Ak Boh Neexistuje: Čo To Znamená?

Otázka existencie Boha je jednou z najzákladnejších a najdiskutovanejších tém v histórii ľudstva. Mnoho ľudí si kladie otázku, či existuje nejaký dôkaz o existencii alebo neexistencii Boha. Tento článok sa zaoberá rôznymi argumentmi a perspektívami, ktoré sa týkajú tejto komplexnej témy.

Je možné dokázať neexistenciu Boha?

Je naozaj možné dokázať, že žiaden Boh neexistuje? Áno aj nie. Záleží na tom, ako je Boh definovaný.

Samozrejme nikto nevie vyvrátiť niečo, čo nikto nedokáže dostatočne určiť. Ak je objekt dokazovania dostatočne určený, je možné neexistenciu ľahko dokázať. Napríklad viem dokázať, že v mojej peňaženke nie sú žiadne eurá. Stačí otvoriť peňažensku a tadááá. Dokázané. V tomto prípade je však jasne definovaná, čo je moja peňaženka a tak isto čo sú eurá.

Logické argumenty proti existencii Boha

Ak je Boh definovaný tvrdeniami, ktoré si logicky odporujú, je tento rozpor hneď dôkazom neexistencie takéhoto Boha. Napríklad v prípade všeobecne rozšírenej verzie Boha (v Abrahámovských náboženstvách), ktorý je všemocný, vševediaci a bezhranične dobrotivý.

Nie len že nemôže byť všemocný - lebo by napríklad nedokázal pripraviť burrito tak horúce, aby ho nedokázal zjesť - ale nemôže byť zároveň aj vševediaci, lebo ak by vedel vždy čo urobí (determinoval by sám seba), tak by nebol schopný to zmeniť bez toho, aby o tom už vedel (nemohol by mať teda slobodnú vôľu) a preto by nebol všemocný. A ak môže svoje rozhodnutie slobodne kedykoľvek zmeniť, tak to znamená, že by nevedel, že to urobí a teda nemôže byť vševediaci. Ďalej napríklad nemôže byť bezhranične dobrotivý a zároveň spravodlivý a už vôbec nie aj všemocný, lebo každý si vie predstaviť lepší svet, ktorý by bol spravodlivejší, než ten čo máme.

Čiže niektoré tieto definície odporujú sami sebe a niektoré si odporujú navzájom. Čiže Boh Starého Zákona je teda podľa jeho všeobecnej definície logický nereálny.

Na tento rozpor prišiel už pred mnohými storočiami aj grécky filozof Epicurus, ktorý uviedol v súvislosti s existenciou zla tento známy výrok:

Chce Boh zabrániť zlu, ale nedokáže to? Potom nie je všemocný. Je toho schopný, ale nechce? Potom je zlomyseľný. Je oboch tak schopný, ako to aj chce? Tak odkiaľ sa berie zlo? Nedokáže zlu zabrániť a ani to nechce? Prečo ho potom nazývať Bohom?

K takémuto vyvráteniu existencie musí byť však najprv Boh korektne definovaný.

Parmenides už pred 2500 rokmi dokázal, že nemôže existovať nič také, čo obsahuje logické protirečenie. Vieme, že neexistujú ženatí mládenci, štvoruhlasté kruhy, ani najväčšie čísla, pretože tieto pojmy sú samoprotirečivé. Porušujú najzákladnejší zákon logiky, zákon neprotirečenia, ktorý hovorí, že nič nemôže mať nejakú vlastnosť a súčasne ju nemať. Na dôkaz, že Boh neexistuje, treba potom len dokázať, že pojem Boha je nekonzistentný.

Tradičný teizmus definuje Boha ako najvyššiu bytosť - ako bytosť, od ktorej väčšiu si nemožno predstaviť, učil kedysi v Canterbury sv. Anzelm. My však vieme, že niet najväčšieho čísla, lebo takýto pojem obsahuje logické protirečenie. Každé číslo má tú vlastnosť, že k nemu možno pridať 1. Keby existovalo najvyššie číslo, bolo by to tak, že by sa k nemu 1 mohla aj nemohla dať pridať, a to nie je možné.

Uvážme napríklad tvrdenie, že Boh je nadovšetko dobrý, a teda aj nanajvýš milosrdný aj dokonale spravodlivý. Ak je dokonale spravodlivý, musí zaistiť, aby každý dostal odmenu, akú si zaslúži. Ak je nanajvýš milosrdný, každému všetko odpustí. Nemôže však urobiť obidve veci naraz. A to je len jedna z početných nekonzistentností v tradičnom pojme Boha.

Vedecký pohľad na existenciu Boha

V prípade Boha je potrebné najprv definovať jeho podstatu. A čo človek, to názor. Panteista si predstavuje boha ako prírodnú silu a energiu, deista ako tvorcu vesmíru, kresťan ako trojjedinú božskú entitu, ktorá zostúpila na Zem v tele človeka, hinduista ako multi-avatara v rôznych formách a prevteleniach a ezoterik ako vedomie v každom z nás.

Všetci však viac-menej spoločne tvrdia jednú vec - Boh je mimo prírody, je supernaturálny (nadprirodzený), nedetekovateľný a preto ho nemožno dokázať vedeckými metódami. Takéto tvrdenie je potom naozaj nemožné vyvrátiť.

Jednoduchú ukážku takejto chybnej argumentácie pekne rozviedol Carl Sagan vo svojej knihe The Demon Haunted World, v ktorej čitateľovi tvrdí, že v jeho garáži je plamene šľahajúci drak. Samozrejme vy by ste ho chceli vidieť, aby ste uverili. Zavedie Vás teda do garáže, a tam okrem rebríka, pár plechoviek farby a tricykla nič nie je. Opýtate sa kde je drak a on Vám ukáže jeden kút. Tam však nič nie je a vy namietate. On však poznamená, že drak je neviditeľný. Navrhnete posypať zem na sledovanie stôp, no drak sa vznáša. Tak navrhnete použitie termálneho senzora, no drak nevydáva teplo. Chcete ho natrieť, no drak je nehmotný. A takto postupne zavrhuje všetky možnosti jeho detekovania.

Aký je teda rozdiel medzi takýmto drakom a neexistujúcim drakom? Žiadny. Ak sa nedá NIJAKO preukázať, tak je presne ako Boh. A preto je bohov a božstiev tak veľa, lebo ani jeden sa nedá dokázať. Takto nejako ako v Saganovej knihe, fungujú aj v praxi debaty s teistami.

Odporúčam preto navrhnúť teistovi - ktorý si neuvedomuje, že bremeno dôkazu jeho tvrdenia MUSÍ BYŤ na jeho strane a tvrdí, že máte dokázať vy neexistenciu jeho Boha - nech on dokáže napríklad neexistenciu neviditeľného ružového jednorožca, či napríklad špagetového monštra, Russellovho čajníka alebo aj bežne v minulosti uctievaných božstiev ako boli Zeus, Odin atď.

Pri dôkaze, že niečo neexistuje, netreba dokazovať, že niečo je logicky nemožné. Treba len dokázať, že niečo je epistemologicky nepotrebné, zbytočné - že sa to nevyžaduje na vysvetlenie ničoho. Veda takto dokázala neexistenciu početných vecí, napr. flogistónu, luminoforného éteru a planéty Vulkán.

Vedecké dôkazy, na rozdiel od logických, nehovoria o záveroch, ktoré sú mimo akejkoľvek možnosti pochybnosti. Flogistón, luminoforný éter a planéta Vulkán boli teoretické pojmy, ktoré sa postulovali na vysvetlenie niektorých javov. Veda však ukázala, že spomínané javy sa dajú objasniť aj bez pomoci uvedených faktorov.

Boh je teoretický pojem, ktorý postulujú teisti na vysvetlenie mnohých javov, ako je napr. vznik vesmíru, skladba vesmíru, pôvod života. Moderná veda vie vysvetliť všetky tieto javy bez požiadavky existencie Boha. Už Lapiace povedal, že veda nevyžaduje túto hypotézu.

Dôkazom, že Boha netreba na dôkaz ničoho, veda dokázala, že veriť na existenciu Boha nie je o nič viac podložené ako veriť na existenciu flogistónu, luminoforného éteru alebo planéty Vulkán. To môže byť aj dôvod, prečo viac ako 90 % špičkových vedcov sveta neverí alebo pochybuje o existencii Boha.

Vedci dávajú prednosť prirodzeným vysvetleniam pred nadprirodzenými nie pre ich nemetafyzický ráz, ale pre ich väčšiu zrozumiteľnosť. Už Platón pochopil a učil, že povedať „To urobil Boh“, nič nevysvetľuje; len to ospravedlňuje skutočnosť, že niečo nevieme vysvetliť.

Hodnotu vysvetlenia určuje stupeň vyvolaného chápania a tento závisí od toho, nakoľko systematizuje a zjednocuje naše vedomostí. Rozsah tejto systematizácie a unifikácie našich vedomosti sa dá merať viacerými kritériami adekvátnosti, ako je napr. Jednoduchosť Rozsah Konzervatívnosť Účinnosť

Nadprirodzené vysvetlenia sú už vo svojej podstate menej hodné ako prirodzené, lebo nespĺňajú kritériá adekvátnosti. Spravidla sú napríklad menej jednoduché, keďže vyžadujú existenciu aspoň jedného ďalšieho javu. Spravidla majú menší rozsah, lebo nevysvetľujú, ako sa javy, o ktorých je reč, dejú, a preto vyvolávajú viac otázok, ako dávajú odpovedí. Spravidla sú menej konzervatívne, pretože pripúšťajú, že určité prírodné zákony sa porušujú. A spravidla sú menej účinné, lebo nerobia nijaké nové predpovede.

Pochopenie, že tradičný Boh teizmu nie je potrebný na vysvetlenie ničoho, že by vlastne nemal čo robiť, priviedlo mnohých teológov k volaniu po odmietnutí takéhoto Boha.

A čo keby pre niektoré javy nebolo prijateľné prirodzené vysvetlenie? Bol by to dôvod na tvrdenie, že Boh existuje? Nijako nie, pretože naša neschopnosť poskytnúť prirodzené vysvetlenie môže byť zapríčinená len našou neznalosťou operatívnych prírodných síl. Mnohé javy, ktorých vznik sa kedysi pripisoval nadprirodzeným bytostiam, napríklad zemetrasenia, sopky a nákazlivé choroby, sa dnes dajú vysvetliť čisto prírodnými zákonitosťami. Preto nech nikoho neprekvapí veta sv. Augustína, že zdanlivé zázraky neprotirečia prírode, ale našim obmedzeným znalostiam prírody.

Vzhľadom k inherentnej menejcennosti nadprirodzených vysvetlení a neúplnosti našich vedomostí by mali teisti pravdu so svojimi nadprirodzenými vysvetľovaniami určitých javov len vtedy, keby mohli dokázať, že je zásadne nemožné podať prirodzené vysvetlenie. Inými slovami, ak chcú vyvrátiť vedecké dôkazy neexistencie Boha, musia teisti dokázať neobmedzený zápor, a síce, že neexistuje prirodzené vysvetlenie nejakého javu.

Argument z existencie zla

Dokazuje zlo vo svete, že Boh neexistuje? Alebo to dokazuje to, že sme sa od Neho odklonili? Boh stvoril svet dobrý, život ľudí v žiadosti a hriech ho priviedol k skaze. Podľa Biblie, keď Eva bola v záhrade, tak počúvla nesprávny hlas, hlas zlodeja, klamára a vraha. Následne, keď ju zviedol, tak ona zviedla Adama a porušili jedno prikázanie, ktoré im Boh dal.

Na počiatku, keď Boh stvoril Nebo a Zem, a záhradu Eden (raj), tak do nej dal človeka, a všetko, čo stvoril, bolo dobré vrátane človeka. Mal k dispozícii všetky dobré stromy v záhrade, okrem jedného, a to stromu poznania dobra a zla (a ani ten v podstate nebol zlý). Jeho názov vystihuje, čo dá človeku, keď z neho človek bude jesť. Takže na začiatku mali ísť len od dobrého k dobrému - láska, radosť, prijatie, pokoj, sýtosť, Božia blízkosť a všetky ostatné dobré veci.

Tým ale, že Adam zjedol z jeho ovocia, tak určil budúcnosť celému ľudstvu a sebe. Poslúchli sme nesprávny hlas a vzbúrili sme sa voči Bohu a Jeho Slovu. Ak by človek nemal druhú možnosť, tak by sa nedalo hovoriť, že ešte stále má slobodnú vôľu. Boh nevolá k sebe nikoho nasilu. On chce, aby sme sa pre Neho rozhodovali dobrovoľne. Preto musíme mať na výber.

Boh stvoril slobodnú vôľu a On ju rešpektuje, slobodná vôľa je od Neho a je to skvelý dar, resp. schopnosť. Boh nám dal tiež aj autoritu a možnosť ju používať. Ako som na začiatku spomenul, Eva počúvla nesprávny hlas. Existujú duchovné bytosti, ktoré ovplyvňujú našu myseľ a pocity. Bez ohľadu na to či sme si toho vedomí alebo nie. Je to reálne a ovplyvňuje nás to viac než si uvedomujeme, len sme si na to zvykli.

Zlo sa dá definovať ako MINUTIE sa Božej norme alebo štandardom pre Jeho deti, božiemu pôvodnému plánu a zámeru s nami ľuďmi v ktorejkoľvek oblasti života. Zlo môžme takisto definovať ako porušenie Božích pravidiel, či už v srdci alebo skutkom.

Čo je dobré a čo zlé dokáže v konečnom dôsledku spravodlivo rozsúdiť len sám Boh. On je základ pre morálku a etiku. Preto v konečnom dôsledku sa len Jemu samému budeme zodpovedať. My ľudia často bez Boha prekrúcame Jeho cesty a zlé veci nazývame dobrými, a dobré zlými…

Preto nám Boh dal svedomie, ako varovný zvon. V Biblii je napísané, že Boh vpísal svoj zákon do našich sŕdc (svedomia; R 2:15). Takisto dal desať Božích prikázaní Izraelu. No napriek tomu ideme proti nášmu svedomiu a robíme veci, ktoré vieme, že sú zlé a nesprávne. Poznáme Boží zákon, no predsa ho porušujeme.

Ako by Boh mohol byť spravodlivý keby každý zlý skutok spravodlivo nepotrestal? Boh je na 100% spravodlivý a aj na 100% milostivý. Preto poslal svojho Syna, ktorý dal svoj život za všetky hriechy sveta, a tak odstránil zlo.

Niektorí ľudia, keďže poznajú svoje slabosti, by si radšej priali nemať slobodnú vôľu. To, čo mne dáva pokoj, rozhodovať sa slobodne a správne je, že poznám Jeho milosť. Môžem robiť chyby a Jeho milosť ma od nich očistí. To neznamená, že robím chyby, aby som robil chyby. Tak isto to neznamená, že vedome hreším voči Bohu, to vôbec nie. Znamená to len, že som slobodný rozhodovať sa pred Bohom. Pretože viem, že keď aj urobím chybu, tak On mi ju odpusti a prikryje ju/opraví. On to dokonca môže urobiť ešte lepšie, ako predtým ja. Lebo je dobrý Boh.

Je dobré, že máme slobodnú vôľu, len za ňu potrebujem prijať zodpovednosť. Vedieť ako ju používať správne a prijať Jeho milosť za naše pády (za ktoré už bolo raz a navždy zaplatené). Ľudia, ktorí zase neprijmú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, sú ako „nikdy nekončiaca povodeň“.

Otázka je, prečo je ešte tak veľa zla na svete? Keď Boh poslal svojho Syna na svet, aby zlo odstránil, aby urobil cestu späť k Bohu ? Rozhodnite sa. Momentálne je čas kedy si vyberáme stranu.

Biblia na viacerých miestach opisuje Boha ako svetlo, ale nie ako fyzické svetlo, ale duchovné, hoci tu je istá podobnosť. Je to Jeho prirodzenosťou, On je len dobrý a čisto spravodlivý. Nie je v ňom žiadna neprávosť, nič zlé. Preto prirodzene, ak sa obrátime svetlu chrbtom, tak budeme kráčať v tme (po svojom tieni).

Ako povedal Albert Einstein: „Nevieme merať tmu, iba svetlo a tma je absencia svetla.“, teda v Bohu nie je chyba a On ani nemôže chybovať. Ľudia veľmi často neprávom obviňujú Boha za rôzne zlé veci v ich živote. Otázka je či vážne za to môže Boh? Alebo je to preto, že sme poslúchli nesprávny hlas nepriateľa? Čo ak je to preto, lebo sme sa narodili už v hriešnom, padlom a poškodenom svete? Alebo preto, že sme sa my sami rozhodli zle?

Preto buďme veľmi opatrní čo nazývame, že je alebo nie je od Boha. Obzvlášť keď sa niečo zlé stane, prečo by to zlé malo byť od Boha. Boh už nás nemusí trestať za naše hriechy, On už potrestal za ne svojho Syna (Božieho baránka). Prečo by mi Boh dal rakovinu v 26 rokoch života, keď prišiel preto, aby som mal život? Prečo by chcel aby som bol chorý, keď On zomrel za naše choroby a Ježiš každého uzdravoval?

Podstata diabla je temnota, klamať, kradnúť, zabíjať a ničiť… a to šíriť. To je presný opak Božej podstaty. Pravá podstata Boha je svetlo, život, láska, radosť, pokoj a tie šíriť. Ježiš prišiel na zem aby dal svoj život za nás, aby sme mali ŽIVOT, nielen prežívanie, ale život v hojnosti kvality, radosti a lásky… Od Boha žiadne zlé dary nepochádzajú.

Som si istý, že 95 % zlých vecí, ktoré zažívame, sú buď kvôli nášmu hriechu a vzbure alebo kvôli diablovi. Ostatných 5 % buď neviem vysvetliť alebo sa jedná o špecifický Boží súd, ktorý je aj tak milosťou a Boh sa tak snaží zastaviť ľudí pred večným zahynutím. Niekedy On môže pôsobiť tlak v našich životoch, aby premenil náš charakter a očistil nás. To, že Boh dokáže obrátiť zlé veci na dobré nepotvrdzuje, že tá zlá vec bola od Boha. Dokazuje to iba to, že Boh je tak veľký a dobrý, že ak Ho milujeme, tak zlé veci obráti na dobré.

Je existencia zla vo svete dôkazom, že Boh neexistuje alebo dôkazom toho, že my, ľudstvo, sme mimo Neho? Akí ľudia sme? Aký je svet okolo nás? Odpoveď je zlí, rebelskí, nepočúvame Boha, nežijeme podľa Jeho slova, hrešíme, otočili sme sa mu chrbtom a k falošným bohom. Keď k tomu pridáme aktivitu nečistých duchov, je naozaj potom tak veľmi prekvapujúce, prečo je tak veľa zla na svete? Sme v tme, keď sme sa svetlu obrátili chrbtom.

Dôkazy o existencii Boha

Hľadáš presvedčivé dôkazy o existencii Boha? Čo o tom hovorí biológia, fyzika, genetika a astronómia? Dôkazy o existencii Boha môžeme hľadať v rôznych oblastiach: od komplexnosti vesmíru až po svedectvá ľudí, ktorí sa s ním stretli. No ani tie najsilnejšie argumenty nepresvedčia toho, kto v neho veriť nechce - tak ako napríklad žiadne dôkazy nepresvedčia tých, čo veria, že Zem nie je guľatá.

Keď otvoríš zadný kryt svojho mobilu, uvidíš jeho precízne detaily a zložitú štruktúru. Nebudeš ani na chvíľu pochybovať, že tento malý prístroj nevznikol sám od seba alebo náhodou - ani keby na svoje usporiadanie do súčasnej podoby dostal miliardy rokov! Teraz si predstav našu Zem. Je omnoho zložitejšia ako tvoj mobil, čo jasne naznačuje, že za jej existenciou musí byť niekto s plánom.

Zem má dokonalé rozmery. Gravitačná sila udržuje okolo Zeme tenkú atmosféru zloženú z dusíka, kyslíka a ďalších plynov, ktorá sa rozprestiera do výšky približne 70 km nad povrchom. Táto atmosféra je nevyhnutná pre život na Zemi. Keby bola Zem menšia, jej atmosféra by nebola dostatočne hustá na udržanie života, ako je to na planéte Merkúr. Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka, ktorá umožňuje existenciu tekutej vody a podporuje život. Keby bola len o kúsok ďalej, všetci by sme zamrzli. A keby bola bližšie? Zhoreli by sme. Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor neprežil. Je dokonalá. Približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda. Svojimi unikátnymi fyzikálnymi vlastnosťami, ako je vysoký bod varu a mrazu, nám umožňuje život v rozmanitých prostrediach, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca. 97% všetkých vôd Zeme tvoria oceány. Vďaka vyparovaniu morská voda zbavená soli vytvára oblaky, ktoré potom vietor dáva do pohybu, aby zavlažovali pevninu.

Ľudský mozog je nesmierne komplexným orgánom s neuveriteľnými 86 miliardami neurónov. Zabezpečuje naše vnímanie, myslenie a kontroluje telesné funkcie. Dokáže spracovať viac než milión informácií za sekundu, vrátane vnemov z okolia, emocionálnych reakcií a fyziologických potrieb. Jeho schopnosť analyzovať ich a filtrovať z nich len tie najdôležitejšie nám umožňuje sústrediť sa a efektívne fungovať v každodennom živote.

Keď vidíš budovu, vieš, že ju postavili ľudia. Neobjavila sa len tak. A neexistovala vždy. Podobne je to s vesmírom. Vedci sa zhodujú, že náš vesmír vznikol pri obrovskej explózii energie a svetla, ktorú nazývame Veľký tresk. Steven Weinberg, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, píše, že v okamihu Big Bangu „mal vesmír asi stotisíc miliónov stupňov Celzia… a vesmír sa naplnil svetlom.“ Tento opis nápadne pripomína Boží výrok na začiatku Biblie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem… Boh povedal: Nech je svetlo!

Pre vedca, ktorý žil celý život s vierou v silu rozumu, sa tento príbeh končí ako zlý sen. Vesmír neexistoval vždy. Má svoj začiatok… ale čo ho spôsobilo? Vedci nemajú vysvetlenie na túto náhlu explóziu hmoty a svetla (ktoré sa tiež museli odniekiaľ vziať).

Všetko v našom živote sa zdá byť neisté a nestále, ale pozri sa, na čo všetko sa môžeme každý deň na 100% spoľahnúť: Gravitácia zostáva každý deň rovnaká. Šálka horúcej kávy na tvojom stole vždy vychladne. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nemenia? Prečo je vesmír tak systematicky usporiadaný? Aj najväčších vedcov prekvapuje, aké je to zvláštne.

Kód DNA je v podstate ako miniatúrny počítačový program, ktorý riadi fungovanie každej bunky v našom tele. Skladá sa z množstva „písmen“, ktoré vedci označili ako A, T, G a C, a ktoré tvoria jednotlivé časti nášho genetického kódu. Ako sa tento „počítačový program“ dostal do každej bunky? Aj tie najjednoduchšie formy života majú neuveriteľne zložitý genetický kód.

Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. V minulosti som bola presvedčená ateistka. A ako mnohým ateistom, aj mne liezlo na nervy, ako môžu ľudia veriť v Boha. Myslím si, že nás k tomu „tlačí“ samotný Boh, pretože chce, aby sme ho spoznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii. C. S. Podobnú skúsenosť mal známy oxfordský akademik C. S. Lewis, ktorý bol dlho zanieteným ateistom: „Noc čo noc som cítil trpezlivé, neúprosné dobiedzanie toho, koho som ja tak zúfalo nechcel stretnúť. Napokon som sa vzdal a uznal som, že Boh je Boh.

Ježiš ako dôkaz

Najsilnejším dôkazom Božej existencie je Ježiš. Svojim poslucháčom hovoril, že Boh existuje a dokonca že ho majú rovno pred očami. Nárokoval si vlastnosti, ktoré má len Boh: schopnosť odpúšťať ľuďom hriechy, dať im zmysluplný život na zemi a večný život v nebi. Povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život. Čím dokazoval Ježiš svoj božský pôvod? Robil veci, ktoré ľudia nedokážu. Vyliečil ľudí z nevyliečiteľných chorôb, dokonca niekoľkých vzkriesil aj z mŕtvych. Mal moc nad prírodou: kráčal po vode, zastavil ničivú búrku. Hovoril ľuďom, že ak aj nechcú veriť jeho slovám, mali by uveriť aspoň na základe zázrakov, ktoré videli na vlastné oči. Čo Ježiš odhalil o tom, aký je Boh? Ježiš ukázal, že Boh je nežný a má nás rád, aj keď vie, že sme často sebeckí a navzájom si ubližujeme. Naše hriechy neprehliada, ale ponúka riešenie: stal sa človekom a trest za ne zobral na seba. Zdá sa ti to absurdné? Možno, ale mnohí milujúci otcovia by sa s radosťou vymenili so svojimi deťmi na onkologickom oddelení, keby to bolo možné. Jeho láska nepozná hranice. Boh ťa nebude nútiť veriť v neho, aj keby mohol. Rozhodnutie je na tebe. Ak chceš, môžeš Boha hneď teraz poprosiť o odpustenie a o to, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Vpustíš ho do svojho života? Ak nevieš, ako to vyjadriť slovami, skús mu jednoducho povedať: „Ježiš, ďakujem, že si zomrel za moje hriechy. Poznáš môj život a vieš, že potrebujem odpustenie. Prosím ťa, aby si mi teraz odpustil. Príď do môjho života, chcem ťa prijať a nasledovať.

Tabuľka argumentov

tags: #ak #boh #neexistuje #nema #co #stratit