Manželstvo v Biblii: Zmluva pred Bohom s hlbokým významom

Manželstvo nie je len ľudským výtvorom alebo spoločenským dohovorom; je to Boží zámer, ktorý má hlboký duchovný a praktický význam. Biblické manželstvo je založené na Božej pravde, ktorá nás učí, ako sa správať k sebe navzájom v láske, úcte a vernosti. Boh v Svojom slove ukazuje, že manželstvo je viac než len zväzok dvoch osôb. Je to svätý záväzok pred Bohom.

Ježiš povedal: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Matúš 19:6) Takto nás Písmo učí, že manželstvo je Božím dielom, ktoré je neoddeliteľné a trvalé. Manželstvo nie je len o láske alebo pohodlí, ale o niečom oveľa hlbšom. Je založené na Božom slove, ktoré určuje, čo manželstvo znamená a ako by malo fungovať.

Začiatky manželstva sú opísané v Genezis 2:18-25. Tu sa píše, že Boh stvoril ženu ako „vhodnú pomocnicu“ pre muža. Boh sám tento vzťah posvätil a stanovil ho ako zmluvu - symbol spoločenstva a spolupráce. Manželstvo je teda oveľa viac než len ľudský kontrakt. Je to záväzok pred Bohom.

V Malachiášovi 2:13-16 Boh hovorí, že rozvod je pre Neho ohavný. Je to silný signál o tom, akú váhu má manželská zmluva. Čo na to Ježiš? V Matúšovi 19:3-6 Ježiš jasne potvrdzuje, že Boh stvoril manželstvo ako nerozlučné spoločenstvo. Manželstvo nie je niečo, čo môžete ukončiť len preto, že sa objavil problém.

A čo znamená manželstvo pre nás? V Rímskym 7:1-3 sa píše, že zmluva v manželstve je záväzná, rovnako ako zmluva medzi človekom a Bohom. Tento zväzok trvá až do konca života. Ak si to uvedomíme, naše manželstvá môžu dosiahnuť úplne novú úroveň. Keď začneme chápať manželstvo ako Božiu zmluvu, nie len ako ľudský zvyk, náš pohľad naň sa radikálne zmení.

Stane sa miestom, kde môžeme zažiť všetko, čo Boh pre nás pripravil - radosť, pokoj, vzájomné naplnenie. Ježiš v Matúšovi 5:27-32 nastavuje vysoký štandard. Hovorí jasne: nevera nezačína skutkom, ale v srdci. Stačí nečistá myšlienka, túžba, ktorá sa zakorení… a už sme prekročili hranicu. Ježiš hovorí, že nečisté myšlienky, ktoré vedú k nevere, sú rovnako hriešne, ako samotný skutok.

Pavol v Efezanom 5:21-33 dáva odpoveď. Manželstvo je viac než len zväzok dvoch ľudí. Je obrazom vzťahu Krista a cirkvi. Kristus obetoval všetko - tak má aj manžel milovať svoju ženu. Obetavo. Verne. S láskavou starostlivosťou. A žena? Má byť podriadená manželovi. No nie ako menejcenné stvorenie.

Manželka by mala mať dôveru v mužove vedenie, a to vo vzťahu postavenom na vzájomnej úcte, láske a dôvere. Kresťanské manželstvo nestojí na sebeckých túžbach. Je to cesta lásky, úcty a obetavosti, kde každý z partnerov hľadá dobro druhého nad svojím vlastným. Keď sa začneme pýtať: „Ako môžem dnes potešiť svojho partnera?“ - mení sa atmosféra vzťahu.

Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Manželstvo je spoločná cesta, na ktorej sa partneri podporujú, povzbudzujú a pomáhajú si navzájom. Dvaja majú spolu viac síl a možností čeliť výzvam života. No manželstvo nie je len o prekonávaní problémov. Má byť aj najpevnejším priateľstvom.

Príslovia 17:17 hovoria: „Priateľ miluje v každom čase.“ A kto by mal byť naším najbližším priateľom, ak nie náš manželský partner? Príslovia 27:17 hovoria: „Železo sa brúsi železom.“ To platí aj v manželstve. Partneri si majú pomáhať rásť - ako ľudia, ako veriaci, ako manželia. Formujú sa navzájom, učia sa trpezlivosti, láskavosti a odpusteniu.

Pavol vo Filipanom 2:1-11 pripomína, že pokora a jednota sú nevyhnutné. Ježiš Kristus neprišiel, aby si nárokoval výsady, ale aby slúžil. A tak aj v manželstve by mal každý partner hľadať dobro toho druhého. Boh ustanovil manželstvo ako zmluvu, ktorá si vyžaduje určité obete a zmeny v živote. Opustenie neznamená len fyzickú separáciu. Je to aj emocionálna a duchovná oddanosť partnerovi.

Manželstvo si vyžaduje, aby sa obaja partneri stali navzájom svojím hlavným oporným bodom. Musia si dôverovať a byť pripravení vytvoriť nový domov. Zhoda a jednotnosť sú kľúčové pre stabilitu manželstva. Amos 3:3 sa pýta: „Môžu dvaja spolu chodiť, ak sa nezhodnú?“ Manželstvo vyžaduje spoločné hodnoty, víziu a schopnosť rozhodovať sa spoločne.

Pavol v Filipanom 2:1-4 učí, že pokora a služba sú základom jednoty. Manželstvo nie je o dominovaní, ale o spoločnom raste a podpore v Božej vôli. Manželia by mali hľadať spoločne Božiu vôľu a rozhodovať sa v modlitbe a spoločnej diskusii. Spoločná modlitba má obrovskú silu. Manžel má byť duchovným lídrom svojej rodiny.

Manžel by mal byť ochotný obetovať svoje záujmy pre dobro rodiny. Zodpovednosť muža ako hlavy rodiny je veľká, jeho rozhodnutia ovplyvňujú životy manželky a detí. Manžel má byť príkladom Ježiša, ktorý bol vodcom a služobníkom. V 1. Petrovi 3:7 sa hovorí, že manžel má žiť so svojou manželkou „s porozumením“ a ako s „krehkou nádobou“.

Manžel nesie zodpovednosť za duchovný a praktický smer rodiny. Manželka je povolaná byť oporou, pomocnícou a podporovateľkou svojho manžela. Efezanom 5:22-24 hovorí, že žena má byť podriadená svojmu manželovi ako cirkev Kristovi. Podriadenosť znamená dôveru a rešpekt. V Genezis 2:18 je žena stvorená ako aktívna pomocnica.

Manželka podporuje manžela nielen emocionálne, ale aj prakticky a duchovne. List Títovi 2:3-5 ukazuje, že manželka by mala byť príkladom zbožnosti, pokory a vzorom pre deti a komunitu. Príslovia 31 oslavujú manželku ako cnostnú, pracovitú a múdru ženu. Je aktívna v rodinnom živote, zodpovedá za chod domácnosti a výchovu detí.

Pavlove rady ohľadom manželstva

Pavol vo svojich listoch poskytuje praktické rady pre manželov. Namiesto toho, aby Pavol manželkám povedal, aby „poslúchali“ (gréc. hypakouō), ako to bolo typické v rímskych domácnostiach, apeluje na ne, aby sa „poddali“ (gréc. hypotassō), vychádzajúc zo svojho presvedčenia, že muži majú v rodine Bohom danú vedúcu úlohu. Tento výraz naznačuje usporiadanie spoločnosti, v ktorom by sa manželky mali prispôsobiť a rešpektovať vedenie svojich manželov (pozrite Ef 5:22-33). Pavol neprikazuje manželkám, aby nasledovali prevládajúce kultúrne vzory tej doby, ale aby žili tak, ako sa sluší v Pánovi.

Petrove rady manželom sú skrátené možno preto, že sa obšírnejšie venuje tým, ktorí sú pod autoritou a u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že sa s nimi bude zle zaobchádzať (otroci a manželky). Slovo „podobne“ je len prechodom (porov. 1. Pt 3:1; 5:5); neznamená, že by sa manželia mali podriadiť svojim ženám, pretože Písmo to nikdy neučí (pozrite Ef 5:21-33). „Uznanlivo nažívajte“ sa pravdepodobne zameriava na život v súlade s Božou vôľou, čo zahŕňa aj porozumenie potrebám manželky.

Manželstvo ako večné spojenie

Boží dokonalý plán pre muža a ženu je večné spojenie manželov v jedno telo. To jedno telo je nová duchovná bytosť. Manželstvo sa nezačína láskou, ale uzavretím zmluvy. Obdobie pred manželskou zmluvou je hľadanie Božej vôle pre tých dvoch, jedného muža (nie chlapca) a jednej zrelej devy (nie dievčaťa). Manželstvo je dlhá spoločná cesta až po smrť.

Prorok Ámos píše (3:3): „Či idú dvaja pospolu, ak sa nedohodli?“ Láska prekonáva aj smrť, lebo aj v novom, oslávenom tele, hoci budeme ako anjeli, budeme sa poznať, tak to vyučujú učitelia Písma. Manželstvo je úzka, dlhá cesta, celoživotný zmluvný vzťah, ktorý garantuje dobré svedomie veriacich a nerušený rozvoj Cirkvi. Teda túto dlhú cestu treba obom dokonale zvážiť pred uzavretím manželskej zmluvy a získať presvedčenie, že patria k sebe.

Manželstvo je stav, kde tí dvaja priľnú k sebe. Veď je napísané: „Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Manželská zmluva okrem iného sprostredkováva pri príležitosti uzavretia manželstva silu do spoločných modlitieb manželov: „A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18:19) Je to vzácny a silný prísľub. Je určený hlavne pre manželov.

Dôležitosť odpúšťania v manželstve

Neexistuje taký manželský konflikt, ktorý by veriaci pomocou Pána nevedeli vyriešiť a ukončiť. Nezmieriteľnosť a nenávisť manželského partnera dáva tušiť, že nenávidiacemu chýba Kristov charakter. Niekedy je smutné počuť, ako niektorí aj medzi znovuzrodenými kresťanmi argumentujú proti svojmu manželskému partnerovi, ako hľadajú príčinu, aby ospravedlnili svoj stav bez lásky: „Stala sa protivnou, nestará sa o mňa, zraňuje ma, nedá sa s ňou rozprávať, to je osteň v mojom boku, atď.“ Mnohé ženy takto trpia ako hrdinky a dostávajú sa do beznádejného stavu.

Normálnou náležitosťou kresťanského charakteru je odpúšťanie. Ak k tomu nedochádza z oboch strán, vzniká ťažké ovzdušie, mrzutosť, vzájomné obžalovania, hnev, citový útlak. Nezmieriteľní, zahorknutí manželskí partneri držia jeden druhého pod citovým útlakom a často skúšajú „kto dlhšie a viac vydrží“. Odpustenie nie je otázkou citov, ale je to otázka vôle, rozhodnutia vôle, vyslovenia a zmeny.

Manželského partnera nemožno prirovnávať k ideálom krásy, ale nemožno si ho ani zoškliviť plynutím času, nemožno ho opustiť ani vtedy, keď ochorie, alebo mu vznikne fyzický, či iný problém. Následkom toho nemožno proti nemu stavať nereálne požiadavky a nemožno obrátiť svoje oči na inú osobu s takou žiadostivosťou, ako to robia synovia tohto sveta.

Sex v manželstve podľa Biblie

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či sa v Biblii píše o sexe? V prvej kapitole Knihy Genezis nachádzame prvý opis stvorenia človeka. Zaujímavosťou je, že prvý príkaz, ktorý Boh dáva stvorenému človeku, mužovi a žene, sa týka sexuality. A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“(Gn 1,27- 28).A keby mal niekto pochybnosti, ako to Boh vlastne myslel a či to myslel vážne, motív plodenia je zdôraznený aj v druhej kapitole.

Tá dokonca obsahuje doslova radostný Adamov výkrik po pohľade na nahú Evu: Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. Pre manželské spojenie nachádzame v Biblii niekoľko výrazov. Špeciálne pri Adamovi a Eve používa svätopisec výraz „poznal“ - Adam poznal svoju ženu (Gn 4,1; Gn 4, 25) a ona počala a porodila. Naopak, výraz obcovať sa používa pri opise sexuálneho aktu, ktorý je buď mimomanželský, alebo v manželstve nespĺňa plodivú a spojivú funkciu spoločne s vyjadrením náklonnosti.

Izraelovi synovia boli varovaní, aby sa nemiešali s miestnym obyvateľstvom, keďže skrze neho mohli do jeho domu preniknúť modly a bôžikovia. Júda si však nedal povedať, vzal si za ženu Kanaánčanku a obcoval s ňou. Trikrát počala a dala mu synov - Hera, Onana a Selu. Keď prišiel čas ženby Júdovho najstaršieho syna Hera, zobral mu Júda za manželku opäť Kanaánčanku - Tamaru. Lenže Her sa znepáčil Pánovi, ten mu dal zomrieť a Júda sa snažil zachovať starý izraelský zvyk - ak zomrel jeden brat bezdetný, druhý brat si vzal jeho ženu, spal s ňou a ich prvý syn bol považovaný za bratovho dediča.

Onan bol však prefíkaný a nechcel dať bratovi dediča, preto vždy, keď vošiel k Tamare a obcoval s ňou, vylieval semeno na zem - povedané našou rečou, praktizoval prerušovanú súlož. Pánovi sa však znepáčilo čo robil, a dal zomrieť aj jemu (Gn 38,10).Príbeh však pokračuje ďalej. Júda pošle Tamaru naspäť do rodičovského domu, pretože sa bojí svojho posledného syna.

Pieseň piesní: oslava lásky

Viete si predstaviť, že medzi knihy Starého zákona sa dostala pomerne erotická ľúbostná báseň oslavujúca krásu lásky (a to najmä tej telesnej!) medzi mužom a ženou? Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty! Tam jasať budeme a z teba tešiť sa a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno. Áno, hovoríme o Piesni piesní alebo Šalamúnovej veľpiesni. Existuje niekoľko výkladov tohto textu, no jednu vec nemožno poprieť. Vášeň má vo vzťahu medzi mužom a ženou svoje miesto, rovnako ako by mala mať miesto vo vzťahu medzi človekom a Bohom.

V tomto biblickom texte nechýbajú vyznania lásky, opisy krásy tela snúbenca i snúbenice, ktoré síce nám, moderným ľuďom, môžu prísť niekedy neštandardné, no treba ich vnímať v kontexte doby, keď bola táto ľúbostná báseň napísaná. Autor sa pri opise nevyhýba žiadnej časti tela, kochá sa v nádhere stvorenstva.

„Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami. Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorček. Chcete obzvláštniť svoj domáci romantický večer? Zoberte si do rúk Sväté písmo, nalistujte si Pieseň piesní a navzájom si čítajte jednotlivé postavy. Veď ktorú ženu by nepotešilo, keby jej manžel vravel: „Aké sú ladné tvoje kroky v črieviciach, dcéra kniežacia! Priehyby tvojich bokov - skvost, dielo rúk majstrových.

Biblia môže zmeniť každý život a každé manželstvo

Biblia môže zmeniť každý život a každé manželstvo, bez ohľadu na to, kde a v akej fáze sa nachádza. Avšak veľa závisí od nášho prístupu. Môžeme sa pozrieť na Bibliu ako na lásku od Boha, plnú pokynov pre náš život. Odporúčame prečítať si nasledujúce riadky.

1. Pokúsme sa predstaviť, ako by vyzeralo manželstvo, keby každé slovo a správanie boli motivované láskou. Nebolo by veľa nepríjemných slov a neboli by toľké hádky vyplývajúce zo sebectva. Tieto by boli nahradené vzájomným rešpektom, láskavosťou a skutočnou intimitou. Je to len jeden krátky fragment, ale obsahuje esenciu manželskej lásky a ako by sme mali fungovať vo vzťahu k manželke alebo manželovi. Znie to celkom jednoducho, ale ľudský egoizmus to často komplikuje. Stačí, aby sa manželstvo zmenilo pred našimi očami - milovať trpezlivo, láskavo, bez žiarlivosti a pýchy. Manželia, ktorí to čítali, pravdepodobne zažili viac ako raz, že nie.
2. „Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. V súčasnom svete, ktorý je plný sloganov o slobode, sotva chce niekto zaobchádzať so sexom v zmysle, ako jednej z manželských priorít oboch manželov, ale Biblia jasne hovorí, že sexuálne potreby manželov sú tiež súčasťou a prioritou. Nezanedbateľným prvkom manželstva je vzájomná pomoc a podpora. Problémy mojej ženy sú tiež moje problémy a naopak.
3. Pôvodná myšlienka Boha o manželstve bola dokonalá, predpokladala veľa času v nahote. Nielen vo fyzickom, ale aj v emocionálnom a duchovnom zmysle.
4. Žiadna romantika! Biblia má čo povedať o cudzoložstve, pretože spôsobuje veľa bolesti. Tento konkrétny bod naznačuje, že cudzoložstvo nielen poškodí muža či ženu, ktorí boli oklamaní, ale tiež spôsobuje veľkú ujmu človeku, ktorý podvádza. V tejto pasáži Ježiš ďalej vyzdvihuje status manželskej vernosti.

Slobodný život a manželstvo

V náročných veršoch Pavol Korintským píše: „Si bez ženy? Nehľadaj ženu! Ale keby si sa aj oženil, neprehrešíš sa, a keby sa panna vydala, neprehreší sa; ale takí trpieť budú telesne, a práve toho by som vás chcel ušetriť. Citovaná časť je na prvý pohľad veľmi mätúca. Bezprostredne po uvedených veršoch však Pavol píše: „Ostatne, aj ženatí nech sú, ako by nemali ženu, a plačúci, ako by neplakali, a radujúci sa, ako by sa neradovali, a kupujúci, akoby nič nemali, a tí, čo užívajú sveta, ako by neužívali, lebo spôsoby tohto sveta hynú.“ (1. Kor 7:29-31)

Tu vidíme, že za vetou „čas je krátky“ je omnoho sofistikovanejší pohľad na dejiny. Pavol, podobne ako Ježiš, vyučoval o čase po skočení vekov. Božie kráľovstvo, Božia moc obnoviť celé stvorenie, prenikli do starého sveta prostredníctvom Kristovho prvého príchodu. Nebeské kráľovstvo je podstatnou časťou už tu, no nie úplne. Na jednej strane to znamená, že spoločenské a materiálne starosti a záujmy stále existujú, ale na druhej strane nám evanjelium prináša vnútorný pokoj a nádej do budúcnosti, ktoré menia všetky naše pozemské vzťahy. (Rim 14:17)

Okrem Božieho kráľovstva preto nesmieme ničomu venovať príliš veľkú časť z nás. Aj keď máme majetok, mali by sme žiť, akoby nebol naozaj náš, lebo naše skutočné bohatstvo je v Bohu. (Lukáš 16:1-15) Pavol tento princíp aplikuje na manželstvo a slobodný stav. Nemali by sme byť prehnane natešení, keď ideme vstúpiť do manželstva, ani príliš sklamaní, ak ostávame slobodní. Kristus je totiž jediný manžel, ktorý nás môže skutočne naplniť a Božia rodina je jediná, ktorá nás naozaj prijme a uspokojí.

Kresťanstvo podporuje slobodný stav aj v dospelosti ako rovnocenný spôsob života. Takmer všetky náboženstvá a kultúry z obdobia pred kresťanstvom sformovali z rodiny a plodenia detí základnú kultúrnu hodnotu. Nebolo inej cti ako rodinnej, ani trvalého významu či odkazu nasledujúcim generáciám bez dedičov. Ak kresťanské ženy ovdoveli, tešili sa aj mnohým dôležitým výhodám.

Vnímate, ako evanjelium mení náš pohľad na manželstvo a slobodný život? Kresťania by si medzi oboma možnosťami mali vyberať nie z hlavného súčasného motívu osobného naplnenia, ani na základe tradičného pohľadu uprednostňujúceho rodinné dedičstvo. Či vstúpime do manželstva, alebo ostaneme slobodní, sa rozhodujeme podľa toho, v ktorom stave najlepšie prezentujeme Božie kráľovstvo. Aj život v manželstve však predstavuje spôsob, ako byť znakom Božieho kráľovstva.

Pretože jedným z hlavných zámerov manželstva je budovanie spoločenstva, ktoré hlása nebeské kráľovstvo - ukázať svetu, ako Kristus mení všetko, vrátane manželského zväzku - Boh kresťanom zakazuje zobrať si neveriacich. Kresťan, ktorý vedome uzavrie manželstvo s neveriacim, ukazuje, že jeho alebo jej motívom nie je misia, ani prezentovanie Božieho kráľovstva. Táto skutočnosť vysvetľuje, prečo veľa dospelých kresťanov ostáva v slobodnom stave, aj keď túžia po manželstve.

Ak je jedným z nezmeniteľných dôvodov, prečo vstúpiť do manželstva, hlásanie Božieho kráľovstva, zbavuje nás to mnohých inak dobrých vyhliadok! Ak kresťan ostáva slobodným najmä preto, že nechce v tejto oblasti robiť kompromisy, obetúva sa pre nebeské kráľovstvo a bude za to požehnaný. (1. Petra 4:13-14, 19) Boh využije kresťanovu slobodu na službu inými spôsobmi, aké u ľudí v manželstve nie sú možné.

Aby som to zhrnul, účelom slobodného stavu i manželstva je vytvorenie spoločenstva, ktoré odráža slávu prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Každý zbor preto potrebuje kombináciu zosobášených kresťanských párov a slobodných kresťanov. Páry i jednotlivci si môžu navzájom slúžiť.

Kedy by sme nemali aktívne vyhľadávať partnera?

• V živote sú veľakrát obdobia, kedy by sme partnera a manželstvo nemali aktívne vyhľadávať, napríklad ak niekto vstupuje do obdobia významnej zmeny - začína novú prácu, nové štúdium alebo sa pomáha starať o vážne chorého člena rodiny.
• V siedmej kapitole prvého listu Korintským, kde sa píše o živote bez manželstva, má Pavol s najväčšou pravdepodobnosťou na mysli, že „dar“ života v slobode sprevádza len malá potreba romantického vzťahu. Buďme si však vedomí možnosti, že menšia potreba vzťahu môže byť na míle vzdialená duchovnému daru (1. Kor 7:7) a môže len zakrývať modlu osobnej slobody. Takisto môže prameniť z neschopnosti vytvoriť hlboké vzťahy.

Ako nájsť rovnováhu medzi manželstvom a slobodou

1. Ako už bolo opísané v predošlej časti, dvorenie je orientované na hodnotenie charakteru a zvažovanie možnosti manželstva. Chodenie sa zameriava na oddych, zábavu a priateľstvo. Ak sa snažíme trvať na tom, že by sme sa s opačným pohlavím nemali nikdy stretávať bez zámeru hľadania manželstva, onedlho upadneme do zákonníctva. Stretávame sa s mnohými spoločenskými príležitosťami, ktoré si vyžadujú niečo ako „rande“. Na druhej strane tí, ktorí vyhľadávajú schôdzky hlavne pre zábavu, obzvlášť keď sú už starší, zahrávajú sa s citmi druhých. Jemným spôsobom sa musí naznačiť vážnosť, s akou pozývate alebo súhlasíte s konkrétnym stretnutím.
2. V druhom liste Korintským 6:14-18 sa hovorí o dôležitom zákaze vstupu do manželstva s neveriacim človekom. Ak partner nemá vašu vieru, nepochopí ju. A ak je pre vás Ježiš najdôležitejší, potom to znamená, že nepochopí vás. Neporozumie najväčšej motivácii a hnacej sile vo vašom živote. Podstatou dôvernosti v manželstve je nádherné spoznanie, že konečne máte niekoho, kto vám naozaj rozumie a prijíma vás takého, akým či akou ste. Niekoho, pred kým sa nemusíte schovávať. Ak uzavriete manželstvo s niekým, kto nemá vašu vieru, nevyhnutne stratíte zjavnosť vzťahu s Kristom. V normálnom, zdravom kresťanskom živote zapájate Ježiša a evanjelium do všetkého, čo robíte. Rozhodnutia zakladáte na kresťanských princípoch, rozmýšľate o tom, čo ste si v daný deň prečítali v Biblii. Ak sa budete pri všetkých týchto myšlienkach správať prirodzene a bez pretvárky, na neveriaceho partnera budete pôsobiť otravne alebo dokonca urážlivo. Iná možnosť je, že Krista jednoducho vysťahujete z ústredného miesta vo vedomí. V Biblii v podstate nie je nič, čo by nám zakazovalo s neveriacim chodiť, keďže sa v nej o chodení nehovorí vôbec. Je tam ale jasný príkaz proti uzavretiu manželstva mimo viery.
3. Fyzická príťažlivosť je niečo, čo musí medzi manželskými partnermi vyrásť a príde ľahko, ak máte hlbšiu príťažlivosť, o ktorej hovorím. Pod „úplnou príťažlivosťou“ mám na mysli stav, keď nás priťahuje niečí charakter, ovocie ducha (Gal 5:22-26) a duchovné dary. Jonathan Edwards povedal, že pravé cnosti - spokojnosť, pokoj a radosť evanjelia, sú nádherné v každom človeku. Keď začnete odkrývať hĺbku jeho charakteru, chápať jej životné poslanie, objavovať jeho najhlbšie vášne, vtedy začnete vnímať budúcu podobu danej osoby. V piatej kapitole Listu Efezským sa dozvedáme, že cieľom manželstva je navzájom si pomôcť stať sa slávnym, jedinečným človekom, akého z nás formuje Boh. Manželia môžu vyhlásiť: „Vidím, kým sa stávaš a akým budeš (aj keď, úprimne, ešte takým nie si).
4. Jednou z veľkých výhod starého systému dvorenia bolo plynulé vyvíjanie vzťahu. Počas dvorenia sa pár vídal v prirodzenejšom prostredí, doma, na miestach bohoslužieb a v spoločenstve. Posúdenie charakteru bolo v takomto prostredí jednoduchšie. Navrhujem, aby ste sa od začiatku zamerali na kamarátske zážitky. Kresťanské spoločenstvo na to ponúka množstvo príležitostí.

tags: #aby #boli #jedno #biblia #manzelstvo