Výrok "Ak je Boh s nami, kto sa nám postaví?" je mocným prehlásením viery, ktoré nachádzame v Biblii. Toto posolstvo povzbudzuje veriacich, aby sa nebáli, pretože Boh je ich ochrancom a spojencom. V kontexte kresťanskej viery má tento výrok hlboký význam, ktorý sa prejavuje v rôznych aspektoch života, od sviatkov až po každodenné výzvy.
Známy liturgický hymnus sa začína priamo slovami Lukášovho evanjelia (Lk 2, 14): „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Toto anjelské zvolanie sa rozľahlo v betlehemskej noci na poli pastierov. Je to radostný chválospev anjelov, lebo nebo sa sklonilo k zemi. Boh prichádza v ústrety človeku v tele človeka. Zo vzdialeného Boha sa stáva Boh náš; stáva sa z neho Emanuel - Boh s nami.
Boží príchod na svet je vyjadrením povzbudenia, ktoré možno vyjadriť slovami: Nebojte sa! Prvé slovo spevu anjelov z neba je glória - sláva. Kde sa niečo slávi, oslavuje, tam nemôže byť strach. Ďalšou okolnosťou je spev. Kde sa spieva, tam sa vytesňuje strach. Pokoj vám! Nebojte sa! - toto je veľký odkaz Božieho príchodu na svet.
Žijeme v dobe moderných výdobytkov vedy a techniky. Ale napriek tomu koľkí ľudia žijú v strachu! Klamstvá o chorobe COVID-19, klamstvá o testovaní, klamstvá o očkovaní, ako aj iné klamstvá dnešnej doby vnášajú chaos a strach do našich vzťahov. Napokon strach je súčasťou dejín človeka od prvotného hriechu. Takto už v raji Adam odpovedá Pánu Bohu: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl“ (Gn 3, 10). V plnosti času mu ide v ústrety ako človek. Ako bezbranný človiečik.
Je tragédiou, ak my, nositelia Kristovho mena, svojím správaním spôsobujeme niekomu strach. Pozrime sa na tajomstvo Božieho narodenia očami viery. Lebo ani jeden z darčekov Vianoc sa nevyrovná tomu Božiemu daru - Slovu, ktoré sa stalo telom a prebýva medzi nami. V Jánovom evanjeliu nájdeme slová: „A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Táto Božia sláva je sám Duch Svätý, ktorý nás uschopňuje k jednote a láske. A v láske nieto strachu (porov. 1 Jn 4, 16).
Vlastnosti Boha
Hoci úplné pochopenie toho, kto a aký je Boh je pre nás ľudí nemožné, Boh sa nám dáva poznať rôznymi spôsobmi a vďaka tomu, čo o sebe zjavuje vo svojom stvorení a v Biblii, môžeme aspoň sčasti chápať a spoznávať jeho vlastnosti. Isté je, že Boh sa nepodobá nikomu a ničomu na svete, čo si vieme predstaviť alebo poznať. Je jedinečný, nedá sa s nikým porovnávať, dokonca ani jeho opis obyčajnými slovami nevystihuje to, kým je. Napriek tomu vieme o určitých jeho vlastnostiach, ktoré ho robia Bohom. Ktoré to sú?
- Boh existuje sám osebe: V Kolosanom 1,17 sa píše, že Boh je pred všetkým a v ňom všetko spočíva. Všetko ostatné bolo stvorené, no Boh je stvoriteľ, ktorý stvoril všetko.
- Boh sa nikdy nemení: Boh sa nemení, ani to, čo sľúbil a povedal. Jeho vlastnosti sú rovnaké od počiatku času až do večnosti. Jeho charakter sa nikdy nemení a nikdy sa nestáva horším ani lepším. Jeho plány sa nemenia a nemenia sa ani Jeho zasľúbenia.
- Boh nemá žiadne potreby: Ako obmedzené bytosti máme neuveriteľne veľa potrieb, ktoré, ak nie sú naplnené, vedú k našej frustrácii, trápeniam, smútku, strachom, chorobám, či dokonca k smrti. Boh však nikdy nič nepotreboval. Vo svojom bytí je dokonale úplný.
- Boh je všemohúci: Všemohúci znamená mať nekonečnú moc. Boh je mocný a schopný urobiť všetko, čo chce, bez akejkoľvek námahy z jeho strany. Je však veľmi dôležité dodať tiež to, že urobí iba to, čo si želá, čo je v súlade s jeho charakterom, podstatou, zámerom.
- Boh je vždy a všade: Byť všadeprítomný znamená byť vždy a všade. Napriek tomu je treba pochopiť, že pre Boha byť na mieste nie je to isté, ako sme na mieste my. Božie bytie je úplne odlišné od fyzickej hmoty.
- Boh je múdry: Múdrosť v spojení s Bohom znamená viac než len inteligenciu a vedomosti. Boh je nekonečne, dôsledne a dokonale múdry a ak sa snažíme úprimne budovať s ním vzťah, môžeme túto múdrosť od neho čerpať a mať tak cenný zdroj, ktorý je oveľa viac ako len svetské vedomosti a informácie.
- Boh je láska: Znie to ako to najväčšie klišé na svete, ale zároveň neexistuje väčšia pravda, ktorá dáva zmysel a úplnosť našej existencii. Existuje niekto, kto nás s láskou naplánoval, stvoril, poslal na tento svete a chce nás na ňom aj viesť, ochraňovať, zabezpečovať pre nás všetko potrebné.
Boh a stvorenie sveta
Boh tvorí svet po materiálnej stránke z ničoho a po duchovnej z Lásky. Moderná fyzika hovorí o tom, že materiálny svet leží v silovom poli vedomia. Stvorenie sveta nedokážeme pochopiť, ale dokážeme si ho predstaviť, lebo keď si niečo predstavujeme, podobne ako Boh, voláme z ničoty k bytiu, to čo nebolo. Je síce pravdou, že my nedokážeme z ničoho tvoriť, lebo aj naša fantázia vychádza a skladá z vecí, ktoré už poznala. Ale Božie Stvoriteľské vedomie vytvára to, čo nebolo, čas, hmotu i priestor z ničoho.
Na rozdiel od materializmu predchádzajúcej epochy, moderná fyzika prichádza k záveru, že vedomie, teda Duch je prvotný, hmota druhotná. Čo by bol materiálny svet bez Vedomia? Bol by to svet podobný stavu bezvedomia. Skúste si predstaviť, že neexistuje žiadne vedomie v tomto svete. Skúste vypnúť aj vašu predstavu, lebo naša predstavivosť ešte stále dáva tomuto všetkému zmysel, ale keby zhaslo každé vedomie, stvoriteľské i to naše, hmota by úplne stratila hodnotu, zmysel a dôvod existencie. Zmysel a hodnota hmoty je vo Vedomí. Hmota a celý materiálny svet je podobný knihe, ktorá má len vtedy zmysel, ak je tu niekto, kto ju vie a chce čítať. Celý svet je knihou o Bohu. V stvorení sveta sa Boh zjavuje. Boh nám chce skrze Stvorenie čosi o sebe povedať.
Keď kniha Genezis opisuje stvorenie človeka hovorí: „Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ Boh si pri stvorení človeka nepočína ako remeselník, ale ako umelec. Tvorí v absolútnej slobode. Tvorí, nie preto, že musí, ale preto, že chce. Hoci ostatné živočíchy vydáva more a zem na Boží príkaz, s človekom sa Boh hrá ako umelec zo svojím dielom a do jeho nozdier vdychuje zo seba samého svoj Dych, Ducha Svätého, Bytostnú a Podstatnú Dobrotu. Človek bol obdarený posväcujúcou milosťou, božím priateľstvom.
Zo všetkých viditeľných stvorení jedine človek je schopný „poznať a milovať svojho Stvoriteľa”, je „jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého”, on jediný je povolaný, aby mal poznaním a láskou účasť na Božom živote. Na tento cieľ bol stvorený a v tomto je hlavný dôvod jeho dôstojnosti. Na inom mieste knihy Genezis Boh pri stvorení človeka hovorí: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby.“ (Gn 1,26) Český ekumenický preklad uvádza: „Urobme človeka aby bol naším obrazom“. Je možné aj takto toto miesto preložiť. Podľa toho, „byť obrazom Boha“ je vlastne určením človeka. Človek sa má stať obrazom božím, miestom Zjavenia Boha - Lásky. Človek je schopný „pretlmočiť“ Ducha do hmoty, Boha do človečenstva. Stáva sa Božím obrazom natoľko, nakoľko žije Božie Slovo. Boh sa chce stať „viditeľný“ a „pochopiteľný“ prostredníctvom človeka.
Sviatok Narodenia Pána
Sviatok Narodenia Pána (od 25. do 31. raždájetsja! Odpoveď: Slávite jehó!) sa slávi 25. decembra doobeda (sv. liturgia); 24. ráno sa slávi liturgia sv. Zlatoústeho a poobede večiereň. Liturgia sv. Bazila Veľkého sa potom slávi 25. doobeda. Počas sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra) môžeme jesť všetko. Od 25. decembra až do 4. januára sa pôst a zdržanlivosť od mäsa a mäsitých pokrmov prekladá na piatok, 24. januára (a oleja). Jeho očakávanie je pre nás dôležitejšie ako jedlo a matéria.
Predvečer sviatku sa slávi až v deň sviatku ráno. Kráľovské hodinky - cárske časy ohlasujú Kristovo narodenie. Treba podotknúť, že ak predvečer, teda 24. slúžila ako maštaľ pre dobytok. V tom kraji sú jaskyne, ktoré sa používali ako útulok pre zvieratá (nie v dome). Jasle pre dobytok nám ukazujú, že Kristus sa ponížil (gr. kenosis, csl. istoščánije), a to až medzi zvieratá. Kristus prišiel do tejto temnoty ako Slnko spravodlivosti. Kristus uložený akoby v rakvičke a zabalený podobne ako mŕtvola. položený medzi zvieratami aj tým, že Ježiš je najmenšou postavou na ikone.
Mária porodila Ježiša bez akýchkoľvek bolestí, čo je jedným z dogiem kresťanstva. Mudrci prinášajú Ježišovi dary, ktoré sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Zhromaždenie k sv. Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Jozefovi je postava starca, ktorý sa s ním rozpráva. postava predstavuje pokušiteľa. narodenia. postava predstavuje pokušiteľa, ktorý sa zhovára s Jozefom. Postava predstavuje pokušiteľa. Jozefovi je postava starca, ktorý sa s ním rozpráva, je pokušiteľ. sediaceho v rohu ikony. Sedí zamyslený a v pochybnostiach so skloneným pohľadom.
Osobné stretnutie s Bohom
Vo svojej podstate sme stvorení pre vzťah. Vzťah medzi Bohom a človekom je vzťahom medzi dvomi bytosťami, kde človek je nedokonalý, a teda zo strany človeka mu stále čosi chýba, kým zo strany Boha je tento vzťah stále na sto percent, stále! Ba ešte viac, Boh vo svojej láske vypĺňa aj tie jamy, ktoré vznikajú našou nedokonalosťou; preto dal svojho jednorodeného Syna za nás, aby vyplnil priepasť, ktorú človek urobil a nebolo ju možné ľudsky vyplniť. Boh vo svojej láske ide do nepochopiteľného extrému a robí to za nás. On robí to, čo môže robiť iba ten, kto má lásku; ten, kto je Láska. Vzťah s Bohom nás obohacuje Bohom samotným - alebo samotným vzťahom s ním. Boh nám, každému jedincovi z ľudského rodu, cez slová svojmu Synovi Ježišovi pri krste v Jordáne a neskôr na hore Tábor hovorí: ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra.
Tento vzťah môže mať a aj má rôzny charakter, u každého je iný, originálny, neopakovateľný. Tento vzťah otcovia Cirkvi pripodobňujú k rôznym paralelám, prevzatým z našej ľudskej skúsenosti. Najčastejšie vzostupne a na prvom mieste podávajú ako najprimitívnejší vzťah práve vzťah pána a otroka. To je vzťah naplnený strachom. Na vzťah musia byť aspoň dvaja. Je iba „pokresťančené“. Keď hovoríme o mystickom poznaní v kresťanstve, máme na mysli poznanie, ktoré Boh vlieva do duše človeka a je darom, milosťou ničím nezaslúženou. Alebo, inými slovami, je to hlboká osobná skúsenosť s Bohom.
Mystické zážitky s Bohom
Veľmi čistý, autentický, intenzívny vzťah s Bohom majú svätci, ktorí dokonca mávajú rôzne mystické zážitky, Božie dotyky. Plný takýchto zážitkov bol kráľ Dávid. Títo svätí boli ľudia hlbokej pokory, silnej viery a nezištnej lásky; boli vystavení obrusovaniu hrán svojich neľahkých charakterov. Tieto osobné histórie a skúsenosti sa tiahnu celými dejinami a ani dnes nie sú výnimkami. Aj dnešný človek môže mať - a som presvedčený, že aj má - takéto hlboké zážitky. Treba však podotknúť, že títo svätí boli ľudia hlbokej pokory, silnej viery a nezištnej lásky. Väčšina z nich žila v spoločenstve, kde boli vystavení obrusovaniu hrán svojich neľahkých charakterov. Boli to ľudia sebazapierania a obety. Ale vieme iba o niektorých z nich. Doposiaľ sme hovorili o ľuďoch veriacich. Ja sám som bol svedkom toho, ako jeden nepokrstený ukrajinský vojak prišiel ku mne plný strachu o život, aby som mu pomohol uveriť v Boha. Zaviedol som ho do kaplnky pred ikonu Krista, hovoriac mu: „Tu je obraz môjho Spasiteľa, rozprávaj sa s ním. On ti dá to, čo potrebuješ.“ A bol som svedkom hlbokej premeny toho vojaka, ktorý tam, pred ikonou Krista, ako stratený syn našiel v hlbokom rozhovore bez slov svojho brata, priateľa, sprievodcu a milujúceho Otca v jednej osobe.
Advent a príprava na Kristov príchod
Počas adventného obdobia sa v Božom slove pri sv. omšiach stretávame s troma hlavnými postavami, ktoré nám pomáhajú pripraviť sa na Kristov príchod. Prvou hlavnou postavou je starozákonný prorok Izaiáš. V čom ma spočívať ta dobrá príprava na Kristov príchod nás učí druhá hlavná postava adventu - Ján Krstiteľ. Ku skutočnému pokániu však patrí nie len odstránenie hriechov, ale aj niečo viac a tomu nás učí tretia hlavná postava adventu - Panna Mária. Advent je krátke obdobie v liturgickom roku, a tak teda využime toto krátke adventné obdobie na intenzívnu prípravu na Kristov príchod, tým že si budeme uvedomovať, že Boh sa chce narodiť nie len v Betleheme, ale chce byť Bohom s nami, podľa Izaiášovho proroctva a to dosiahneme len vtedy keď budeme vyrovnávať chodníky úprimným pokáním a budeme žiť podľa Božej vôle.
Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom
Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom opisujú traja synoptickí evanjelisti (Mt 19,16-22, Mk 10,17-22; Lk 18,18-23) v rámci mesiášskeho výstupu Ježiša do Jeruzalema. Pri stretnutí s bohatým mladíkom Pán Ježiš objasňuje vzťah človeka k materiálnym veciam. V kraji za Jordánom sa Ježiš stretáva s rôznymi osobami: s farizejmi, deťmi a bohatým mladíkom. U Marka a Lukáša nájdeme v oslovení učiteľ dobrý určité zalichotenie Ježišovi, ktoré on odmietol a upozornil mladíka na pravý prameň dobra v Bohu. Mladík sa pýta Ježiša, čo dobré má robiť, aby mal večný život.
Ježiš v odpovedi mladíkovi jasne hovorí, že večný život sa dá dosiahnuť plnením príkazov zákona. Mladík chcel druhou otázkou spoznať, ktoré prikázania sú najdôležitejšie pre zachovávanie. Po Ježišovom menovaní príkazov mladík napoly hrdý konštatuje: Toto všetko som zachovával. Mladík chce niečo viac, preto sa znova pýta Ježiša: Čo mi ešte chýba? Akoby chcel Ježiš týmto pohľadom v mladíkovi vzbudiť sympatiu a odpoveď pre to, k čomu ho vyzve. Nechať sa premôcť touto láskou je základom večného života.
V závere stretnutia zaznie výzva Ježiša: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Slovo Ježiša uviedlo mladíka do hlbokej krízy. Radosť je často v evanjeliách plodom vzdania sa materiálnych dobier, zatiaľ čo smútok pociťuje človek naviazaný na materiálne dobrá, ktoré vlastní, alebo ktoré skôr vlastnia jeho. Ježiš však už predtým povedal: Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať.
Poučenia zo stretnutia s mladíkom
Cez hlavného hrdinu nám otvára tému idealizmu mladého človeka v túžbe po dokonalosti. Mladý človek je ochotný urobiť viac ako len bežné veci, je ochotný aj pre nezvyčajné kroky. Chudoba svedčí o tom, že Boh je jediným pravým bohatstvom človeka. Mladík mal dokázať úprimnosť svojho záujmu o večný život zrieknutím sa všetkého. Ježiš poznal srdce mladíka a jeho naviazanosť na majetok. Ježiš chápe ich úžas a preto používa orientálnu metaforu o nemožnosti: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.
Ježišova výzva zaznieva istým spôsobom každému, kto chce Ježiša nasledovať v konkrétnych životných podmienkach. Ježiš neutvoril totiž dvojitú cestu pre menej dokonalých a dokonalejších, bol vždy radikálny vo svojich požiadavkách. Existujú však dva typy ľudských odpovedí na Ježišovu výzvu: pozitívna a negatívna odpoveď, v rámci ktorých sa dokonalosť realizuje alebo zanedbáva. Nasledovať Ježiša v chudobe a postoji odstupu od bohatstva, majetkov a mamony je iste pozvanie pre všetkých veriacich v Ježiša Krista a nielen tých.
Autor: Alexandra Elia
Vyštudovala som odbor žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK Bratislava a Universitá per stranieri di Siena v Taliansku. Okrem jazykov sa zaujímam o umenie, hudbu, kultúry iných krajín, gastronómiu, spievam gospel.