Dnes často počujeme hovoriť odborníkov o kritickom myslení. Je to dedičstvo komunizmu, v ktorom bolo kritické myslenie potláčané a trestané. Biblia, z ktorej každá poriadna teológia vychádza, k nemu doslova vyzýva: „Všetko skúmajte; dobrého sa držte!“ (1 Tes 5,21) alebo „Neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov“ (1 J 4,1).
Moderný spôsob výkladu Biblie sa nazýva kritická metóda. Kresťanom, ktorí ju nepoznajú, to môže znieť arogantne, teda že človek kritizuje Božie slovo. Pravdou je však skôr opak: kriticky hodnotíme náš, ľudský výklad, aby sme lepšie porozumeli Božiemu slovu, prípadne mu aspoň neubližovali.
Biblia je celá knižnica (od 66 po 81 kníh, podľa toho kto a ako počíta). Boh si na zjavenie svojich právd zjavne použil veľa pestrých žánrov a ak to ignorujeme, tak nám môže uniknúť to podstatné. No a niečo ako „brať doslovne“ neexistuje; už každý preklad je výklad a každý čitateľ si ten výklad ešte vykladá (zvyčajne po svojom). Teda tí, čo tvrdia, že berú Bibliu doslovne, väčšinou berú doslovne svoj výklad a povyšujú ho na Božie slovo.
Preklad Biblie z pôvodiny do materského jazyka je vždy obdivuhodný počin, no to máme v našom kresťanskom DNA už od Cyrila a Metoda. Mňa skôr fascinujú a inšpirujú samotní jej prekladatelia, ktorí vytvorili taký kvalitný produkt za taký krátky čas a takých ťažkých podmienok. Neustále vychádzajú nové komentáre či spresnenia Biblie; je to očividne živý text otvorený novým interpretáciám. Myslím, že ešte stále nie je objavená podstatná väčšina, no väčšina podstatného už áno. No a na objavenie všetkého budeme potrebovať celú večnosť.
Ako ne/čítať Bibliu?
Ako čítať Bibliu?
Výborná otázka; zaslúžila by si byť zodpovedaná minimálne v osobitnom rozhovore. Tak odpoveď na túto otázku by si vyžadovala už celú knihu. Zamyslime sa preto nad tým, ako sa osmeliť a postaviť zoči-voči pravidelnému čítaniu Svätého písma a naznačme si cesty na jeho osožné zvládnutie.
Existujú rôzne brožúrky s návodom, ako prečítať celú Bibliu za jeden rok. Ich cieľom je ponúknuť pestrosť pri čítaní, aby niektorá kniha Svätého písma svojho čitateľa „nezabila“. Je to ako keď počúvame krátke úryvky najslávnejších symfónií. Nám pôjde o vypočutie každej biblickej „symfónie“ zvlášť. Sväté písmo nebolo vždy rozdelené na kapitoly a verše. Naopak, písalo sa na jeden dúšok. Ako keď sa zapozeráme do napínavého filmu, v ktorom nás i najkratšia reklama či esemeska iba znervózni. To len my sme si ho postupne naporciovali z čisto praktických dôvodov. Knižne i liturgicky. Písmo by sa malo čítať spôsobom strana po strane. Lebo nie je množstvom od seba izolovaných príhod, ale jediným megapríbehom, ktorý sa končí tým tvojím.
Vo vzťahu k Svätému písmu je najťažšie urobiť prvý krok. Ako neskáčeme do neznámej vody hneď hlavičku, tak je dobré vstupovať i do čítania postupne. Preto v sobotu večer nemusíme až tak premýšľať, čo si obliecť do kostola. Hneď si ho nalistujme vo vlastnej Biblii, aby sme si ho pozorne prečítali a vložili doň obľúbenú záložku. Na ďalší sobotný podvečer sa k tomuto úryvku môžeme vrátiť a zároveň si prečítať aj ten na nasledujúcu nedeľu. Ak nám zvýši čas, pozrime si k nemu osvetľujúce poznámky alebo „vygooglime“ význam nejasných slov. Nič by sa nestalo, keby sme svoje Sväté písmo mali v rukách aj počas svätej omše a v ňom text evanjelia pozorovali. A bola by to bomba, keby sme ho stihli prečítať aj niekomu v rodine.
Týmto štýlom by sme sa nedeľu čo nedeľu kvalitne zoznamovali s evanjeliom roka - v terajšom by to bolo z pera evanjelistu Matúša. Druhým stupňom odvahy čítať Sväté písmo je sledovať evanjeliový text z bežného dňa, a tak v jednom roku stihnúť pod vedením Cirkvi kvalitne prejsť najmä synoptické evanjeliá a postupne i Jánovo. Treťou, už náročnou formou by sa podobne dali sledovať aj texty feriálnych prvých čítaní zo Starého či z Nového zákona. Avšak stále bez zjednodušovania cez lekcionáre, ale priamo v svojom Písme.
Niekto si povie, že keď už Sväté písmo číta, nechce čítanie po jednom úryvku hneď prerušiť. Vskutku napríklad celé Evanjelium podľa Marka sa dá prečítať za jednu hodinu! Ak si to vyskúšame - fajn. Po sv. Markovi sa dá pustiť do čítania evanjelistu Matúša, Lukáša i Jána. Začiatočníkom sa dobre čítajú aj Skutky apoštolov, ba i Pavlove listy. Po takejto študijnej vychádzke staťami Nového zákona, denne jednu, tri, ba i päť kapitol podľa síl a možností, nám nezostane nič iné, ako sa pustiť do čítania Starého zákona. Ak by sme začali Knihou Genezis, tak Exodus ešte ako-tak zvládneme, ale na Knihe Levitikus si môžeme „vylámať zuby“, znechutiť sa v čítaní a Písmo odložiť. Predísť takémuto kolapsu môžeme aj tak, že si vyberieme ľubovoľnú knihu zo Starého zákona, jej prečítanie si zaznačíme v obsahu a vzápätí si vyberieme ďalšiu.
Na kvalitnejšie čítanie Svätého písma zaberá zapájanie zmyslov. K zraku pridať čítaním nahlas alebo pošepky i sluch. Písmo je totiž napísané pre celého človeka. A tak treba k nemu aj pristupovať, aby nás mohlo vnútorne rozohriať. Náš rozum povzbudí aj čítanie akoby s lupou, keď sa v texte snažíme registrovať i drobné veci, ktoré pri povrchnom čítaní ľahko ujdú pozornosti. Napríklad všimnúť si v texte aj rastliny, známe i neznáme zvieratá, zemepisné údaje. Inému pri čítaní môže pomôcť držanie Svätého písma v rukách alebo i pokojná prechádzka s ním.
Keď k čítaniu pridáme aj svoj hmat, nielenže budeme knihu držať v rukách, ale aj tým, že si v nej niečo podčiarkneme, poznačíme na okraj, alebo si doň zavedieme svoje značky či jednoduché kresby, bude to ešte lepšie. Dobré veci sa nedajú robiť nasilu. K zdaru potrebujú aspoň kúsoček pasie, tepla. Ani pri čítaní Svätého písma sa nedostaneme ďaleko, ak ho budeme vnímať iba racionálne. Veľmi ľahko by sme sa znechutili nad menej zrozumiteľnými miestami alebo by sme jeho čítaním mohli dospieť k strohému intelektualizmu.
Podľa videní svätého Jána nikto nebol hodný otvoriť knihu kníh, iba Baránok (porov. Zjv 5, 1 - 10). Je to práve Ježiš, ktorý Písmo odpečatil, aby sme ho i my, hoc malí a chudobní, mohli čítať s duchovným úžitkom. Ježiš nám otvoril zmysel všetkých Písem a získal od Otca posväcujúcu milosť, v sile ktorej ju môže denne otvárať každý z nás. Preto kľúčom od celej Biblie zostane aj pre teba on.
Tipy pre kvalitné čítanie Biblie:
- Čítaj Písmo ako Božiu knihu pre teba. Čiže s vierou, láskou, jednoduchosťou milovaného Božieho dieťaťa. Ako knihu pravdy a múdrosti v tom najhlbšom zmysle slova.
- Zvoľ si postup čítania, čiže poradie kníh a približne i počet kapitol spolu s časovým intervalom; teda dni v týždni, v ktorých sa chceš čítaniu venovať.
- Na čítanie Písma si priprav srdce vnútorným stíšením a - ak sa dá - aj vhodný priestor: obľúbený kútik možno s nejakou ikonou, sviečkou či kvetinou.
- Aspoň približne sleduj literárny druh knihy Biblie alebo časti, ktorú práve čítaš: či je to historická kniha, alebo prorocká; či poučné rozprávanie, alebo poézia atď.
- Čítaj každú knihu Písma postupne ako film. Teda vnímaj kontext toho, čo čítaš, a snaž sa jej trochu porozumieť vo svetle ostatných kníh Písma.
- Čítaj pravidelne, nielen v kríze. Je lepšie čítať menej a častejšie, ak aj nie denne, tak skoro každý deň. Ako keď nemáš v peňaženke vždy na všetko, ale sporíš na účet.
- A čítaj vytrvalo, najlepšie bez prázdnin. Je jasné, že čím častejšie budeš čítať a čím viac, tým skôr Bibliu prečítaš. No vytrvalosť je lepšia ako rýchlosť a množstvo prečítaného.
Biblia je napísaná tak, že správnym postojom k nej je pokora srdca. Je to kniha, ktorá nás nutne presahuje. Radšej sa už vopred na ňu nalaďme pozitívne. Možno to bude, ako keď na tmavej oblohe vyjdú hviezdy. Nepochybne nájdeme, z čoho sa tešiť po celý čas čítania.
Biblická teológia ako kompas
Predstav si, že stojíš na kraji hustého lesa. Chceš sa dostať do cieľa na opačnom konci. Lenže je v tom háčik: nemáš mapu. Ak sa nechceš stratiť, potrebuješ ju. Mapa ti pomáha zorientovať sa. Poskytuje ti pohľad z vtáčej perspektívy. Zmenšuje obrovskú plochu, ktorú nedokážeme pochopiť z našej obmedzenej perspektívy. Mnohí ľudia sa cítia stratení, keď si otvoria Bibliu, ktorá sa skladá zo 66 kníh napísaných pred tisíckami rokov z rôznych kultúrnych pozadí. Navyše, každý žáner má špecifické „pravidlá“ interpretácie. Ako sa zorientovať a nestratiť vo všetkých tých detailoch?
Základ nášho prístupu k Písmu je postavený na viere, že Biblia je jednotný celok - že Boh prozreteľne navrhol všetkých 66 kníh, aby sa navzájom dopĺňali a objasňovali. V istom zmysle, pravá kresťanská teológia musí byť biblická teológia. Lenže, biblická teológia ako disciplína má svoju špecifickú funkciu, zameriava sa na celkové teologické posolstvo Biblie. Ľudia správne tvrdia, že musíme rozumieť textu v rámci jeho kontextu, ale často sa zamerajú len na bezprostredný kontext. Pritom kontext musí zahŕňať celé biblické zjavenie, celú knihu alebo kapitolu, v ktorej sa daná časť nachádza.
Biblická teológia nám tiež pomáha vyriešiť mnohé interpretačné problémy. Niektoré časti Biblie sú zložité na porozumenie. Všetci vieme, že kresťania s podobným presvedčením o Biblii môžu nesúhlasiť s tým, čo nás učí o niektorých veciach. Biblická teológia nás chráni od nesprávnej aplikácie textu tým, že poskytuje správny rámec, ako premýšľať nad ťažkými interpretačnými otázkami. Napríklad, ako máme chápať vzťah medzi Izraelom a cirkvou? Biblická teológia nám pomáha skúmať vývoj príbehu Biblie od Starej zmluvy po Novú a vyhľadáva vzájomné súvislosti medzi nimi.
Biblická teológia nám taktiež pomáha s najväčšou interpretačnou výzvou: s osobnou aplikáciou. Aké otázky by sme si mali klásť a zodpovedať predtým, než sa budeme snažiť nájsť odpoveď na: „Čo znamená tento text pre mňa?“ Keď vidíme Písmo v jeho širšom kontexte, pomáha nám to vzdialiť sa od moderného pohľadu, že Biblia je o nás. Biblia sa nás určite týka, vyzýva nás k viere a skutkom, ale v prvom rade je o Bohu a vykúpení skrze Ježiša Krista.
Ak máme chápať každú časť Biblie ako súvislý celok, kde začať? Ježiš dáva jasnú odpoveď. Jeden z hlavných problémov vo výklade Biblie vychádza z neschopnosti interpretovať text v súvislosti s osobou a službou Krista. Ako Božie konečné a úplné zjavenie, Ježiš dáva význam všetkým historickým udalostiam pred ním aj po ňom. Všetky proroctvá sú zavŕšené a naplnené v ňom (Sk 13:32-33; Heb 1:1-2). Ak je Ježiš hlavnou postavou Starej zmluvy, nemôžeme jej správne rozumieť bez neho. Jednoducho povedané, ak Biblia nie je v prvom rade o nás, ale ukazuje na Ježiša Krista, tak musíme pochopiť každý text v súvislosti s ním.
Keď čítame akúkoľvek časť z Biblie, je nevyhnutné, aby sme si kládli dve otázky predtým, než sa vrhneme na aplikáciu pre nás. Ako jediný mediátor medzi Bohom a človekom, Ježiš je mostom medzi nami a každou časťou Písma. Biblia je možno hustý les, ale našťastie nekráčame bez mapy. Podobne ako každá mapa, ani biblická teológia nie je úplná - veď predsa, mapa, ktorá by zahŕňala každý detail, by nás zahltila a zmarila svoj zámer. Skúmať každý strom má svoje opodstatnenie - a biblická teológia nie je jediný spôsob, ako čítať Bibliu. Zároveň však musíme byť opatrní, aby sme neprehliadli les kvôli stromom.
Vplyv čítania Biblie na duchovný rast
V CBE viac ako osem rokov skúmali duchovný život viac ako 100 000 ľudí z celého sveta. Počas výskumu zhromaždili a analyzovali obrovské množstvo údajov. Pri výskume vychádzali z predpokladu, že účasť na duchovných aktivitách ako napr. navštevovanie kostola, modlitba, účasť v malých skupinách a zaoberanie sa Bibliou podporuje duchovný rast. Mnohé z týchto duchovných aktivít sú vzájomne prepojené. Napríklad, tí, ktorí chodia do kostola, sa častejšie modlia a viac sa zaoberajú Bibliou ako tí, ktorí do kostola nechodia.
Cez tisíce dotazníkov opakovane skúmali vzťah medzi duchovnými aktivitami (disciplínami), morálnym správaním a zápasmi, ktoré ľudia prežívajú. Opakovane sa pritom potvrdzovalo, že čítanie Biblie je jedinečný faktor pri predpovedaní toho, ako často človek podľahne negatívnym javom alebo prehrá svoje vnútorné zápasy. Aktívne čítanie Biblie tiež prináša do života človeka viac pokoja a radosti aj tým, že sa znižuje frekvencia rôznych emocionálnych zápasov. Po analýze týchto rôznych prieskumov bolo zistené, že u kresťanov, ktorí sa väčšinu dní v týždni zaoberajú Bibliou, to silne predikuje ich proaktívnejšiu vieru.
Pri výskume ako je tento, nestačí, ak jedna štúdia ukazuje určitý efekt alebo vzťah. Výsledky osemročného výskumu u viac ako 100 000 ľudí z rôznych krajín a kultúr jednoznačne ukazujú, že pre rast v kresťanskej viere je rozhodujúce aktívne čítanie Biblie. Zároveň tento výskum ukazuje, že kresťania nie sú dokonalí, a to ani tí, ktorí Bibliu čítajú pravidelne a často. Aj kresťania zlyhávajú. Napriek tomu je ich život štatisticky celkovo lepší v porovnaní so životom tých, ktorí Bibliu čítajú len málo alebo vôbec.
Ak cirkvi chcú pomáhať ľuďom rásť vo viere, mali by seriózne prehodnotiť, či investujú svoju energiu do aktivít, ktoré majú na človeka naozaj celoživotný vplyv. Napokon, je to aj osobná otázka, aby každý z nás prehodnotil, v akom bode svojej životnej cesty sa nachádza.
Zistenia výskumu CBE:
| Faktor | Vplyv |
|---|---|
| Čítanie Biblie 4x alebo viackrát týždenne | Výrazne znížená pravdepodobnosť nadmerného pitia alkoholu a sledovania pornografie |
| Aktívne čítanie Biblie | Silná predikcia proaktívnejšej viery |
| Aktívne čítanie Biblie | Najsilnejší determinant duchovného rastu |
Čítanie Biblie vo svetle vzkriesenia
Každý rok oslavujú kresťania na celom svete počas Veľkej noci vzkriesenie Ježiša Krista. Vzkriesenie je jadrom posolstva evanjelia. C. S. Lewis poznamenal, že pre prvých kresťanov znamenalo kázať kresťanstvo predovšetkým kázať o vzkriesení: „Vzkriesenie je ústrednou témou každej kázne, ktorú nachádzame v Skutkoch apoštolov. Odpoveď na túto otázku začína samotným vzkrieseným Ježišom. Keď čítame Písmo a ponárame sa do pravdy Biblie, robíme to v jednote so vzkrieseným Kristom. Ježiš žije a žije vo svojom ľude.
Po prvé, ak sa vzkriesenie skutočne stalo, znamená to, že Biblia je správou o tom, čo Boh urobil, nie radou, podľa ktorej máš niečo spraviť ty. Keby nebolo vzkriesenia, Biblia by bola v podstate rovnaká ako iné náboženské texty a dávala by svojim nasledovníkom návrhy, čo by mali robiť, aby boli zadobre s bohom alebo bohmi daného náboženstva. Je pravda, že Biblia obsahuje usmernenia, ako majú kresťania žiť vo svete. Biblia je ale jedinečná tým, že primárne neposkytuje rady, morálne pravidlá alebo inšpiratívne bájky.
Druhým dôsledkom je, že Bibliu čítame správne, ak ju čítame „zozadu dopredu“. Každý milovník dobrých detektívnych príbehov vie, čo tým myslím. Ježišov život, smrť a vzkriesenie je „aha moment“ celého príbehu Biblie.
Je tu ešte jeden dôsledok, ktorý potrebujem vyvodiť, keď čítame Bibliu vo svetle vzkriesenia - Bibliu čítame vo vzťahu so živým Kristom. Keď čítame Písmo a ponárame sa do pravdy Biblie, robíme to v jednote so vzkrieseným Kristom. Ježiš žije a žije vo svojom ľude.