Banská Bystrica, ležiaca v údolí Hrona vo Zvolenskej kotline, je obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Cez dnešnú Banskú Bystricu viedla obchodná cesta z Pohronia na Liptov a ďalej na sever. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku slovanskej osady už pred udelením mestských práv v roku 1255 (Nuova villa Bistriciensis). Banská Bystrica je mesto s bohatou históriou, ktorá sa odráža aj v jej sakrálnych stavbách. Od stredovekých kostolov až po moderné kaplnky, mesto ponúka rozmanité architektonické a duchovné dedičstvo. Vzhľadom na svoje bohaté dejiny i vzácne sakrálne stavby, zastáva banskobystrická mestská farnosť historicky najvýznamnejšie miesto v celom regióne.
Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Srdcom farnosti je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je súčasťou Mestského hradu. Dejiny kostola siahajú do 13. storočia a nesú stopy dramatických udalostí - prestavieb, požiarov i umeleckého rozkvetu. Po požiari došlo k renováciám budov, taktiež farský kostol prešiel v roku 1767 barokovou obnovou. Zrútenú klenbu nahradili barokovou. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu.
Najstaršou pôvodne zachovanou časťou kostola je Kaplnka sv. Barbory s oltárom Majstra Pavla z Levoče. Klenba celého kostola je pokrytá freskami Franza Schmidta z druhej polovice 18. storočia.
Vývoj Kostola Nanebovzatia Panny Márie
Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Premena pôvodnej baníckej osady na mesto viedla aj k prvej gotickej prestavbe chrámu, ktorá prebiehala počas celého 14. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore.
V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. „Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola.
Interiér Kostola Nanebovzatia Panny Márie
Kaplnka sv. Barbory
Kaplnka sv. Barbory je známa aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, je jeden zo štyroch na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej medi, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.
Kaplnka Kristovho Tela
V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Jakuba.
Organ
Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov.
Plastika Krista na Olivovej hore
Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, je na ňom zobrazený Kristus na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. storočia zrušený.
Ďalšie Kostoly v Banskej Bystrici
Súčasťou Mestského hradu je aj Kostol Svätého kríža, ktorý má tiež bohatú históriu a zvlášť osobitý architektonický a umelecký ráz. Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv. Alžbety Durínskej je od Jozefa Božetecha Klemensa.
- Kostol sv. Kríža - pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.
- Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov.
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov bol posvätený 21.decembra 2002. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003.
Kaplnky v Banskej Bystrici
V Banskej Bystrici nájdeme aj ďalšie kaplnky s bohatou históriou a významom pre miestnych veriacich:
- Kaplnka sv. Agáty (v Mammacentre sv. Agáty) slúži ako adoračná kaplnka všetkým, ktorí prichádzajú do Domu Moyses a osobitne do Mammacentra sv. Agáty hľadať zdravie pre telo, aby pritom mohli čerpať aj zdravie ducha a duše.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z r. 1760 je už roky v zlom stave. Poškodzujú ju sprejeri aj niektorí návštevníci železničnej stanice Banská Bystrica - mesto.
- Kaplnka sv. Kríža slúži všetkým, ktorí prichádzajú do priestorov Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II. Môžete tu v pokoji a tichu prežiť blízku prítomnosť s Eucharistickým Pánom.
- Kaplnka Božieho hrobu bola postavená v rokoch 1712-1713 obyvateľmi mesta ako prejav vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie v r. 1710. Až v r. 2008 sa ukončila jeho oprava s celým areálom Kalvárie.
- Kaplnka sv. Barbory v budove Rádia Lumen. V minulosti slúžila ako konzistórium - miestnosť, v ktorej sa schádzal poradný zbor diecézneho biskupa. Dnes slúži ako kaplnka pre zamestnancov Rádia Lumen.
Reformácia a Rekatolizácia
Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkam a zásadám. Tomuto procesu húževnato čelil mestský farár Matej Mikuláš zo Sabinova v spojení s arcibiskupom. Nepomáhali ani tvrdé represie svetskej i cirkevnej vrchnosti, zostrené najmä po porážke baníckeho povstania v meste a okolí v r. 1525 - 1526, ktoré bolo pripísané na vrub reformácie.
Postupne sa však katolícka cirkev spamätávala z tohto radikálneho zvratu vo svojom postavení a začala robiť rekatolizačné (protireformačné) opatrenia. Táto protiakcia začína využívať i niektoré prostriedky, ktoré robili evanjelickú cirkev na Slovensku dominantnou. Tak napríklad vznikajú školy piaristov v Prievidzi, v Brezne a Krupine. Rekatolizácia mala však aj iné podoby, napríklad konverziou zemepána ku katolíckej viere. Obyčajne časom bolo územie konvertitu ovplyvnené jeho novými názormi a postupne sa rekatolizovali územia spadajúce do jeho právomoci.
Evanjelická Cirkev v Banskej Bystrici
V súlade s uzneseniami Šopronského snemu si mohli aj Banskobystričania postaviť kostol, pričom len drevený a za mestskou hradbou. Stavbu dôstojného priestranného stánku (v tvare kríža (36 x 28 m) postavili počas dvoch rokov r. 1790 za bránou na konci Lazovnej ulice. Vedľa neho postavili tiež drevenú poschodovú budovu gymnázia. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. 1781. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším.
K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807. Organ, dokonalé technické i umelecké dielo, postavil skúsený organový majster M. Podkonický. Oltár s obrazom v dnešnej podobe posvätili v roku 1853.
Farnosť Banská Bystrica-Belveder
Nielen klientom a zamestnancom Domu Božieho milosrdenstva bude slúžiť priľahlý Kostol Božieho milosrdenstva, ktorý biskup posvätil a fara, ktorú požehnal. Sú totiž sídlom novovytvorenej farnosti Banská Bystrica-Belveder, ktorú katolícka cirkev vytvorila pre potreby obyvateľov už hotových aj plánovaných nových bytoviek v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov.
Katolícka Farnosť v Radvani
Katolícka farnosť v Radvani je starobylá. Zmienky o nej sú v Pápežských protokoloch a eviduje ju aj Pázmanov katalóg (2. polovica 17. storočia). Počas reformácie v 16. storočí sa pridala k Luteránskej cirkvi. V roku 1673 sa sem znova vracajú katolíci. V 18. storočí farnosť ešte na krátku dobu patrí evanjelikom, no netrvalo to dlho a farnosť je až po súčasnosť katolícka.
Kostol Narodenia Panny Márie je postavený na príkrom vŕšku, z diaľky môžeme vidieť iba jeho vežu, ktorá stojí mimo kostola. Písomná správa o založení kostola neexistuje. Kostol pochádza z 13. storočia, bol viackrát upravovaný a prestavovaný. Je to dvojloďová halová stavba.
Prehliadky Farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Roku 2025
V dňoch 15. a 29. júla, 7. a 19. augusta 2025, kedy Farnosť Banská Bystrica 2025 organizuje prehliadky farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, návštevníci získajú prehľad o histórii najstaršieho z banskobystrických kostolov. Zraz účastníkov prehliadok je vždy o 14:00 pred farským kostolom. Vstupné je dobrovoľné vo forme milodaru.