Ako Vznikol Boh Eros: Pôvod a Význam v Gréckej Mytológii

Od počiatku sveta fantáziu ľudstva vzrušujú tajomní bohovia, zázračné bytosti a ľudskí hrdinovia. Každá oblasť sveta má svojich špecifických bohov, ktorých uctievali, obetovali pre nich ľudí, konali na ich počesť rôzne obrady a podobne. Asi najzaujímavejší sú bohovia staroveku, kedy bolo polyteistické náboženstvo a uctievalo sa mnoho bohov. Každému boli pripisované určité vlastnosti, ovládali určité územie. Niektorí bohovia boli zlí a krutí, iní dobrí, láskaví, tí ktorí pomáhali ľuďom. Vzťahy medzi nimi boli veľmi zložité a pospletané. Mňa zaujali hlavne grécky bohovia, o ktorých budem aj ďalej písať.

Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov. Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo východných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné.

Na počiatku bol Chaos: večná, nekonečná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, „Láska“. Z Chaosu sa zrodil celý svet; Nyx-noc, Erebos-večné temno, Tartaros-hlboké podsvetie a Gaia, bohyňa „Zem“, ktorá darovala život všetkému čo žije a rastie na nej. Z Noci a Temna sa zrodilo večné svetlo Aither a jasný deň Hemera. Svetlo sa rozlialo po svete a noc a deň sa začali navzájom striedať. Zem porodila Urana, „Nebo“, ktoré sa rozostrelo nad zemou. Zo Zeme sa zrodili aj More a Hory. Uranos sa stal vládcom sveta. Za manželku si zobral Zem.

Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri s päťdesiatimi hlavami“, (Briareos, Kottos a Gyes). Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovili Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista. Ďalší synovia a dcéry Urana a Gaie sú Titani: Okeanos obtekajúci celú Zem ako rieka bez brehov, Koios, Hyperion, Krios, Iapetos a Kronos. Dcéry Titanky: Tethys, Rhea, Themis, Mnemosyne, Foibe, Dione a Theia. Titani Hyperion a Theia priviedli na svet deti:Helios Slnko, Selena Mesiac, Zornicu a Eos Auroru.

Prvá generácia vzniká až párením bohov, ktorý patria do pôvodných, nevytvorených božstiev. Sú to Chaos, Gaia, Tartaros a Eros. Zaslúžili sa aj o vytvorenie prvej skupiny bohov. Do prvej generácie patria Uranovci, ktorý vznikli spojením Gaiem s Uranom, teda spojením neba a zeme. V druhej generácii vznikajú Kronovci v spojení Chronosa s Rheou. Patrí medzi nich Hestia, Demeter, Héra, Hádes, Poseidón a Zeus.

Eros - objavil sa po zrode Gaie a Urana, pomocník Afrodity, boh spôsobujúci príťažlivú silu (aj) lásky svojimi šípmi. Bol to jeden z prabohov, základných prvkov Zeme. Prvotný Eros stelesňoval pudovú potrebu bohov aj ľudí spájať sa. Druhotný Eros už stelesňoval nežnú lásku medzi partnermi. Bol synom Afrodity a Áresa. Eros spôsoboval že dvojice sa zamilovávali, dokonca aj vtedy, keď sa k sebe nehodilli. Stváral nezbedné kúsky, ale spôsobil problémy aj sebe, keď sa zamiloval do smrteľníčky Psyché, ktorú zasiahol svojím vlastným šípom. Zeus vyriešil tento problém tým, že urobil Psyché nesmrteľnou.

Vo všeobecnosti, antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy. Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie.

Grécke náboženstvo nebolo monoteistické ako väčšina dnešných. Staroveký Gréci uctievali pomerne veľké množstvo rôznych bohov a polobohov. Niektorí boli uctievaný na celom území ( napr. Zeus, Athéna, Héra,... ) a pokladali sa za najvyššie božstvo. Iní boli špecifický len pre niektoré oblasti a v niektorých prípadoch sa dokonca stávalo, že väčšie sídlo malo aj svojich vlastných bohov. Ich rodostrom mali Gréci prepracovaný do detailov. Kto bol koho syn, matka, manžel...podobne to bolo aj s povahami jednotlivých obyvateľov Olympu.

Grécky bohovia sa veľmi líšili od dnešnej predstavy Boha. Mali povahy podobné ľudským a veľakrát zostupovali na Zem v rôznych podobách aby pomáhali ale veľa ráz tiež škodili. Nebolo ojedinelé ani to, aby boh počal so smrteľnou ženou dieťa (poloboha). S tohto dôvodu sa Gréci svojich božstiev rovnako báli ako ich milovali.

Eros sa zobrazuje sa nahý so zlatými krídlami, lukom a šípmi. Bol známy aj v rímskej mytológii, kde bol známy ako Amor.Pred mnohými rokmi žil kráľ a kráľovná a mali tri dcéry. Najstaršia z nich bola krásna, mladšia bola krajšia, ale najkrajšia, nad všetko pomyslenie krásna bola najmladšia dcéra. Volala sa Psycha. Ľudia putovali z ďalekých krajov, plavili sa po moriach a prechádzali cez zasnežené pohoria, len aby uzreli jej krásu. Hľadeli na ňu v údive, keď vyšla pred palác, klaňali sa jej a šeptali. "Sama bohyňa krásy a lásky Afrodita odišla z Olympu a prišla nás navštíviť. Dcéra ľudských rodičov nemôže byť taká krásna." "Ach nie, to nie je bohyňa Afrodita," vraveli iní, "narodila sa nová bohyňa, krajšia a mocnejšia než Afrodita." A klaňali sa jej a modlili sa k nej a prinášali jej obety.

Psycha vyšla do ulíc, a ulice ožili ako za slávnosti, ľudia sa zbiehali a sypali jej na cestu kvety.V opustených chrámoch bohyne Afrodity pavúky tkali siete, popol na obetiskách dávno vychladol a nik neprinášal nové obety. Chrámové stupne zarastali trávou a burinou. Všetci uctievali kráľovskú dcéru Psychu a zabúdali na bohyňu Afroditu.Rozhorčená Afrodita videla, ako jej sláva upadá a ako sa ľudia chystajú zasvätiť ľudskému dievčaťu nové chrámy. Nezniesla také poníženie a zavolala syna Erosa, aby jej pomohol smelú princeznú potrestať.

Okrídlený syn bohyne roztiahol zlaté krídla a ihneď sa zniesol k matke. V ruke držal luk a tulec mal plný šípov. Šípy boli ľudskému oku neviditeľné, ale koho z ľudí zasiahli, toho poranili láskou. A láska niekomu prinášala radosť, inému starosť a žiaľ."Dolu na zemi žije kráľovská dcéra Psycha," povedala Afrodita Erosovi, "je taká smelá, že sa dáva uctievať ako bohyňa. Pomôžeš mi ju potrestať. Napneš luk a zasiahneš jej srdce šípom. Ale tvoj šíp jej nesmie priniesť radosť, iba strasti. Nech si vezme za muža najhoršieho človeka, akého zem nosí. Utrápenú a poníženú nebude nikto uctievať a na mojich oltároch znovu zaplanie oheň a k nebu bude stúpať vôňa obiet."Eros poslušne prikývol a rozletel sa vykonať, čo mu matka prikázala. Ukryl sa v korune stromu pred kráľovským palácom a vyňal z tulca šíp. Okolo paláca postávali všade hlúčiky pútnikov. Čakali, až krásna Psycha vyjde z domu.Netrvalo dlho a jej krása sa rozsvietila uprostred nich ako slnečný lúč. Erosovi klesla ruka s lukom a ohromený hľadel na Psychu. Po prvý raz nepočúvol svoju matku Afroditu.

I keď všetci Psychu uctievali a obdivovali, nebola šťastná. Jej menej pekné sestry sa povydávali a odsťahovali sa k manželom, o Psychu sa nik neuchádzal, všetci sa k nej iba modlili. Kráľ tušil, že sa na jeho dcéru bohovia asi hnevajú, preto sa spýtal veštiarne, ako by sa mal zachovať. Veštba vravela: "Obleč Psychu do pohrebného rúcha, to bude jej svadobný šat. Odveď ju na vrchol skaly za palácom. Tam si po ňu príde ženích. Nie je z ľudského rodu a vie robiť strašné veci." Kráľ počul veštbu a rozplakal sa. Jeho najmilšia a najkrajšia dcéra sa nenarodila pre ľudskú lásku, ale nejaký netvor šiju má odniesť z pustej skaly. No aj tak sa neodvážil vzoprieť pokynu bohov. Dal pripraviť smútočnú hostinu, zvolal hudobníkov a prikázal im hrať najsmutnejšie piesne. Dcéru obliekol, akoby ju strojil do hrobu. Keď zhasli svetlá pochodní a zmĺkli spevy, vyšla Psycha ostatný raz z paláca. Kráľ s kráľovnou a všetok ľud ju s plačom a nárekom odprevádzali ku skale za palácom.

Na vrchol skaly vystúpila sama. Sadla si, slzy úzkosti jej stekali po lícach. a okolo nej plávali trúchlivé sivé mračná. Ľahký vietor Zefyr odrazu rozhrnul mračná, uchopil Psychu do mäkkého náručia a zniesol ju z vysokej skaly do údolia plného vonných kvetov a hebkej trávy. Osušil jej slzy a Psycha sa rozhliadla. Pred ňou ticho šumel háj a v tieni stromov sa trblietal krištáľový prameň. Neďaleko prameňa stál nádherný zámok, steny z tepaného striebra, strecha zo zlata a zo slonovej kosti. Psycha sa placho priblížila k zámku. Dvere boli otvorené a vychádzala z nich farebná žiara. Dlážka v zámku bola vykladaná drahokamami a hrala všetkými farbami. "Kto asi býva v takomto nádhernom zámku?" pomyslela si Psycha.Vkročila na prvý, na druhý a na tretí stupeň schodišťa, vybehla po schodoch a nazrela do siene, nazrela a vkročila dnu. Prešla prázdnymi komnatami a nenašla nikoho. Zatiaľ čo si prezerala drahocenné vázy a mramorové sochy, ozval sa hlas neviditeľnej bytosti: "Vítam ťa, Psycha, vo svojom zámku. Všetko, čo okolo seba vidíš, patrí aj tebe. Ak máš nejaké želanie, len ho vyslov. Moji služobníci ti ho splnia."

Psycha si želala vykúpať sa. Len čo vyslovila želanie, už jej neviditeľné ruky pripravili kúpeľ. Po kúpeli našla prestretý stôl s najvzácnejšími pokrmami a nápojmi. Keď sa najedia, prekvapil ju neviditeľný pevec piesňou a neviditeľní hudobníci hudbou. Počúvala ľúbeznú hudbu a spev, kým ju nepremohla únava. V susednej izbe našla už ustlané lôžko. Ľahla si unavená, ale nemohla zaspať. Rozmýšľala o zázračnom zámku a o manželovi, ktorého jej veštba prisúdila. Potom zase spomínala na rodičov, ako ich asi trápi jej odchod.

Stmievalo sa a šero hustlo na tmu. V tme začula Psycha šum. Ktosi, koho nemohla v temnote vidieť, blížil sa k jej lôžku, a keď bol celkom blízko nej, oslovil ju. "Som tvoj manžel, Psycha," povedal, "neboj sa ma. Nič ti nebude chýbať. O to sa postarajú moji neviditeľní služobníci. Ale tvár mi nesmieš nikdy uzrieť. Preto prídem k teba iba v noci a len potme sa môžeš so mnou rozprávať." Podivný manžel mal milý a jasný hlas a Psycha sa prestala báť. Sľúbila, že sa nikdy nepokúsi uzrieť neznámemu tvár a že zostane uňho. Po celé dni žila Psycha v nádhernom zámku bez ľudskej bytosti a iba tým sa utešovala, že sa večer stretne s manželom.

Kráľ i kráľovná by boli radi vedeli, čo sa stalo s ich dcérou. Uvažovali o veštbe a nazdávali sa, že Psychu roztrhal nejaký zlý drak. Aj sestry sa dopočuli o osude najmladšej princeznej, navštívili preto kráľovský palác, aby potešili smutných rodičov.V tú noc povedal neznámy manžel Psyche: "Milá Psycha, hrozí ti nebezpečenstvo. Zajtra vystúpia tvoje sestry na vysokú skalu a budú ťa volať, nariekať a plakať. Možno, že začuješ ich nárek, ale nesmieš im odpovedať."Psyche sa pred očami vynoril obraz vzdialeného domova, začala plakať, prosila a zaprisahala manžela, aby jej dovolil pozvať sestry. Povie im, že sa jej dobre vodí, a starý otec a matka sa nebudú sužovať pre stratenú dcéru. Prosila a prosila, kým manžela neprehovorila. Dovolil jej pozvať i obdarovať sestry, ale zakázal jej povedať pravdu o manželovi. Psycha mu ďakovala a sľubovala. Tešila sa, že po dlhom čase opäť uvidí sestry.

Na druhý deň sa sestry vypýtali na skalu a vystúpili až na jej vrcholec. Tam nariekali a volali Psychu po mene. Psycha ich počula a rozkázala ľahkému vetru Zefyrovi, aby jej priniesol sestry pred zámok. Zefyr rozprestrel priehľadné perute a zniesol obidve sestry zo skaly. Psycha sa s nimi objala, vypy-tovala sa, rozprávala im a šťastne sa smiala. Aj sestry sa smiali, ale pred skvelým zámkom sa už iba usmievali. Keď ich Psycha povodila po komnatách a sestry chodili po zlate a po drahokamoch, prestali sa aj usmievať. Psycha prikázala neviditeľným rukám, aby pripravili kúpeľ a prestreli stôl. Sestry sa vykúpali, zajedli si pokrmov, aké nikdy neochutnali, a napili sa nápojov, aké nikdy nepili. Bledé od závisti sa vypytovali: "A kedy nám ukážeš manžela?"

Psycha mala na pamäti manželovu radu a neodpovedala. Sestry dorážali, posmievali sa a znova a znova sa vypytovali. Psycha sa chcela zbaviť nepríjemných otázok, preto im odpovedala, čo jej práve prišlo na um: "Manžel je ešte mladý, celé dni je na poľovačke, preto ho neuvidíte." Chvatne obdarovala sestry zlatom a drahými kameňmi, zavolala Zefyra a Zefyr ich odniesol na zem.

Sestry si niesli od Psychy dary, ale nemali z nich radosť. Závideli jej najtrpkejšou závisťou. Najstaršia z nich sa ozvala: "Azda si Psycha zaslúži bývať v takom prepychu a mať neviditeľných služobníkov ako bohyňa? Čo mám ja? Lakomého muža. Každý groš desaťkrát v ruke obráti, kým ho vydá, a hrady nad hlavou by nechal od lakomstva najradšej zhniť." "A čo môj muž?" povedala druhá sestra. " Je starý a chorý. Nikdy si nevyjde na poľovačku. V celom dome nám voňajú lieky a odvary z bylín. A u Psychy voňajú iba drahé oleje a voňavky. Nie sme azda staršie od Psychy? Prečo má mať všetko, a my nič? Radšej nepovieme rodičom, čo sme videli. Prečo by sme rozhlasovali, akého šťastia sa Psycha dožila?" Sestry vošli do kráľovského paláca s nárekom a predstierali, že nešťastnú Psychu nemohli nájsť. Tajne mysleli iba na to, ako by najmladšej sestre uškodili.

Psycha bola rada, že sa jej podarilo neprezradil' tajomstvo. Večer, keď sa všetko rozplynulo v tme, počula opäť hlas svojho muža. Chválil ju, že sa obránila pred otázkami sestier, ale smutne dodal: "Len či ma neprezradíš po druhý raz, Psycha? Sestry ti závidia a celkom iste sa vrátia. Nerozprávaj sa s nimi o manželovi a neskúmaj, kto som. Ak mi čo i len raz zazrieš tvár, navždy ma stratíš a nikdy sa už neuvidíme." Psycha sľubovala, že bude poslušná a nič neprezradí. Sestry nedali na seba dlho čakať. O niekoľko dní prišli znovu. Ani nečakali, kým Psycha po ne pošle Zefyra. Skočili nedočkavo zo skaly. Zefyr ich v páde zachytil a zniesol na trávnik pred zámok.

Psycha ich privítala, pohostila a obdarovala. Sestry najprv rozprávali, čo sa deje na zemi. "Mala si vidieť otca a matku," luhali, "akú mali radosť z tvojho šťastia. ,A kto je jej manžel?' spýtali sa nás. ,Nevideli sme ho,' odpovedali sme.,Psycha nám ho ukáže až nabudúce.'" Psycha zabudla, čo si pri poslednej návšteve vymyslela, a povedala: "Manžel nie je doma. Je už starý a vybral sa kamsi za obchodom." Ihneď zavolala Zefyra a dala sestry odniesť na skalu.

Sestry sa vracali domov a najstaršia spustila: "To je čudné, minule vravela, že má mladého manžela, a teraz zase hovorí, že má starého kupca." "Buď manžela ešte nevidela," povedala druhá sestra, "alebo si vymýšľa lži. Treba nám k nej zájsť ešte raz a dozvedieť sa pravdu." Sestry prenocovali v kráľovskom paláci u rodičov a nemohli sa dočkať rána. Včasráno bežali na skalu, dali sa zniesť Zefyrom a ponáhľali sa k najmladšej sestre. "Ach, sestrička, nešťastná Psycha," volali a nútili sa plakať, "ty nevieš, čo ťa čaká. Vieš, kto je tvoj manžel? Veštba hovorila pravdu, nie je to človek ako my, ale hrozný drak."

Psycha prezradila naľakanou tvárou, že si manžela nikdy nevidela. Sestry zbadali, že sa zľakla, a až teraz si začali vymýšľať lži. "Pastieri ho videli krúžiť okolo skaly," tvrdila jedna. " Je strašný, aj pohľad naňho spôsobí chorobu," tvrdila druhá. "Až si ťa vykŕmi, iste ťa zhltne," vraveli obidve. "Čo mám robiť?" obrátila sa Psycha v úzkostiach na sestry. "Neboj sa, poradíme ti," falošne ju utešovali staršie sestry. "Priprav si pod lôžko rozsvietenú olejovú lampku. Prikry plameň nádobkou, aby drak nespozoroval svetlo. V lôžku si ukry ostrý nôž. Keď netvor zaspí, potichu si naňho zasvieť a na jeden raz mu odrež nožom hlavu. Tak sa oslobodíš z jeho zajatia a my sa už o teba postaráme. Veď sme tvoje sestry."

Psycha sa sestrám poďakovala a Zefyr ich odniesol späť na skalu. Rozrušená ich správami pripravila si nôž a čakala na večer.Konečne skončilo slnko v mori svoju púť a zámok sa zahalil do tmy. S nadchádzajúcou nocou prišiel manžel. V ten deň bol mimoriadne unavený a skoro zaspal. Len čo Psycha počula, že pravidelne oddychuje, odkryla svetlo a vzala do ruky nôž. Ale keď si posvietila na manželovo lôžko, zdesene cúvla. Pred ňou ležal sám syn bohyne Afrodity a zlaté krídla sa trblietali v svetle olejovej lampy. Bol taký pekný, že Psycha vzdychla. Ruka so svetlom sa jej zachvela a kropaj horúceho oleja kvapla z lampôčky mladému bohovi na plece. Eros sa od bolesti ihneď prebudil. Zbadal Psychu, skláňajúcu sa nad ním. Bez slova sa zdvihol z lôžka a odletel do tmy.

Eros, socha z Pompejí

Márne za ním nešťastná Psycha.volala a márne prosila. Noc okolo nej mlčala, nik neodpovedal. Zúfalá Psycha vybehla do tmy, potkýnala sa o korene a kamene, rozdierala si nohy a ruky o tŕnisté kroviská a hľadala, volala manžela a opäť načúvala, či nepočuje šum jeho krídel. Noc bola nemá. Medzitým Eros doletel k Afrodite a priznal sa, čo sa mu prihodilo. "Dobre sa ti stalo," hnevala sa bohyňa, "keby si ma bol poslúchol, nebola by ťa Psycha popálila. Nevedel si ju potrestať ty, potrescem ju ja." Eros si u matky ľahol a dostal od spáleniny ťažkú horúčku.

Psycha blúdila po svete, hľadala manžela a trápili ju výčitky svedomia i túžba za ním. Vypytovala sa ľudí v mestách, pastierov na pastvinách i rybárov na morskom pobreží, či nevideli Erosa, jej manžela. Niektorí nad ňou sústrastne kývali hlavami, iní sa jej vysmiali, a všetci si mysleli, že sa Psycha zošalela. Ani jeden človek nikdy Erosa nevidel, hoci každého zasiahol jeho šíp radosti alebo žiaľu. Po dlhom blúdení a hľadaní prišla Psycha k najstaršej sestre a porozprávala jej o svojom smutnom osude. Sestra ju naoko poľutovala. Len čo Psycha odišla, rozbehla sa k vysokej skale, vystúpila na ňu a zvolala: "Zefyr, znes ma k svojmu pánovi. Chcem mu byť lepšou manželkou než Psycha." S týmito slovami zoskočila do priepasti. Ale Zefyr nedbal na jej rozkaz a nežičlivá sestra sa pádom zo skaly zabila.

Aj k druhej sestre prišla Psycha a žalovala sa na svoje nešťastie. Sestra sa tvárila ľútostivo a utešovala ju. Pritom myslela iba na to, ako by sama nahradila Erosovi manželku. Sotva Psycha odišla, bežala aj druhá sestra ku skale, vystúpila na ňu a zvolala: "Eros, prijmi svoju pravú manželku a ty, Zefyr, ma znes dolu!" a skočila do priepasti. Ani druhú sestru Zefyr neposlúchol. Skokom zo skaly sa zabila.

Psycha so srdcom stiesneným od bolesti, starostí a túžby sa napokon stretla s Afroditinými služobnicami. Hľadali ju. "Tu si!" vykríkli. "Máme ťa odviesť k našej veliteľke, bohyni Afrodite." Psycha sa nebránila. Dúfala, že sa u Afrodity zíde so svojím mužom. Vyšla so služobnicami do vrchov, kde bohyňa mala v nadoblačnej výške palác. Afrodita si Psychu premerala zlostným pohľadom a povedala: "Psycha, už ťa neoslavujú ako bohyňu? Kde sú ľudia, čo ti nosili dary a obety? Môj syn Eros je u mňa, dobre som ho zamkla, neteš sa, že ho uvidíš. Tvoja opovážlivá neposlušnosť ho uvrhla do horúčky." A bohyňa rozkázala slúžkam, aby zmiešali pšenicu, jačmeň, proso, mak, hrach, šošovicu a bôb. Postavila Psychu pred veľkú kopu zmiešaných semien a vyzvala ju: "Tu skroť svoju pýchu! Preber do večera kopu a roztrieď pekne každý druh zvlášť. Kým sa stretne deň s nocou, prídem sa pozrieť. Ak nebudeš s prácou hotová, postihne ťa krutý trest!"

Bohyňa odišla a Psycha si sadla k hromade. Ani sa nepokúšala zrnká triediť. Kto na svete by vedel vykonať takúto prácu? Trúchlivo pozorovala predlžujúce sa tiene a bezmocne sa prizerala, ako jej každá chvíľka približuje Afroditin trest. Bežal tadiaľ malý pracovitý mravec a prišlo mu krásnej Psychy ľúto. Odbehol po svojich kamarátov a rozdelil im prácu. Jedny mravce nosili iba zrnká pšenice, iné jačmeň a iné proso. Prišlo ich toľko, že hromada pod nimi zmizla. Nosili semienko k semienku na sedem kôpok. Do večera všetko prebrali. Večer prišla Afrodita z olympskej hostiny ovenčená ružami a s hnevom sa rozkričala na Psychu: "Nemysli si, že si vyhrala! Sama si to určite neu..."

Frazeológia v Gréckych Mýtoch

Frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie s obrazným významom. Grécke mýty sú bohatým zdrojom frazeologizmov, ktoré pretrvávajú v jazyku dodnes. Tu je niekoľko príkladov:

• Pandorina skrinka (Pandóra) - symbol zhubného daru a pôsobiska zla. Otvoriť Pandorinu skrinku znamená priviesť zlo, chorobu, biedu, útrapy...
• Sizyfovská práca (Sizyfos) - ťažká a namáhaná práca, ktorá je úplne zbytočná.
• Achillova päta (Achilles) - ľahko zraniteľné miesto.
• Danajský dar - dar prinášajúci nešťastie, skazu, ľstivosť.

Vplyv Gréckej Mytológie na Literatúru a Kultúru

Grécka mytológia mala obrovský vplyv na literatúru, umenie a kultúru západnej civilizácie. Mnohé príbehy a postavy z gréckych mýtov sa stali inšpiráciou pre diela umelcov a spisovateľov po celom svete. Napríklad, príbeh Pygmalióna inšpiroval anglického spisovateľa Georga Bernarda Shawa k napísaniu románu Pygmalion, ktorý sa stal základom muzikálu My Fair Lady.

Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.

• Je prvou európskou literatúrou.
• Trvanie - 9. storočie p. n. l. - 5. storočie n. l.
• Tematickým zdrojom tvorby bola mytológia, história a súčasnosť - život človeka.
• Diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci z rôznych častí rozumeli.
• Najstaršie diela sú datované do 9. storočia p. n. l.