Návšteva kostola a účasť na svätej omši sú pre mnohých veriacich dôležitou súčasťou ich duchovného života. Aby sme sa v kostole cítili dobre a správne prežívali liturgiu, je dôležité vedieť, ako sa správať a aké postoje zaujímať. Tento článok sa zameriava na to, ako sa správne klačať v kostole a vysvetľuje význam rôznych postojov a gest počas svätej omše.
Význam kľačania v kostole
Kľačanie je postojom rešpektu a zbožnej úcty. Kľačíme si počas prípravy na prijatie Eucharistie (Kristovho Tela a Krvi vo svätom prijímaní) a po jej prijatí. Ak veríte, že ste skutočne v Kristovej prítomnosti, najlepšie to dokážete práve pokľaknutím, alebo aj ľahnutím si na zem dolu tvárou.
V liturgickom predpise cirkvi a v samotnej liturgii môžeme rozlíšiť dva spôsoby pokľaknutia. Prvým je prikľaknutie, t.j. na chvíľu zostať kľačať na jednom kolene, druhým pokľaknutie na obe kolená.
Kedy kľačať na jedno koleno
Pri príchode do kostola si kľakneme na jedno koleno (bez prežehnania), a ak sa chceme aj prežehnať, je možné to urobiť až keď sa postavíme, lebo inak by to bolo mixovanie dvoch samostatných liturgických úkonov dokopy - pokľaknutie na koleno je jeden úkon, prežehnanie sa je druhý úkon. Pokľaknutie na koleno by malo byť úctivé, má byť skutočným pozdravom nášho Pána.
Vhodné je tiež pokľaknutie na jedno koleno ak prichádza procesia do spoločenstva. Takže pokľakneme smerom k svätostánku, ktorý je nie vždy uprostred kostola.
Kedy kľačať na obe kolená
Kľačíme na dvoch kolenách v momente premenenia (inak: transsubstanciácia chleba a vína na Telo a Krv Krista) a po speve „Baránok Boží,“ kedy kňaz ukazuje hostiu a hovorí: „Hľa, Baránok Boží,“ tesne pred samotným prijímaním.
Keď je na oltári vystavená Najsvätejšia sviatosť pri adorácii, alebo keď prechádzame popred oltár pri svätej omši. Ak prijímame Eucharistiu na kolenách, tak aj vtedy kľačíme na dvoch kolenách. Rovnakým spôsobom vzdávame úctu krížu na Veľký piatok a Bielu sobotu - od liturgie umučenia Krista až po Veľkonočnú vigíliu.
Ostatné postoje počas svätej omše
Okrem kľačania existujú aj ďalšie dôležité postoje, ktoré zaujímame počas svätej omše:
- Sedenie: Sedenie je postojom počúvania. Katolíci sedia pri prvom čítaní (často zo Starého zákona), pri žalme (často spievanom) a pri druhom čítaní (z Nového zákona, no nie evanjelium). Sedíme aj pri príprave obetných darov a počas homílie (kázne). Sedíme, pripravení počúvať a absorbovať do seba.
- Státie: Státie bolo postojom modlitby u Židov ešte z čias pred Ježišom. Státie počas modlitby sa praktizuje aj inde v Biblii. A tak ako katolíci len pokračujeme v užívaní tohto postoja pri modlitbe aj dnes. Počas svätej omše stojíme počas Kréda (vyznania viery) - stojíme, keď jedným hlasom vyznávame v čo kresťania veria už od čias prvotnej Cirkvi, a to buď nicejsko-carihradským vyznaním viery, alebo apoštolským vyznaním viery. Pri čítaní evanjelia - státie je aj znakom úcty a uznania. Pri príchode kňaza na začiatku svätej omše a pri odchode kňaza po svätej omši.
Etiketa svätej omše
Etiketa nie je len o správaní sa na oslave alebo na formálnom stretnutí. Máme aj etiketu svätej omše, ktorá je často zanedbávaná. Tu je niekoľko tipov:
- Človek sa musí postiť aspoň hodinu pred prijatím svätého prijímania.
- Obliekajte sa primerane, omša nie je módna prehliadka.
- Príďte skoro a nájdite si miesto čo najbližšie k oltáru.
- Mobilný telefón by sa nikdy nemal používať počas omše na komunikovanie, telefonovanie alebo posielanie SMS správ. Prepnite si ho do tichého režimu.
- V kostole seďte pokojne. Nehovorte ani sa nevyjadrujte o tom, čo majú ľudia oblečené.
- Počas omše nespíme, vyhýbajme sa dennému snívaniu, čítaniu letákov alebo modlitbe ruženca. Rešpektujme zbožnosť.
- Neodchádzajte predčasne. Mali by sme zostať až do konca - do záverečného požehnania a spievania piesne, ak sa tak koná.
Časovanie slova "kľačať"
Pre lepšie pochopenie použitia slova "kľačať" uvádzame jeho časovanie:
| Čas | Jednotné číslo | Množné číslo |
|---|---|---|
| Minulý čas | Ja som kľačal/a/o, Ty si kľačal/a/o, On/Ona/Ono kľačal/a/o | My sme kľačali, Vy ste kľačali, Oni/Ony kľačali |
| Prítomný čas | Ja kľačím, Ty kľačíš, On/Ona/Ono kľačí | My kľačíme, Vy kľačíte, Oni/Ony kľačia |
| Budúci čas | Ja budem kľačať, Ty budeš kľačať, On/Ona/Ono bude kľačať | My budeme kľačať, Vy budete kľačať, Oni/Ony budú kľačať |
Eucharistia - stredobod kresťanského života
V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus" (KKC). Prítomnosť Ježiša v Eucharistii ju stavia akoby ponad všetky ostatné sviatosti, čím sa stáva stredobodom a vrcholom kresťanského života, akousi čerešničkou na torte, a slávi sa preto v rámci liturgie.
Ježiš pri poslednej večeri povedal: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás" a "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás" (Lk 22,19-20). Týmto sa Eucharistia stáva novou zmluvou a sprítomňuje sa v nej Kristova obeta.