bagrom, naleje tam beton na to par radov strateneho debnenia a deku.

Už sa totu rozoberalo x krát tak žeš študuj. Počítaj asi tak že min. nezamrzná hĺbka je 90cm. Hlbka zakladov taisto pozitivne ovplyvnuje unosnost zakladov. Zeminy sa porusuju prekrocenim smykovych napati na "takom kline" ktory ohranicuje aj hlbka zalozenia, tak s tym radsej necachrujte a dajte to podla projektu od statika.

Keby som mal spravit tie zaklady podla projektu, tak musim vybagrovat jamu hlboku 80cm a tak siroku aby som tam spravil krasne bednenie ktore ked sa da potom prec, tak sa tam pekne nalepi XPS az po spodok- co je absolutne nerealne. chcem dat izolaciu co najhlbsie, ale neviem ako na to.

vela ludi proste len vybagruje janu, naleje tam beton a par radov tvarnic a tych par radov zaizoluje. Ale to nieje cela hlbka zakladov. zaklady som chcel robit podla projektu samozrejme, ale zatial co som videl stavby tak kazdy to robi tak ako som pisal.

Meter od koty 0,000 smerom dolu budeme izolovat extrudakom. Na bager zabudni, tieto smiesne zklady u nas kopali traja ludia nejake 2dni(aj to necele 2dni a neviem kolko z toho bolo triezvi). Lopatou a rylom sa to da opracovat tak, ze vlozis polystyren do vykopu a potom tvarnice, ktore pojdu nad rastly teren dolepite.

osobne si myslim ze tak presne vykopy sa nedaju spravit realne aby ten polystyren bol pekne rovno v hranici podorysu. no tak nejak som si to predstavoval, len v projekte si pisane zaklady asi 68cm a mur 38cm. A neviem kolko vyskovych cm musi byt betonu a kolko tvarnic. nechcem mat dom moc vysoko nad zemou.. je to bungalov.

keby som mohol zaizolovat zaklady aspon 30-40cm pod zem, to by som bol rad. Ale to by ostalo na beton napriklad len 30-40cm. cital som tu knihu pozemne stavby, ale nic tam o tom nieje. otazka vlastne je, ci je vobec potrebne izolovat zaklady po celej vyske.

dat zaklad na stred je v prospech bezpecnosti tak kludne mozes. je to menej vyhodne ohladom zateplenie, ale podla mna to bude v pohode stacit.

my sme tiež teraz riešili, ako zaizolovať základy. máme to v projekte, ale nevedeli sme ako to reálne spraviť (naši murári o tom v živote nepočuli). v projekte sú základové pásy 90cm + 15cm štrkové lôžko a deka 15 cm. sme pod terénom. tak sme vykopali hlbšie pásy (cca 130 cm), dali štrk a beton podľa projektu, tri rady DTčiek a teraz pôjde deka.

Neviem ako si prišiel na túto stránku, k základom pod domy by sa mali vyjadrovať ľudia, ktorí tomu naozaj rozumejú. A nie "obyčajní ľudia", ktorí to možno iba videli z rýchlika. Ak chcete stavať, prečo sa neopýtate odborníkov stavbárov?

Ak chcete stavať, prečo sa neopýtate odborníkov stavbárov? Tu z tohto linku vychádza hĺbka základu 25,98 cm. Ešte som na tejto stránke našiel toto. Kto vám bude ručiť, keď sa vám to popraská alebo zrúti? Ja mám na to taký názor buď na to mám ,alebo nestaviam , nebudem škrtiť a najma nie na základoch.

Hlba zakladu musi byt samozrejme do nezamrznej hlbky, v poprade to moze byt aj 1,6m pricom v BA to moze byt len 0,8m, to uz vie projektant, kde kolko treba... a pokial su neunosne zeminy, tak moze hlbka byt este vacsia...

idem stavat bungalov 14x10m, zelezobetonovy strop, obvodove mury tehla wienerberger alebo termobrick 38cm + 8 cm zateplenie a strecha betonova skridla, preto som chcel vediet ci budu stacit pasy 50, 60 alebo 70...v projekte mam 70cm siroke na vysku 45 cm a nato 2 rady DT 40 cm sirkaano na vysku, akoze aj tie DT su pod urovnou terenu, cize zakladove pasy, celkova vyska pasov je 95 cm, t.j.

Takže inými slovami máš projekt, ale zdá sa Ti, že je predimenzovaný, tak z neho ideš čo to ubrať a pre dobrý pocit chceš aby Ti to tu niekto odobril. Zaujímavé je napríklad, že tam kde to vo väčšine prípadov netreba, tam pridávaš (výstuž do základových pásov - máš ju v projekte? A keď už sa chceš riadiť viac internetom ako projektom, tak si aspon nejak preved doveryhodnosť toho, na koho radu dáš.

A k tým problémom. Základový pás z prostého betonu šírky 70cm, výšky 45cm. Dalej DT40tky a dva rady. To je normálny, moožno "lehce moc" bezpečný návrh. Tá šírka základu by sa dala dať na 60cm (ako píše 220870), s trochou odvahy i na 50cm ale to ak na vlastné oči neuvidím aké tam je podložie, tak Ti to nedporučím.

Apropo, skutočne sa jedná o bungalov so žb stropom? Nezvyčajné,alebo dobudúcna chceš mať zadné dvierka v podobe jednoduchej nadstavby?V projekte sme tiez mali zakladove pasy bez vystuze, ale predsa sme tam dali 8x12mm roxory s 12mm strmenmi po cca kazdom metri. Do zakladovej dosky sme dali roxory podla projektu 8mm 15x15cm. stalo to okolo 500 eur, ale vobec nelutujem, ze sme dali zeleza naviac.

.... No neviem, či by som bol taký odvážny a ignoroval človeka, ktorý nato má vzdelanie, oprávnenie, prax a dal na internetové reči. .... Lebo nezabudni, že ak máš v projekte 70cm a na vlastné triko dáš aj tých ešte bezpečných 60cm, a nebudeš mať niekoho s oprávnením, ktorý Ti túto zmenu podpíše, tak Ti "padá záruka" na celý projekt.

Apropo, skutočne sa jedná o bungalov so žb stropom? Ale to je v úplnom poriadku. Samozrejme, že je namieste kontrola projektu a pýtanie sa. Je mi jasné, že projekty sú plné chýb, a to ako katalogových tak aj individuálnych. A preto sú otázky na mieste.

Lenže všimni si aké otázky kladie zadávateľ témy. On má v projekte šírku pásu 70cm a chce odobrenie na 60,50cm. No neviem, ale ty by si to cez internet riskol, keby si bol v podobnej situácii? Ono nie sú totižto chyby ako chyby.

Napr býva v projektoch veľmi vela nedokonalostí v navrhnutých stavebných detailoch, kde projektant bud z pohodlnosti alebo rovno aj nevedomosti navrhne bud nieco menej výhodne (ten lepší prípad) alebo rovno totálnu blbosť (horší prípad). Tak tam ano, zistíš si na nete lepšiu variantu a urobíš to podľa toho.

Osobne si však nemyslím, že sa dá cez net dostať informácia, či stačia 50tky základy alebo treba 70. To je vlastne pravda.On má v projekte šírku pásu 70cm a chce odobrenie na 60,50cm. No neviem, ale ty by si to cez internet riskol, keby si bol v podobnej situácii?

ide o bungalov 977, teraz som si este raz pozrel realizacny projekt a to co som napisal predtym bola chyba, v projekte je to takto: vykov pasov 90cm, zhutnit sparu, 10 cm navazka strku, potom na vysku 30 cm ide betonovy zakladovy pas sirka 70 cm, na to dve rady DT, t.j. vyska 50 cm, sirka 40 cm, takze celkovo je vyska pasov 80 cm, nato samozrejme 15 zakladova doska. vystuz ide iba do DT, horizontalne i vertikalne.

ide o katalogovy projekt a je to navrhnute pre I. teplotne pasmo, v pripade II> teplotneho pasma treba hlbku zakladovej spary znizit na 1,2m....zalezi od pasma a od podlozia. Ja podstate neusetrim nic, kedze nechcem davat do zeme DT, podla mna zbytocne, chcel som cely pas urobit 50 alebo 60 cm, pretoze na celu vysku 90 cm je podla mna velmi predimenzovany pas keby mal mat 70 cm.

Ak sa myslis ze keby mi tu niekto povie ze urob sirku 50 cm a bude ti to stacit, ze som spokojny a urobim tak, to je velky omyl. Ja som len chcel pocut nazor inych ludi, len vediet ci maju nejake vlastne skusenosti. neda sa takto cez inernet od stola povedat ze urob to tak alebo tak. Strop je navrhnuty z nosnikov a vloziek porotherm, zelezo, sietovina a zaliat betonom....

teoreticky mozno rozmyslat do buducna, len je to napr. za strechu vela penazi, a keby som chcel v buducnosti nadstavit , treba ju rozobrat, dvihnut obvodove steny a potom naspat strechu, ak sa bude dat....mne sa tie tramove stropy nepacia...to je ako ked sa kedysi robil palach...a dnes ked pozres na vsetky stare domy, tak im pada strop...radsej si priplatim a bude mat poriadny strop a nebudem sa bat ze mi padne na hlavu

Najjednoduchšie je sa opýtať projektanta statiky, pokiaľ chcete niečo meninť /projekte armovanie býva.../. Lebo nie je dom ako dom, zaťaženie môže byť rôzne, podložie tiež nechápem ľudí, ktorí povedia takto to rob a pritom nevedia nič ani o konkrétnej stavbe, ani o pozemku kde sa bude stavať.

Treba pamätať, že Ferko, čo Vám tu dá dobrú radu, Vám opravu sadajúcej stavby platiť nebude. A dodatočné opravy základov sú parádne drahé. Katalógové projekty bývajú predimenzované, aby zniesli tie najhoršie podmienky + prirátaná bulharská konštanta. Samozrejme uberanie na jednotlivých častiach statiky nie je parketa pre laika.

Plný súhlas. Akurát málokto dá urobiť geologický prieskum a tak aj v individuálnych projektoch zrovna na základoch vidieť, že všetko je z hodne väčšou rezervou, ako treba. Ideš na to dobre aj čo sa týka aj stropov.

Tiež som sa dohadoval s mojim projektantom o stropoch a obhajoval drevobetón tz. tarámový strop obojstranne doskovaný zhora poter s výstužou odspodu sadrokartón na konštrukcií. Ja som za keramiku s omietkou. Nakoniec som mu urobil porovnávaciu kalkuláciu a vyšlo z toho že drevostrop je drahší ako keramika a monolit. Tie boli zhruba na jednej cenovej úrovni. Aj keď material pri monolite bol lacnejší vyrovnalo sa to pri zhotovení, ktoré je zase časovo náročnejšie.

V neposlednom rade je tu životnosť, možnosť prípadného budúceho využitia, stavebná stálosť (nepracuje, nepraská, atd.) Čo sa týka základov mám aj teraz projekt so statiky kde vlasne pri 60cm šírke základov 6x presahuje reálne zaťaženie po dokončení domu. Ohľadom železa do základových pásov nemajú zmysel aspoň za normálnych podmienok.

V DT blokoch by si mal podľa výrobcu dať aj tak vlastne roksor 4x DN 10mm ležato a 8x DN 8mm stojato v bm. S presahom do základovej dosky a stým spojením s KARI sieťou v nej je to konštrukcia ako hrom. Pokiaľ by som ti mohol niečo odporučiť tak určite zaizoluj základy. Nie len, že odstrániš tepelné mosty ale hlavne predĺžiš ich životnosť.

Pokiaľ sú základové pásy pod stenami, v ktorých nie sú veľké otvory (nad 3m) nie je potrebné ich vystužovať. Stavaj podľa projektu a nešpekuluj.

tags: #60 #cm #alebo #70 #cm #zakladove