Gréckokatolícka cirkev je súhrnné označenie východných katolíckych cirkví byzantského obradu. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom - rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.
Hierarchické Usporiadanie Gréckokatolíckej Cirkvi
Podľa dosiahnutého stupňa hierarchického usporiadania sa gréckokatolícke cirkvi členia na:
- Patriarchálne cirkvi - cirkev melchitská.
- Väčšie arcibiskupské cirkvi - cirkev ukrajinská, cirkev rumunská.
- Metropolitné cirkvi - cirkev rusínska (pittsburghská metropolia), cirkev slovenská (prešovská metropolia) a maďarská metropolia.
- Ostatné cirkvi - cirkev rusínska (mukačevská eparchia, apoštolský exarchát v Českej republike), cirkev slovenská (torontská eparchia), cirkev albánska, cirkev bieloruská, cirkev bulharská, cirkev grécka, cirkev chorvátska, cirkev italo-albánska (eparchia Lungro, eparchia Piana, opátstvo Grottaferrata), cirkev macedónska, cirkev ruská; apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu.
Zasvätený Život v Gréckokatolíckej Cirkvi
Pôvodnou tradíciou zasväteného života v gréckokatolíckej cirkvi je východné mníšstvo, ktoré je výsledkom vplyvov okrem iných od sv. Bazila Veľkého, sv. Teodora Studitu, sv. Pachomia Veľkého, sv. Sávu. Toto tradičné mníšstvo reprezentujú napríklad studiti a baziliáni. V súčasnosti sú medzi gréckokatolíkmi rozšírené aj pôvodne rímskokatolícke rehole ako napr. redemptoristi. Medzi ženské rehole gréckokatolíckej cirkvi patria napr. baziliánky, sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ale na Slovensku sú to aj aj pôvodom rímskokatolícke redemptoristky.
Liturgia a Pobožnosti
Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho je najpoužívanejšou eucharistickou bohoslužbou. Niekoľkokrát do roka sa podľa predpisu slúži liturgia svätého Bazila Veľkého. Vo veľkopôstnom období by sa počas týždňa liturgia sv. Jána Zlatoústeho nemala slúžiť; ale v stredy a v piatky a v prvé tri dni strastného (veľkého) týždňa sa slúži služba vopred posvätených darov. Časoslov obsahuje denný okruh cirkevných modlitieb - večiereň, povečerie, polnočnica, utiereň, prvá hodinka, tretia hodinka, šiesta hodinka, obednica, deviata hodinka. Medzi najznámejšie pobožnosti cirkví byzantského obradu patria napr. akatist, paraklis, rôzne molebeny, za zosnutých sa slúži panychída alebo parastas. Obľúbenou osobnou modlitbou je Ježišova modlitba. Cieľom všetkého duchovného úsilia je zbožštenie (theosis).
Kalendár Gréckokatolíckej Cirkvi
Cirkevný rok sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína 1. septembra. Najväčším sviatkom je Svätá a veľká nedeľa Paschy. Významné miesto v liturgickom roku má skupina 12 veľkých sviatkov. Okrem veľkých sviatkov existujú ešte ďalšie katogórie sviatkov - stredné (polyejejný s bdením, polyelejný bez bdenia) a malé (šestiričný s veľkým slávoslovím, šestiričný bez veľkého slávoslovia, bez sviatočného znaku). K liturgickému roku gréckokatolíkov neodmysliteľne patria aj pôstne obdobia a dni.
Filipovka, alebo pôst pred sviatkom Narodenia Pána, sa začína 15. novembra a je prípravou na sviatok Kristovho narodenia. Najdôležitejším pôstnym obdobím je Veľký pôst pred Paschou. Petro-pavlovský pôst pripravuje veriacich na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla (29. júna). Pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (15. augusta) je od 1. augusta Uspenský pôst. Medzi pôstne dni patria aj stredy a piatky v roku (okrem výnimiek), Predvečer Bohozjavenia, Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána (29. augusta) a Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14. septembra). S pôstnymi obdobiami súvisia voľnice (dni bez pôstu). Sú štyri a to týždeň po Nedeli mýtnika a farizeja, Svetlý týždeň (týždeň po Pasche), týždeň po sviatku Päťdesiatnice, 10 dní po sviatku Kristovho narodenia.
Dňa 15. augusta katolícka cirkev slávi prikázaný sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie. Gréckokatolícka cirkev si tento sviatok pripomína v tento deň pod názvom Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny. Tradícia uchovala miesto tohoto hrobu v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady. Panna Mária bola po zavŕšení pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. Tento sviatok má korene v starej apoštolskej tradícii, podľa ktorej sa Mária po Turícach živo zúčastňovala na živote prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme.
Sviatosti Kresťanskej Iniciácie
Vo východnom obrade je krst súčasťou celej kresťanskej iniciácie - uvedenia do kresťanského života. Spolu s tajomstvom krstu sa vyvolenému udeľuje aj sväté tajomstvo myropomazania (lat. birmovka) a sväté tajomstvo Eucharistie. Spoločné slávenie týchto troch iniciačných sviatostí uskutočňuje tri momenty jediného tajomstva - uvedenie do Kristovho tajomstva. Teda kresťanská iniciácia - kresťanský začiatok - je zrod nového života s Ježišom Kristom, v Ježišovi Kristovi a pre Ježiša Krista.
Krst
Sväté tajomstvo krstu predstavuje v kresťanskom živote bránu k prijatiu ďalších sviatostí. Je základom celého života a ním sa krstenec stáva účastným nielen na Kristovom živote, ale aj na živote spoločenstva Cirkvi (porov. KKC 1213). Človek sa v krste stáva dedičom Božích prisľúbení, je očistený od dedičného hriechu a v ponorení do vody sa stáva novým človekom - novým stvorením. Práve ponorenie do vody vyjadruje jeden z najdôležitejších aspektov celého krstu - krstom je človek účastný na Kristovom utrpení i zmŕtvychvstaní. Teda krstom je človek s Kristom zjednotený - s ním pochovaný, aby mu bol podobný aj v zmŕtvychvstaní - s ním mohol žiť večným životom. Zomiera starému životu, aby žil novým životom (porov. Rim 6, 1 - 7).
Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom. Toto začlenenie do Krista privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života každého pokrsteného. Človek sa stáva celým človekom tým, že sa úplne oddáva Ježišovi Kristovi. Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla. Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.
Krst je sviatosť, ktorá sa udeľuje tomu, kto verí a chce sa zjednotiť s Kristom. V prípade krstu dieťaťa sa udeľuje krst dieťaťu takých rodičov, ktorí veria a sú zjednotení s Kristom alebo túžia po zjednotení s ním. Aby mohlo byť dieťa pokrstené, vyžaduje sa: odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckej viere, súhlas aspoň jedného z rodičov, alebo toho, kto rodičov podľa práva zastupuje.
Ako nahlásiť krst?
Krst nahlasuje aspoň jeden s rodičov osobne na farskom úrade najneskôr tri týždne pred zamýšľaným termínom krstom. Krst nahlási jeden z rodičov aspoň 2 týždne pred vyslúžením sviatostí kresťanskej iniciácie. Pri nahlásení krstu je potrebné predstaviť svoju situáciu: duchovný život, sviatostný život, ozrejmiť prípadné prekážky… Nahlásiť potrebné údaje o krstných rodičoch (či spĺňajú predpoklady krstného rodiča ako sú uvedené nižšie). Ak boli rodičia krstení mimo našu farnosť, doložia svoje krstné listy, najlepšie ešte počas samotnej prípravy na vyslúženie sviatostí kresťanskej iniciácie. Túto záležitosť konzultovať s miestnym kňazom.
Na krst je potrebné priniesť krstnú košieľku a sviecu. Prípravu (náuku) odporúčame ešte pred narodením dieťaťa. Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností. Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne v piatky, o 19:00 hod. na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia. Keďže však je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať.
Krstní Rodičia
Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov (resp. krstného rodiča) pre dieťa. Krstní rodičia majú spĺňať niektoré podmienky. Obsahom krstnej náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie pre človeka, záväzkami, ktoré z týchto sviatostí vyplývajú i úlohami, ktoré rodičia žiadosťou o krst dieťaťa na seba berú. Taktiež je to duchovná i praktická príprava na slávenie obradov kresťanskej iniciácie.
Ak sa krstný rodič nemôže zúčastniť náuky v našej farnosti, prinesie potvrdenie od svojho kňaza, ktoré obsahuje informáciu o absolvovaní náuky vo svojej farnosti a tiež, že spĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Ak rodičia bývajú mimo našu farnosť, zabezpečia si ku krstu dieťaťa aj písomné dovolenie od kňaza, kde aktuálne bývajú.
Aké sú nutné predpoklady krstného rodiča?
K tomu, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje:
- aby bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
- bol katolíkom, bez ujmy,
- mal úmysel túto úlohu zastávať,
- bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak ich nie je vysluhovateľom krstu,
- nebol otcom, matkou, alebo manželom toho, kto má byť pokrstený,
- nevykonával trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,
- aby dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom,
- viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.
Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok sa nemôže stať krstným rodičom. Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.
V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.
V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:
- kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, či sviatostnom živote…),
- kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania),
- slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka),
- len civilne zosobášený,
- nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam),
- kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.
Myropomazanie (Birmovka)
Myropomazanie je sviatosť, ktorá dopĺňa krst. Je sviatosť, pri ktorej krstenec dostáva dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. Spolu s krstom a Eucharistiou, ktorá sa vo východnej cirkvi udeľuje hneď po krste, tvorí jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“.
V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista. Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého Ducha.
Eucharistia
Sviatosť Eucharistie ustanovil Ježiš Kristus pri svojej poslednej večeri ako pokrm a nápoj pre dušu človeka. Prijímanie sviatosti Eucharistie je požívanie skutočného Tela a Krvi Ježiša Krista spolu s jeho dušou a s jeho božstvom. K svätému prijímaniu môže pristúpiť iba ten, kto má čisté srdce - bez ťažkého hriechu, zachoval eucharistický pôst (aspoň 1 hodinu nič nejesť ani nepiť okrem vody, lieky nerušia pôst) a má dobrý úmysel - pristupuje s vierou a z lásky.
Na sväté prijímanie Cirkev odporúča chodiť pravidelne, aspoň každú nedeľu. Človek môže prijať sv. Eucharistiu maximálne dva razy. Druhý raz však iba ak sa zúčastnil na celej svätej liturgii. Eucharistia sa vo východnom obrade podáva pod oboma spôsobmi - teda Telo i Krv Ježiša Krista a to pomocou malej lyžičky na to určenej. Z toho dôvodu sa neodporúča vyplazovať jazyk, ale iba dôstojne otvoriť ústa, mierne zakloniť hlavu a počkať, kým kňaz Eucharistiu vloží lyžičkou do úst a následne lyžičku vytiahne.
V našej farnosti k prijímaniu Eucharistie spravidla začínajú pristupovať deti od 3. ročníka základnej školy. Možnosť prihlásiť sa na prípravu na túto sviatosť majú iba deti, ktoré navštevujú náboženskú výchovu aspoň 2 roky. Slávnosť sa zvyčajne koná v máji. Aj dospelý človek, ktorý však ešte nikdy neprijal sviatosť Eucharistie by mal podstúpiť náležitú prípravu na tak významnú sviatosť. Jeho úplná iniciácia je ukončená prijatím Eucharistie. Táto sviatosť je nielen spoločenstvom jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život v Kristovi. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie kresťana k dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2, 20).
Eucharistia a Prijímanie Malými Deťmi
Od septembra 2017 sa gréckokatolícka cirkev na Slovensku oficiálne a na celom území vrátila k starobylej praxi prijímania Eucharistie malými deťmi (v tzv. veku ešte pred užívaním rozumu). V gréckokatolíckej cirkvi už niekoľko rokov deti prijímajú myropomazanie (birmovku) aj prvé sväté prijímanie hneď po krste. Eucharistia je deťom podávaná už od krstu až do obdobia rozumového rozlišovania, ktorý bol jednotne stanovený na začiatok 3. ročníka základnej školy. V tomto období deti prestanú prijímať Eucharistiu, absolvujú prípravu na prvú svätú spoveď a Eucharistiu začnú opätovne prijímať po slávnosti „Prvej svätej spovede“, resp. „Slávnostného svätého prijímania“.
Nárok prijímať Eucharistiu v gréckokatolíckej cirkvi majú však len deti východného obradu. Ak je dieťa latinského obradu, nie je možné túto prax uplatňovať (ani v prípade, že rodičia trvale realizujú svoj duchovný život vo východnom obrade).
Predstavte si ako pristupujú k Eucharistii spolu s vami aj vaše malé deti. Učíte sa jeden od druhého postoj radosti a vďačnosti za dar Eucharistie, postoj bázne a úcty. Všetci prijímate Krista, ktorý vytvára vo vašej rodine jednotu a upevňuje lásku. Predstavte si tú radosť Boha, ktorý môže znova a znova prichádzať do nevinných sŕdc detí a prebývať v rodinách, v spoločenstve, uprostred ktorého je eucharistický Kristus.
Kedy sa vysluhujú sviatosti kresťanskej iniciácie?
Sviatosti kresťanskej iniciácie sa v našom farskom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom vysluhujú zvyčajne v sobotu o 10:00 hod.
Veľmi často prichádzajú rodičia k nám s prosbou o vyslúženie krstu pre ich dieťa. Treba si však uvedomiť, že v našom obrade sa spolu s krstom vysluhuje aj sviatosť myropomazania (birmovky) a podáva sa aj Eucharistia. Spolu tieto sviatosti tvoria sviatosti kresťanskej iniciácie.
Sviatostné slávenie kresťanskej iniciácie je teda viditeľný znak, ktorý ľuďom udeľuje dar dobrotivosti, poskytnutej nebeským Otcom vo svojom vtelenom Synovi, a dáva večný život tomu, kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý ho poslal (porov. Jn 5, 24). Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti. Aj z týchto uvedených charakteristík nie je potrebné odkladať krst detí a vyslúženie kompletnej kresťanskej iniciácie.