Kvetná Nedeľa: Symbolika a tradície
Kvetná nedeľa, latinsky Palmare alebo Dominica in Palmis, je posledná nedeľa v rámci štyridsaťdňového pôstu. V tento deň si kresťania pripomínajú príchod Ježiša Krista do Jeruzalema a začiatok jeho utrpenia. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum - podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio - utrpenie).
Oslava Kvetnej Nedele v Berlíne, Nemecko.
Pripomienka udalostí
Katolíci si počas tohto dňa pripomínajú rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými listami a volali mu na slávu. O pár dní neskôr žiadali jeho ukrižovanie.
Tento deň je známy i pod názvom Palmová nedeľa podľa ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi, prichádzajúcemu do Jeruzalema.
Palmová nedeľa je príležitosťou na zamyslenie nad posledným týždňom Ježišovho života a pre kresťanov je časom, keď majú pripraviť svoje srdcia na radosť z jeho vzkriesenia.
Obrady a zvyky
Počas Kvetnej nedele v rímskokatolíckych kostoloch kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Bahniatka si do kostolov prinášajú na posvätenie aj veriaci.
V kostoloch Táto nedeľa je známa aj pod názvom Palmarum, nedeľa Palmových ratolestí. Posväcovanie zelených vetvičiek sa stalo súčasťou obradov v katolíckych kostoloch.
Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa.
V byzantsko-slovanskom obrade sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu počas utierne po čítaní evanjelia. „V tento deň sa totiž môže konať procesia okolo chrámu pred sv. liturgiou, pričom veriaci držia v rukách posvätené ratolesti ako symbol víťazstva,“ uviedol Gábor.
Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Počas tohto dňa sa v katolíckych a evanjelických kostoloch spievajú alebo čítajú pašie - časti evanjelia, ktoré opisujú Pánovo utrpenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži. Týmto dňom sa zároveň začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.
V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom:„Aj hľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci.
Symbolom Kvetnej nedele sú baburiatka a vŕba ozdobená farebnými stuhami.Na Kvetnú nedeľu chodievajú malé dievčence spievať po dedine s vŕbou ozdobenou farebnými stužkami. Týmto zvykom zase vítajú prichádzajúcu jar.
Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola prinášajú rozvinuté vŕbové prútiky - baburiatka, ktoré im kňaz posviaca a čítavajú sa pašie - state o utrpení Ježiša.
Od tohto dňa až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie - state z evanjelia hovoriace o utrpení Ježiša.
Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku, známy pod názvami Veľký, Svätý, Pašiový a v evanjelickej cirkvi i Tichý týždeň.
Symboly Kvetnej Nedele
Jedným z najvýznamnejších symbolov Kvetnej nedele sú palmové ratolesti. Tie majú korene v biblickom príbehu o Ježišovom vjazde do Jeruzalema, kedy ho zástupy vítali mávaním palmovými ratolesťami a ich pokladaním na zem na znamenie úcty a rešpektu.
Ďalším symbolom spojeným s Kvetnou nedeľou sú zložité kríže vyrobené spletením palmových listov.
Rovnako náboženská procesia sú jedným z typických zvykov, s ktorým sa na Kvetnú nedeľu možno stretnúť. Tieto procesie zvyčajne zahŕňajú skupinu veriacich, ktorí nesú palmové ratolesti.
Tu sú niektoré knihy, ktoré Vám môžu pomôcť spoznávať Ježiša Krista:
- Pašie podľa evanjelistu Jána - Ľubomír Majtán
- Evanjelium podľa Matúša - William A. Anderson
- Hlad po Bohu - Ralph Martin
Veľká migrácia: Ohromujúci prírodný fenomén
Každý, kto má rád prírodu a prírodopisné filmy, určite pozná výraz Veľká migrácia. Tento unikátny prírodný jav, ktorý sa odohráva na pláňach východnej Afriky, je poslednou obdobnou migráciou veľkých cicavcov v Afrike a aj na Zemi.
Existujú migrácie v Botswane alebo v arktickej Kanade a Aljaške, nedosahujú už ale takýchto rozmerov.
V rámci dvoch parkov - Serengeti a Masai Mara - tu migruje približne 1,6 milióna pakoní, 600 tisíc zebier a 400 tisíc gaziel. Spolu 2,5 milióna kusov zvierat sa presúva v kruhu po rovnakej migračnej ceste. Počas jedného okruhu nachodia viac ako 1000 kilometrov. Zaberie im to presne jeden rok.
Veľká migrácia pakoní v Serengeti, Tanzánia.
Dôvody migrácie
Hlavným dôvodom podnikania tejto cesty je pitná voda a pastva. Vedci nedávno odhalili, že pakone odchádzajú, ako náhle sa v napájadlách zdvihne množstvo minerálov a solí a voda sa pre ne stáva nepitnou.
Druhým dôvodom je vypasenie trávy, ktorou sa pakone živia. Čerstvá tráva na miestach po dažďoch má vyšší obsah fosforu a dusíku, čo pakone vyhľadávajú.
Ani jedna z teórii o sebe netvrdí, že je tá správna, možno je to kombinácia viacerých a jednoznačný výsledok o dôvode nie je zrejmý. V každom prípade sa pakone hýbu v tomto neustálom kruhu už pravdepodobne viac ako 1 milión rokov.
Úloha zvierat v migrácii
Ako predvoj pred pakoňmi prichádzajú do oblasti zebry. Tie spásajú vyššiu trávu ako sú schopné spásať pakone. Za pakoňmi prichádzajú gazely, ktoré sú schopné spásť trávu od zeme. Odštipnú rastlinku tesne pri zemi od koreňa a ostane tu v podstate holá zem.
Pakone pochodujú často v jednoradovom zástupe. Eliminujú tak stret s jedovatými hadmi a vyhýbajú sa skrytým nástrahám terénu. Aj samotné pakone tvoria menšie stáda v ktorých sa hýbu. Na určitých miestach sa v jednej dobe môže zhromaždiť väčší počet zvierat. Takéto stádo môže mať dĺžku niekoľko desiatok kilometrov.
Priebeh migrácie
Samice pakoní rodia v rámci 2-3 týždňov mláďatá, ktoré zazrú svetlo sveta na pláňach južného Serengeti, v oblasti medzi západným okrajom krátera Ngorongoro a jazera Ndutu v južnom Serengeti. Za tieto 2-3 týždne sa tu narodí približne 250-300 tisíc mladých pakoní.
Krátka doba rodenia je akousi ochranou pred nadmerným vylovením mláďat šelmami. Tie majú obmedzenú kapacitu, čo sú schopné skonzumovať a za dva týždne lovia 3-4 krát. Viacero mláďat tak má šancu na prežitie.
Mláďatá sú dostatočne silné na to, aby sa so stádom pohli na cestu, pár minút po narodení a tak aj ich púť začína. Niektorí z prírodovedcov považujú toto za začiatok migrácie, keďže určiť začiatok samotnej cesty možné nie je. Migrácia nezačína, ani nekončí, len neustále prebieha.
Z tohto miesta, kde pre čerstvo narodené mláďatá a aj dospelé jedince sú obrovskou hrozbou šelmy ale aj ľudia, smerujú na severozápad. Pokiaľ je cieľom vidieť lov, v tomto období máte najväčšiu šancu.
Obrovské stádo prekračuje rieku Mbalageti, kde sú prvé krokodíly, ktoré na ne číhajú. Presúvajú sa pozdĺž hranice rezervácie Masawa a parku Serengeti. Vedie tu široké a dlhé údolie, ktorým sa stádo sunie. Privedie ich do oblasti pred riekou Grumeti, kde sa na chvíľu usadia a spasú, čo krajina ponúkne.
Prekračovanie rieky Grumeti a postup na sever. Pakone absolvujú jedno z náročných miest, aby sa dostali k ďalšiemu, k rieke Mara. Tu musia opäť podstúpiť náročný a nebezpečný prechod riekou. Inou možnosťou je obísť toto miesto a prísť do východnej časti Masai Mara priamo, čo sa občas udeje.
Nebezpečenstvo a ochrana
Aj napriek množstvu migrujúcich zvierat je tento úkaz ohrozený a treba ho chrániť. Výskumy hovoria, že ak by z reťazca vypadol čo i len ten najmenší článok, ekosystém sa dostane do ohrozenia.
Levy ako aj iné šelmy sa nevedia migrácie dočkať. Je to prísľub veľkého množstva potravy. Počas celej cesty ich prenasledujú šelmy, ktoré žijú v daných lokalitách.
Pakone neumierajú len v čeľustiach šeliem a krokodílov, ale aj prirodzene na starobu, vyčerpanie, zranenia, utopenie v riekach alebo choroby.
Pakôň - charakteristika
svahilsky “nyumbu”- je stredne veľká antilopa, u ktorých samec má v kohútiku do 140cm a váhu približne 280kg. Samice sú menšie, merajú do 120cm a vážia takmer 200kg. Obe pohlavia majú rohy, ktoré sú dlhé až 80cm.
Tvar ich tela, znižujúceho sa smerom dozadu, ich predurčuje na vytrvalostný beh a dlhé pochody. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 80km/h, častejšie však klusajú priemerne 25-30km/h, pričom takto vedia bežať aj viac ako hodinu bez prestávky. Takýto beh je však viac ako zriedkavý. Dožívajú sa približne 17-18 rokov, v zajatí aj vyše 20.
Široký pysk s voľnou perou a širokými rezákmi je prispôsobený na prijímanie väčšieho množstva potravy na jedno sústo v šírke cca 6,5cm. Živia sa kratšou trávou, najpreferovanejšia dĺžka je približne 5-10cm. Dokážu však spásať trávu od 2cm.
Pre lepšiu ilustráciu si pozrite prehľadnú tabuľku:
| Druh zvieraťa | Odhadovaný počet jedincov |
|---|---|
| Pakone | 1,6 milióna |
| Zebry | 600 tisíc |
| Gazely | 400 tisíc |
| Spolu | 2,6 milióna |
Serengeti alebo Masai Mara: Ktorá safari destinácia je pre vás tá pravá?
Nech je to akokoľvek, nič to nemení na úchvatnosti tohto prírodného javu.