Biblia je realistická a vie o ľudskej hriešnosti. Nevraví: Blahoslavený, kto sa nedopustí nijakého hriechu, ale: „Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti!“ (Žalm 32, 1 - 2)
Na úvod môžeme o hriechu podľa Písma, ale aj na základe vlastnej skúsenosti povedať, že ovplyvňuje každú stránku našej bytosti. V prvej časti (Žiadosť) sme konštatovali, že príčinou, počiatkom každého hriechu je zlá žiadosť, ktorá keď sa zrealizuje, uskutoční, keď počne (podľa Jakuba 1:15), plodí hriech. Pritom žiadosť nás láka jednak zvonku ako nepriateľ, ale hlavne zvnútra ako súčasť našej padlej ľudskej prirodzenosti (telesnosti). Tiež sme tam konštatovali, že proti žiadosti sa môžeme postaviť, odmietnuť ju v jej počiatočnej fáze, a tým zabrániť, aby došlo k hriechu - zamedziť tomu, aby sme zhrešili. Priam k takému konaniu nabáda Písmo aj vo veršoch Príslovie 1:10-18; Rímskym 13:14; 1.
Slovo hriech má niekoľko významov. V náboženskom kontexte predstavuje vedomé a dobrovoľné porušenie Božích prikázaní, morálnych zásad alebo náboženských noriem. Môže ísť o konanie, myšlienku alebo zanedbanie povinnosti, ktoré sa považuje za zlé a odporujúce Božej vôli. Prenesene: vážna chyba, nedostatok, pochybenie. Slovo hriech je podstatné meno mužského rodu, neživotné.
Slovo hriech pochádza zo staroslovanského *grěchъ, čo znamená chyba, omyl, nedostatok. Praslovanský koreň *grěš- súvisí s konceptom „mýliť sa, robiť chyby“.
Pre mnohých v našej kultúre je samotné slovo hriech odporné. Snažia sa z ofenzívneho správania obviňovať kultúrne či rodinné prostredie, spoločenské postavenie či nejaký syndróm alebo chorobu. No Biblia nám jasne hovorí, že sme všetci od prirodzenosti hriešnici s prirodzenou náklonnosťou robiť zlú vec pred dobrou vecou.
Čo je hriech?
Hriech je previnenie proti Božiemu zákonu, proti pravde i proti citlivému svedomiu. Je to odmietnutie Božej lásky k nám. Odmietnutie veľkorysej Pánovej ponuky: „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť“ a vybratie si práve toho, čo nám Pán zakázal (1. Mojžišova 2, 16 - 17). Hrešíme, keď dávame prednosť krátkodobému „dobru“, pred tým, čo je dobro skutočne - z Božieho pohľadu. Hriech rozbíja vnútorný život človeka a do jeho života sa dostavil chaos. Hriech je zrada Pána Boha, ktorý nás miluje, je to hrča na duši.
Hriech je spôsob zmýšľania i počínania si, ktoré má svoje dôsledky a za ktoré nesieme zodpovednosť. Hriech spôsobuje rozdelenie a vedie k smrti. Keď si manželia nie sú verní, prestanú si dôverovať, vedie to k rozpadu - zániku (smrti) manželstva.
Hrešíme myšlienkami, slovami, skutkami aj ich sebeckými motívmi. Hrešíme, keď konáme zlo, ale tiež keď môžeme - vieme činiť dobro, ale zanedbávame jeho konanie (Jakub 4, 17). Kohože by sa to netýkalo!
„Asi štvrtina hriechov vzniká tým, že robíš, čo nemáš, a asi tri štvrtiny tým, že nerobíš, čo máš.“ (D. Zelenka)
Významy pojmu hriech v Biblii
V Biblii má pojem hriech viacero významov. Hriech značí:
- Minúť cieľ (napríklad v streľbe), šliapnuť vedľa (pri chôdzi), nedosiahnuť. Šliapnutie vedľa je bolestivé. Niekedy privodí výron, inokedy zlomeninu. V prípade horolezcov alebo mikrospánku šoféra je následok šliapnutia vedľa či vybočenia z jazdného pruhu nezriedka fatálny - smrť. „Blahoslavený (v Božích očiach šťastný, pred Bohom dobre na tom je), komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta neprávosť a v jeho duchu nieto podvodu.“ (Žalm 32, 1 - 2)
- Priestupok (iné preklady: nevernosť, odpadlíctvo). Je za tým myšlienka zlomenia, odlomenia, násilného narušenia celistvosti. Napr. celistvosť majetku je narušená krádežou. Celistvosť manželstva narúša cudzoložstvo; celistvosť spoločenstva viery narúša odpadlíctvo. Hriech je minutie cieľa, narušením vzťahu k Bohu i blížnemu.
- Neprávosť - súvisí s ohýbaním, krivením. Hriechom krivíme niečo, čo malo zostať priame, rovné (pokrivený charakter...)
Podľa 1. Jánovho listu 3:4, hriech je bezzákonnosť: „… hriech je prestúpením zákona.“ Táto definícia (vysvetlenie) je presná, ak zákon chápeme v širokom zmysle slova. V tom prípade hriech je porušenie alebo nedodržanie Božích noriem. To môžeme povedať aj slovami: Hriech je neposlúchnutie Božích nariadení. Je to jednoducho neposlušnosť tomu, čo prikazuje Boh - čo je rovnako možné považovať aj za vzburu voči Bohu.
Hriech je vzbura ľudskej vôle voči tomu, čo je sväté a božské. Každý hriech je hrozný v očiach svätého Boha. Abakuk hovorí: „Si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé…“ (Abakuk 1:13). Činenie zla znamená hrešenie. Hriech jednotlivca pôsobí aj na ostatných. Nikto nehreší izolovane bez toho, aby neovplyvnil tých, ktorí sú v jeho okolí (napr.
Hlavným charakteristickým znakom hriechu je, že je v konečnom dôsledku vždy namierený proti Bohu. Pán Ježiš v priamom prehlásení povedal, že dobrý je jedine Boh, nie človek (Matúš 19:17).
Písmo učí, že hriech je skutočný a osobný a má svoj pôvod v páde satana (Ezechiel 28:11-19; 1. Mojžišova 3:1-6). Satan následne zviedol do hriechu aj človeka (prvého človeka Adama a s ním aj celé ľudstvo). V dôsledku Adamovho pádu sa hriech dostal do ľudstva (ľudskej rasy) a zasiahol aj všetko ostatné stvorenstvo.
Pretože hriech je vykonaná zlá žiadosť, môžeme smelo povedať, že zdroj hriechu treba hľadať v zdroji zlej žiadosti práve preto, lebo žiadosť predchádza hriechu. V logickom reťazci: žiadosť - hriech - smrť je žiadosť príčina a hriech je jej dôsledok. Hriech sám osebe neexistuje. Je vždy viazaný na zlú žiadosť jedinca ako živej bytosti.
Pán Ježiš učil, že to, čo človek robí navonok, je prejavom toho, aký je vo svojom vnútri - prejavom toho, aké je jeho srdce (Matúš 15:19-20).
Adam neposlúchol Boží príkaz nejesť ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého - zhrešil. Poslúchol Hada-satana a stalo sa to, čo hovorí Písmo: „Či neviete, že komu sa vydávate za sluhov cieľom poslušnosti, že ste sluhami toho, koho poslúchate - buď sluhami hriechu na smrť…“ (Rímskym 6:16). Poslúchol Hada-satana, dostal sa pod jeho vládu a pod vládu hriechu a smrti.
Adam neposlúchol, zhrešil, v dôsledku čoho došlo k zmene jeho prirodzenosti. Nezmenila sa jeho ontologická prirodzenosť (podstata bytia) - Adam zostal aj naďalej ľudskou bytosťou (zemský človek), ale zmenil sa z nesmrteľného na smrteľníka, zo svätého na hriešnika (na telesného človeka). Po páde už bol iný svojou prirodzenosťou ako pred pádom. Pred pádom bol pred Bohom svätý (nepoškvrnený, čistý) svojím postavením a aj svojím skutočným stavom. Po páde už bol pred Bohom nesvätý (hriešny/hriešnik) svojím postavením a aj stavom (svojou porušenou hriešnou prirodzenosťou) - a takými (postavením a stavom) boli a sú aj všetci jeho potomkovia, počínajúc jeho vlastnými deťmi (1.
Všetci Adamovi potomkovia sa rodia s Adamovou/adamovskou hriešnou prirodzenosťou - rodia sa ako hriešnici. Sú hriešnici svojou prirodzenosťou a svojou identitou - a to určuje aj ich postavenie pred Bohom (1. Mojžišova 5:3; Rímskym 3:9-18). Písmo zjavuje, že človek je po všetkých stránkach porušený a morálne skazený. Pre svoju prirodzenosť, od ktorej sa odvíja páchanie hriechov, sú nespasení ľudia (podľa svojej identity hriešnici) deťmi hnevu, tzn. predmetom Božieho hnevu - Efezským 2:3. Je to verš Efezským 2:3, ktorý hovorí o tom, s čím sa rodíme, čo je nám dané rodom, aká je naša prirodzenosť, ktorú získavame fyzickým narodením.
Keď máme na mysli hriešnosť konkrétneho človeka, tak hovoríme o dvoch aspektoch hriechu: o pripočítanej vine za Adamov hriech a o vine za spáchané vlastné hriechy. Človeku je pripočítaná vina za Adamov hriech. Ten, kto spáchal hriech, nesie zaň vinu. Keď je reč o našich hriechoch, tak náš hriech je náš hriešny skutok spáchaný v minulosti. Spáchaný hriešny skutok je minulosť, ale vina zaň je naša prítomnosť - a vinu nesieme až dovtedy, kým nie je odpykaný celý vymeraný trest za hriech.
Dôsledky hriechu
Keď Adam vykonal skutok neposlušnosti, zjedol z ovocia stromu poznania dobrého a zlého, okamžite duchovne zomrel. Zomrel preto, lebo prestúpil Boží zákon (Božie prikázanie). Boh oznámil, aký bude trest za porušenie tohto prikázania: „... ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš“ (1. Mojžišova 2:17). Súčasťou trestu „istotne zomrieš“ bolo to, že Adam zomrel duchovne - duchovne zomrel okamžite. Duchovná smrť sa okamžite prejavila v tom, že Adam stratil to spoločenstvo s Bohom, do ktorého bol stvorený. Adam sa minul cieľa, zhrešil. Vypadol z toho, čo Boh pre neho stvoril, pripravil a naplánoval. Oddelil sa od života v Bohu, od Božieho života (1. Mojžišova 3:6-7).
Súčasťou trestu „istotne zomrieš“ bolo aj to, že Adam sa okamžite zmenil z nesmrteľnej ľudskej bytosti na smrteľníka (Genezis 3:22), aj keď fyzická smrť mala prísť až neskôr v jeho živote. Smrť sa však pádom stala súčasťou ľudského života. Všetci Adamovi potomkovia sa v dôsledku trestu za Adamov hriech rodia ako smrteľníci. Fyzická smrť Adama prišla neskôr: „A bolo všetkých dní Adamových, ktoré žil, deväťsto tridsať rokov, a zomrel“ (1. Mojžišova 5:5).
Dôsledkom duchovnej smrti bolo, že Adam sa stal porušeným telesným človekom s hriešnou prirodzenosťou, stal sa „telom“ (1. Mojžišova 6:3).
Prvý hriech Adama, jeho skutok neposlušnosti spáchaný v rajskej záhrade, mal dopad na celé ľudstvo (Rímskym 5:12; 1. Korintským 15:22). Písmo hovorí (v 5. kapitole listu Rímskym), že jedno jediné previnenie (pád toho jedného, neposlušnosť toho jedného) prinieslo smrť a odsúdenie celému ľudstvu.
Každý jeden človek si teda životom nesie dva vážne dôsledky Adamovho pádu: Vinu za Adamov hriech a to, že na svet sa rodí ako hriešnik, s hriešnou prirodzenosťou, v dôsledku čoho hreší, pácha vlastné hriechy, za ktoré nesie osobnú zodpovednosť a vinu.
Ježiš a hriešnici
V evanjeliu čítame, že „Ježiš ... videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Matúš 9, 9 - 13)
Pán Ježiš videl vyberača poplatkov Matúša. Videl ho telesnými očami, no nemenej aj pohľadom vnútorného milosrdenstva. Povedal mu: „Nasleduj ma!" Čo znamenalo ani nie tak vykročiť nohami, ale nasledovať Ježiša mravným životom. Colníci - mýtnici boli v Palestíne veľmi neobľúbení. Spolupracovali s rímskymi okupantmi. Vyberali tiež viac, ako mali a nekalo sa obohacovali na úkor vlastného národa. No Pán Ježiš volá k sebe hriešnikov. Aj Matúša. Hovorí: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“ Matúšovou „chorobou“ - jeho hriechom - bola lakomosť a zlodejstvo.
Zrejme každý má svoju najväčšiu slabosť, ktorá je príčinou zlyhaní a z ktorej „vyrastajú" ďalšie hriechy. Môže to byť jeden hriech, dva, alebo viacero. Je dôležité, aby sme túto slabosť, či slabosti rozpoznali, boli sme si vedomí tejto našej najväčšej prekážky (prekážok) v duchovnom raste a prosili Pána Ježiša, aby nás uzdravil.
Nestačí len odpustenie konkrétneho previnenia, ktoré sme spáchali, lebo každý hriech má svoj koreň. Hriech je podobný ľadovcu, z ktorého len 10% je viditeľných nad hladinou a 90% je skrytých pod vodou. Koreň hriechu môže uzdraviť iba Ježiš - nebeský Lekár. Sami si s ním neporadíme. Odpustenie nepotrebujeme preto, lebo sme raz - či viackrát zhrešili, ale preto, že sme hriešnici vo svojej podstate - svojom „koreni“.
Pán Ježiš aj nám hovorí: „Nasleduj ma!“, aby som ťa mohol uzdraviť, odpustiť ti, očistiť ťa. Ježiš nielen naznačuje, čo je hriech, ale ukazuje nám aj cestu z neho. Ježiš je tou cestou. Cestou k Bohu (por. Ján 14, 6; 8, 32). Prijíma hriešnika s láskou ako nebeský Otec.
Krátke zamyslenie: 14. Odpustenie hriechov - Alexander Barkóci
Zostaň teraz chvíľu ticho a v osobnej modlitbe odovzdaj Pánovi Ježišovi Kristovi svoj hriech - svoju hriešnosť, pros Ho, aby bol aj tvojím najlepším Lekárom, ktorý ťa uzdravuje.
Pomocou pri vyznávaní hriechov môže byť modlenie sa kajúcich Žalmov - 6., 32., 38., 51., 102., 130., 143.
Druhy hriechov
Hriechy možno rozlišovať podľa ich predmetu, ako sa to robí pri každom ľudskom čine, alebo podľa čností, ktorým protirečia či už nadmierou, alebo nedostatkom, alebo podľa prikázaní, s ktorými sú v rozpore. Možno ich zoradiť aj podľa toho, či sa týkajú Boha, blížneho, alebo samého hriešnika. (2067) Možno ich rozdeliť na hriechy duchovné a telesné alebo aj na hriechy spáchané myšlienkami, slovami, skutkami alebo zanedbaním.
V Tradícii Cirkvi sa uplatnilo rozlišovanie medzi smrteľným a všedným hriechom, ktoré je naznačené už v Písme.
Smrteľný hriech - vážnym prestúpením Božieho zákona - ničí v srdci človeka lásku.
Smrteľný hriech predpokladá plné vedomie a plný súhlas. (1734) Predpokladá poznanie, že čin je hriešny, že je v rozpore s Božím zákonom. Zahŕňa v sebe aj dostatočne uvážený súhlas, aby to bola osobná voľba.
Všedný hriech oslabuje čnosť lásky. (1394) Prezrádza nezriadenú náklonnosť k stvoreným dobrám. Prekáža duši v pokroku pri praktizovaní čností a pri konaní mravného dobra a zasluhuje časné tresty. (1472) Vedomý a dobrovoľný všedný hriech, ak ho neoľutujeme, nás pozvoľna disponuje na spáchanie smrteľného hriechu. Napriek tomu všedný hriech neruší zmluvu s Bohom. S pomocou Božej milosti ho možno napraviť.
Neresti možno zoradiť podľa čností, s ktorými sú v protiklade, alebo ich možno dať do súvisu s hlavnými hriechmi, ktoré určila kresťanská skúsenosť. Volajú sa hlavné, lebo plodia iné hriechy, iné neresti.
Medzi hlavné hriechy patria:
- Pýcha
- Lakomstvo
- Závisť
- Hnev
- Smilstvo
- Obžerstvo
- Lenivosť
| Hriech | Definícia |
|---|---|
| Pýcha | Nezriadená túžba vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosti iných ľudí. |
| Lakomstvo | Silné sebazdôrazňovanie, ktoré sa môže prejaviť ako sebecká snaha a žiadosť dostať pod svoju moc osoby alebo veci. |
| Závisť | Neprajný postoj vyvolaný pohľadom na výhody, z ktorých sa tešia ostatní. |
| Hnev | Nemenný postoj svätého a spravodlivého Boha k hriechu a zlu. |
| Smilstvo | Akékoľvek zneužívanie sexuality mimo manželstva. |
| Obžerstvo | Nemierne jedenie a pitie. |
| Lenivosť | Duchovná znechutenosť, ktorá zachádza až do odmietnutia radosti, ktorá pochádza od Boha. |
Je nutné pripomenúť, že naše myslenie má korene v scholastickej metafyzike. Sústreďuje sa skôr na porozumenie hriechu z pohľadu metafyzického pozadia, než na konkrétne skutky a vývoj vnútorného procesu hriechu. V rámci týchto faktov hebrejský jazyk nezvyčajne jasnejšie uchopuje aj rôzne aspekty zla.
Biblická hebrejčina rozlišuje viac ako dvadsať výrazov na hriech, z čoho môžeme logicky vydedukovať, že starozmluvní Izraeliti vedeli lepšie rozlíšiť rôznorodosť hriechov, ako myslenie a teológia západného sveta.
