Eparchiálny úrad oznámil, že v stredu, 25. marca 2020 zomrel v Bratislave o. Štefan Čarný. Zahrňme o. Štefana Čarného do našich modlitieb.
Kvôli mimoriadnym opatreniam (zákaz verejných bohoslužieb), ktoré sú zavedené z dôvodu šíriacej sa pandémie ochorenia Covid-19, sa na obrade zúčastnia len najbližší členovia rodiny. Pohrebným obradom a zádušnej sv. liturgii za zosnulého o. sa zúčastnia len najbližší.
Štefan Čarný sa narodil 11. júna 1933 v rodine gréckokatolíckeho kňaza o. Michala Čarného v obci Koločava, okr. Po Viedenskej arbitráži v roku 1939, keď ich dedina dostala pod maďarskú vládu, sa otec s rodinou presťahoval na nové pôsobisko, do obce Veľaty v okrese Trebišov. Tam pôsobil ako farár až do roku 1950. Jeho syn Štefan tam spolu s bratom Alexandrom navštevoval základnú školu a v r.
V roku 1950 došlo k nezákonnému zrušeniu Gréckokatolíckej cirkvi, čo sa dotklo aj rodiny Čarných. Michal Čarný, vtedy gréckokatolícky farár vo Veľatoch, zostal verný Svätému Otcovi a Katolíckej cirkvi a keďže nebol ochotný prejsť na pravoslávie, musel faru opustiť a vysťahovať sa do severných Čiech. Tam pracoval ako robotník, väčšinou vo farmaceutickom priemysle, v zdraviu škodlivom prostredí a v nepretržitej prevádzke na zmeny až do r.
Mladý gymnazista Štefan však zostal v Michalovciach, kde sa mu podarilo v r. 1952 zmaturovať. Podal si preto prihlášku do Prahy na České vysoké učení technické a po absolvovaní prijímacích skúšok na Chemickej fakulte bol som prijatý na štúdium. Pred nedostatok kapacity internátov ho presunuli z Prahy na Chemickú fakultu do Pardubíc, kde študoval od r. 1952 do r. Pri voľbe špecializácie si požiadal o prestup na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT), Chemickú fakultu v Bratislave, čo sa mu aj podarilo. V štúdiu pokračoval na katedre technológie silikátov a v roku 1958 bol promovaný.
Ako chemický inžinier dostal umiestenku do závodu Obalové a lisované sklo v Ústí nad Labem, kde pracoval do roku 1963. V tom čase sa oženil s Evou r. V roku 1963 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Slovenských závodoch technického skla n.p., a to do r. 1981.
V roku 1968v období Pražskej jari sa Štefan Čarný usiloval byť nápomocný pri obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi. Hoci činnosť Gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená, mohla pôsobiť len obmedzene a hrozilo, že bude postupne zlikvidovaná kvôli nedostatku kňazov. Po konzultácii s o. Jánom Mastiliakom CSsR začal Štefan Čarný (spolu s Mikulášom Janočkom a Vojtechom Rosíkom) tajne študovať teológiu. Za kňaza bol vysvätený tajne 31.
V pastorácii však mohol verejne účinkovať až po nežnej revolúcii, a tak naplniť svoje kňazské povolanie, ktoré po ciťoval po celý život. Od r. 1992 pôsobil vo farnosti Zubné (okr. Humenné) s filiálkami Adidovce, Maškovce a Nechválova Polianka. V roku 1998 mu bol udelený cirkevný titul titulárny dekan. Posledné roky žil kvôli zhoršenému zdraviu v ústraní a v chráme ho bolo vidieť len na veľké sviatky ako Vianoce, či Paschu.
Zomrel v Bratislave, na sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičky, v stredu 25. marca 2020.
Ako odkaz o. Štefan Čarný zanechal: „Dnes má naša Cirkev dostatok kňazov, má svoju teologickú fakultu v Prešove, má obnovenú hierarchiu - máme dvoch arcibiskupov a troch biskupov, jedného biskupa zo Slovenska v Prahe a ďalšieho tiež Slováka v Užhorode.
Treba však povedať, že spomenuté pozitívne zmeny, počnúc od zrušenia zákazu našej Cirkvi až po súčasný nádejný stav neboli náhodné; sú vykúpené utrpením a obetovaním životov našich blahoslavených, utrpením a obeťami mnohých kňazov po mnohé roky prenasledovania, vyhnanstva, a tiež modlitbami, utrpením a obeťami veriacich počas mnohých rokov prenasledovania Cirkvi.
Veľkú radosť zažila bratislavská farnosť v nedeľu, 26. júna t.r. keď o 12.00 slávil primičnú sv. liturgiu novokňaz o. Michal Janočko z Bratislavy, a to za hojnej účasti Božieho ľudu, mnohých kňazov východného i západného obradu. Božskú liturgiu v slovenskom jazyku spevom sprevádzal Katedrálny zbor Chrysostomos pod vedením Martina Škovieru. Na liturgii diakonizovali dvaja diakoni: Michal Vadrna a studita Peter Mojzeš. Novokňaz Michal Janočko prijal kňazské svätenie z rúk vladyku Petra Rusnáka len predchádzajúci deň, 25.
Primičná slávnosť sa začala sprievodom do katedrály, v ktorej nasledovalo obliekanie novokňaza. Ten sa pri jednotlivých častiach kňazského odevu modlí predpísané modlitby, ktoré veriacim v komentári vysvetlil miestny farár protopresbyter o. Rastislav Čižik. V homílii sa zhromaždeniu prihovoril o. Vladimír Skyba, protosynkel bratislavskej eparchie. Novokňazovi adresoval povzbudivé slová zo svojej vlastnej kňazskej skúsenosti a poukázal na dve vlastnosti, ktoré ako mantinely sú dôležité pre kňazský život: sú nimi pokora a poslušnosť. V závere liturgie novokňaz udelil novokňazské požehnannie svojej rodine (manželke Mariane, rodičom, súrodencom, krstným rodičom), kňazom, kamarátom, speváckemu zboru, i celej farnosti.
Zahrňme o. Štefana Čarného do našich modlitieb.
Foto - Vladyka Peter odovzdáva o. Štefanovi zlatý kríž, pri príležitosti 80.
tags: #administrujuci #farar #zboru #nitra