Kláštor sv. Martina v Pannonhalme je benediktínske opátstvo neďaleko rovnomenného mesta v Maďarsku. Nachádza sa na 282 m vysokom vrchu a je jednou z najstarších historických pamiatok v Maďarsku. Bol založený asi v roku 996.
Ak sa pozeráte na kláštor v Pannonhalme očami obyčajného návštevníka, nie je jasné, prečo je táto pamiatka zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nie je to architektonický skvost, nepredstavuje slohovo jednotne zachovanú pamiatku, i keď umiestnením v krajine zaujme.
No schválne, kto z Vás, čo číta tento blog, sa v posledných rokoch rozhodol objavovať Balaton a jeho okolie aj napriek tomu, že je to len 3 hodiny cesty autom? Mám také tušenie, že zanedbateľné percento z Vás. Pri zmienke slova „Balaton“ sa mi vynárajú slová mojich starých rodičov a rodičov o tom, ako na toto miesto chodili tráviť letné dovolenky počas socializmu, aby mali aspoň pocit, že boli pri mori. Neviem takmer o nikom z môjho okolia rovesníkov, kto by tu za posledné roky strávil letnú dovolenku. Nedávno som sa tak zamyslel: „Mám precestovanú takmer celú Európu, miesta blízke i vzdialené, ale aj také malé štáty, ako San Marino, či Lichtenštajnsko. A krajinu našich južných susedov takmer vôbec nepoznám. Nie je to chyba? Nemal by som to napraviť? Ale kde začať?“. A tak som začal pátrať. Asi po dvoch hodinách surfovania som zostal v nemom úžase a rozhodnutie bolo jasné! Ide sa na Balaton! Po návrate z Balatonu môžem s radosťou konštatovať, že to síce bolo po prvý krát, ale určite nie posledný. Áno, Balaton sa po pár dňoch strávených v tejto malebnej časti Maďarska stal mojou novou obľúbenou turistickou destináciou. Ak ste na Balaton ešte stále dodnes nezavítali, neváhajte ani sekundu. Nájdete tam všetko, čo k poriadnej dovolenke patrí. Rád by som sa s Vami podelil o svoje cestovateľské zážitky a tipy a urobil tak akéhosi sprievodcu Balatonom pre tých, ktorí hľadajú ucelenejšie informácie, aké zo začiatku chýbali aj mne. Síce som ich našiel, ale po kúskoch.
Podľa benediktínskej tradície mali byť kláštory Benedikta z Nursie zakladané na kopcoch. Rádoví bratia údajne v zrúcaninách na hore Mons Sacer Pannoniae spoznali miesto, kde sa svojho času modlil svätý Martin z Tours. Stredoveký kronikár Anonymus napísal, že práve tu Arpád „povzniesol krásu Pannónie“ a knieža Gejza v roku 969 vyzval mníchov-benediktínov, aby založili kláštor.
V zakladacej listine z roku 1001 Štefan I. Mníšsky rád sa následne výrazne zaslúžil o to, aby sa Štefanovi podarilo zjednotiť maďarské pohanské kmene v kresťanskom štáte. Vďaka zásahu duchovnej moci do riadenia svetských záležitostí si rád udržal výrazný vplyv až do roku 1787. Vtedy bol cisárom Jozefom II. zrušený a kláštor v Pannonhalme sa premenil na väzenie. Na začiatku 19. Storočia, v období sekularizácie, František II. povolal benediktínov späť, aby kláštor obnovili.
I keď benediktínske kláštory sú známe po celom svete (napr. Břevnov pri Prahe, Melk v Rakúsku, Monte Cassino v Taliansku), o živote svätého Benedikta máme len strohé informácie. Údajne ho práve tu vyľakali uvoľnené mravy študentov a obyvateľov mesta a dobrovoľne odišiel do hôr. Skutočne pustovnícky život začal v zrúcaninách Nerónovho paláca blízko jazera Subiacum. Po troch rokoch asketického života sa stal opátom v kláštore vo Vicovaro pri Tivoli. Prísnosťou a odriekaním svojich bratov nenadchol, pokúsili sa ho dokonca údajne otráviť. Benedikt sa vrátil do jaskyne, kde ho navštevovali žiaci.
Hoci miesto úmrtia Beneditka je známe, okolo miesta uloženia jeho telesných pozostatkov je viac nejasností. Pôvodne mali byť uložené spolu s pozostatkami sv. Scholastiky (Benediktovej sestry) v kostole v ich rodnej dedine. Neskôr ich mali preniesť do francúzskeho Saint-Benôt-sur-Loire, podľa iných zasa do Monte Cassina.
Kláštor v Pannonhalme je typický zmesou architektonických slohov. Čiastočne zachovaný románsky sloh kontrastuje s barokovou bazilikou a už spomenutou klasicistickou vežou. Maďarskí pamiatkari s nevôľou hovoria o úpravách interiéru chrámu Ferencom Stornom z roku 1867, napriek tomu je to časť, ktorá pôsobí najkompaktnejším a vizuálne najzaujímavejším dojmom. Za hlavným oltárom sú mramorové hrobky, z ktorých dýcha nefalšovaný stredovek.
Susedná gotická krížová chodba postavená v prvej štvrtine 13. storočia, všetkými sprievodcami vyzdvihovaná ako kláštorný šperk, pôsobí veľmi sterilným a fádnym dojmom. Druhým miestom na prehliadkovej trase je empírová knižnica s približne 300-tisíc zväzkami kníh. Ako keby ste sa pohybovali vo filmových kulisách medzi vysokými regálmi plnými kníh, povedľa stolov, na ktorých sú uložené obrovské glóbusy a busty mecénov kláštora. Naozaj pekné miesto.
Ešte aj dnes sa dočítate v turistických sprievodcoch, že v galérii uvidíte portrét kráľa Štefana a maľby talianskych, holandských a nemeckých majstrov 16. a 17. storočia. Žiaľ, neuvidíte. Dnes je galéria upravená ako výstavný priestor, v ktorom sa prezentujú tematicky zamerané výstavy. Naposledy tu boli vystavené fragmenty z obnovy kostola a porovnanie interiérov modlitební rôznych najrozšírenejších svetových náboženských smerov. Výstavy priemernej úrovne.
Oveľa zaujímavejší je dnešný vstupný areál postavený pri dolnom parkovisku pod kláštorom. Minimalisticky poňatá budova okrem pokladnice so vstupenkami ponúka vkusne spracované suveníry s religióznou tematikou a na prvom poschodí ukrýva malú kinosálu. Krátky videodokument predstaví dejiny aj súčasnosť pannonhalmského kláštora.
Návštevu je vhodné skombinovať aspoň s krátkou prechádzkou po okolí. Na hrebeni kopca svätého Martina je ešte zopár zaujímavých objektov. Miléniový pamätník z konca 19. storočia vo svojom interiéri dokumentuje existenciu ďalších uhorských pamätníkov (dnes už neexistujúcich) napríklad na bratislavskom Devíne a v Nitre. Na opačnom konci hrebeňa je drevená turistická rozhľadňa. Je z nej krásny výhľad do údolia.
Miesto dnes nazývané Pannonhalma bolo od pradávna obývané. Na mieste kam v roku 996 prizval veľkoknieža Gejza z Čiech učencov, mníchov nasledovateľov svätého Adalberta (Vojtecha), už vojaci Karola Veľkého našli usídlených kresťanov. Rád benediktínov našiel na mieste dnešného kláštora na návrší stopy pohanskej svätyne. Prvý tu žijúci mnísi prišli z Bavorska, Čiech a Talianska. Prvým známym opátom bol brat Anastás... Je pravdepodobné že tu pobudol určitý čas aj brat svätý Astrik.
Svätý Štefan v roku 1001 - 1002? Rozšíril a spísal listinu výsad pre tento kláštor, daroval pozemky a práva na desiatok pričlenil im mnohé už existujúce obce. Táto listina výsad sa do dnes zachovala a je najrannejšou písomnou pamiatkou uhorského kráľovstva. Táto listina bola napísaná ešte v latinčine, ostané dokumenty ako napríklad ďalší ranokresťanská zakladacia listina opátstva Tihany boli už písané v staromaďarčine.
Opátstvo v Pannonhalma dostalo takzvané Montecasínske výsady. Znamenalo to že bolo priamo podriadené pápežovi a prvému dominikánskemu opátstvu v Monte Casino. Spomedzi tu žijúcich mníchov sa vytvárala v novovznikajúcom štáte cirkevná elita. Kláštory sa zakladali hlavne ako centrá šírenia kresťanskej viery, ale slúžili aj ako dočasné kráľovské rezidencie. Králi ich využívali ako prechodné ubytovanie počas dlhšej cesty, konali sa tu významné stretnutia, pozývali sem vzácnych hostí. Po smrti sa sem nechávajú pochovávať, alebo pochovávajú aj rodinných príslušníkov.
V dobe spísania listiny výsad Svätým Štefanom, ešte nebol na kopci Svätého Martina (meno miesta, Pannonhalma sa používa asi len 200 rokov) vysvätený nijaký kostol. To sa stalo o niečo neskôr, asi v rokoch 1003 - 1005. Je pravdepodobné, že výsady pod podpisom Sv. Po čase v kláštoroch vysvätili aj prvých domácich mníchov, títo mnísi zakladali alebo pomáhali zakladať ďalšie cirkevné centrá. Jedným z nich o ktorom sú presné záznamy sa volal brat Mór.
V 11. - 12. Storočí sa zakladajú ďalšie opátstva: 1055 Tihany, 1063 Szekszárd, 1075 Hronský Beňadik, 1091 Somogyvár. V roku 1240 pred vpádom Tatárov bolo na území Uhorska viac ako 80 benediktínskych kláštorov. Po vpáde a následnom odchode Tatárov takmer polovica zanikla.
V roku 1543 boli mnísi nútený opustiť prvý krát toto miesto, Turkom sa tu našťastie dlhodobo nepodarilo usídliť vrátili sa už v roku 1547. Finančné a hmotné straty vďaka okupácii okolitých pozemkov Turkami sa pokúsili vykryť zo ziskov ostatných opátstiev. Boli ťažké roky 1556 - 1562. Počas tohto obdobia v opátstve vypukol požiar ktorí zapríčinil úplnú skazu obytných budov a strechy kostola.
Po náročnej rekonštrukcii sa objektu v roku 1585 zmocnili Turci a znovu všetko podpálili. Posledná vojenská udalosť bola v roku 1683 keď pri Viedni porazené vojská Turkov vyhodili do povetria vonkajšie hradby. Knižnicu ktorú v roku 1863 presťahovali do Viedne otvárajú znovu v Pannonhalme v roku 1724. Celý kláštor sa v tomto období prestavia do barokového slohu, počas prestavby v roku 1775 dokonca miesto navštívi Mária Terézia.
Po Márii Terézii nastupuje na trón Jozef II. Ten do konca života odmietal korunováciu za českého a uhorského kráľa, vďaka čomu si u uhorskej šľachty vyslúžil prezývku "kalapos király" - kráľ v klobúku. Smutnou udalosťou bolo nariadenie Jozefa II. o zrušení spoločensky neprínosných rádoch. Rád bol v roku 1786 23. októbra zrušený a majetok rozpredaný. podobný osud zastihol aj rád Paulínov ich osudy a dejiny nájdete v inom článku na tomto webe.
Rád obnovil až v roku 1802 František I. s podmienkou že rád sa zapojí do všeobecného vzdelávania. Takto vlastne vznikol do dnes živý symbol rádu - Misia a výuka. K tisícročným navráteným výsadám pribudli aj povinnosti. Rád musel zriadiť a zabezpečiť nie len výuku cirkevných hodnostárov ale dostal za povinnosť zriadiť aj 9 nových škôl. Založili gymnáziá v Trnave, Bratislave, Soprone, Kőszegu, Győr, Komárne a Ostrihome. Štúdium nových členov rádu bolo najmä zamerané na učiteľskú profesiu. Ale mnohí poprední vedci a vysokoškolskí vzdelanci tej doby začínali svoje štúdiá v tomto ráde.
Po nástupe komunizmu rád znovu stratil všetky svoje privilégiá, po dohode cirkvi a štátu si mohli ponechať školy v Pannonhalma a gymnázium v meste Győr. Asi dve tretiny mníchov si muselo hľadať uplatnenie v civilnom živote, povolené maximum mníchov bolo na dlhé desaťročia obmedzené na 14. Mnoho z nich opustilo krajinu, tím ktorí tu ostali mnoho krát tajná polícia znepríjemňovala životy počas mnohých rokov.
Ak navštívite toto miesto na nádvorí pred vežou vás víta socha svätého Astrika oproti je veža asi najvýznamnejšia dominanta okolia, jej výška je 43 metrov postavená bola v roku 1828 - 1832. S našim krajom majú aj málo spoločného. Vďaka pohnutej histórii tohto regiónu sa zachovalo málo stredovekých pamiatok, jediným z nich je suterén kostola z roku 1224. Gotické stĺpy ostali neporušené ale sochy zobrazujúce tváre boli Turkami zničené. Zo starodávneho interiéru sa nezachovalo takmer nič, len dva stredoveké náhrobné kamene tu pochovaných opátov.
Po páde múru Ambitus sa objavila jedna staršia maľba z roku 1479, ale ďalšie reštaurovanie a odkrývanie nie je možné lebo by bola narušená statika budovy. Z južnej strany sa zachovala takzvaná Porta Speciosa ktorá bola postavená pred rokom 1224. Knižnica kde sa uchovávajú najcennejšie písomnosti maďarského kráľovstva postavili v roku 1826 - 1835 podľa plánov Jánosa Packha. Je tu chránených viac ako 360 000 historických zväzkov a ešte ďalšie listiny. Nájdete tu zakladacie listiny opátstiev z 10. storočia mnoho historických biblií, najstaršia je z 13. storočia.
V okolí kláštora je arborétum, veľmi preslávené vinice a vínne pivnice s kvalitnými vínami. Trošku ďalej na kopci je posledný zachovaný pamätník milénia a oproti kláštoru kaplnku kde sú pochovaný už mŕtvy členovia rádu. Vstup je možný len pre skupiny a musíte byť vopred ohlásený, potom dostanete presný termín návštevy. Prehliadka je možná len s doprovodom. Cena vstupného je 1700 Ft (2008). fotografie vám ukážu viac...
Zaujímavosti okolia
Výlet je načasovaný na obdobie, keď bude údolie Pannonhalmského opátstva plné kvitnúcej levandule. Levanduľa je najdôležitejšia bylinka opátstva a prináša mu všestranný osoh. Okrem čajov, oleja a kozmetiky sa pridáva do čokolády, vyrába sa z nej sirup a v zime sa využíva ako palivo na kúrenie. “Modli sa a pracuj” to je hlavná regula benediktínskych mníchov. Na vrchu sv. Martina sa usadili už v roku 996 a celý komplex sa stal v roku 1996 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Po krátkom filme nás čaká prehliadka stredovekého kláštora s renesančnou krížovou chodbou a románsko-gotického kostola sv. Martina s kryptami, kde sú ostatky Štefánie Belgickej a od roku 2011 aj srdcová urna Otta Habsburgského, ktorý tu študoval. Uvidíme tiež svetoznámu klasicistickú knižnicu, ktorá sa pýši zbierkou mincí z obdobia starého Ríma. Cez levanduľové údolie pôjdeme do bylinkovej záhrady, ktorá má tisícročnú tradíciu, tak ako samotné opátstvo. Po prednáške o pestovaní a destilovaní levandule bude príležitosť vyskúšať, ochutnať a aj nakúpiť tu pripravované výrobky. Navštívime aj zaujímavé arborétum s bludiskom.
Navštívime aj kaštieľ v Nagycenku, bývalé rodinné sídlo významnej šľachtickej rodiny Széchenyi. V zrekonštruovanom barokovom kaštieli sa nachádza múzeum najznámejšieho člena rodiny, Istvána Széchenyiho, prezývaného “Hídember” (mostový muž). Táto zbierka je najrozsiahlejšou v Maďarsku, zameraná na jednu osobu. Na dvoch poschodiach tu okrem iného môžeme vidieť kuriózne predmety, ako napr. strieborný lopár, s ktorým omietli základný kameň budapeštianskeho mostu Lánchíd (preslávil Széchényiho na celom svete). Ku kaštieľu patrí aj jazdecká škola a 2,6 km dlhá, 260 rokov stará jazdecká cesta - lipová aleja, ktorá je pod ochranou UNESCO.
Po obede v Levanda restaurant zájdeme do termálnych kúpeľov v Bükfürdő. Patria medzi najväčšie a najznámejšie v Maďarsku. Obsah minerálov v ich vode je vynikajúci najmä na liečbu ochorení pohybového ústrojenstva (reumu, choroby kĺbov, dnu, lumbago, rednutie kostí) a rehabilitáciu, ale aj na liečenie urologických a ženských chorôb. Pitná kúra sa odporúča na žalúdočné problémy a ako prevencia osteoporózy. Kúpele disponujú vonkajšími aj vnútornými bazénmi, menším plávacím bazénom a veľmi teplými sedacími bazénmi.
V tabuľke sú uvedené vybrané kláštory a opátstva, ktoré sú známe po celom svete:
| Názov | Lokalita | Charakteristika |
|---|---|---|
| Břevnovský klášter | Praha, Česká republika | Najstarší mužský kláštor v Českej republike |
| Stift Melk | Melk, Rakúsko | Barokové opátstvo s rozsiahlym knižničným fondom |
| Monte Cassino | Cassino, Taliansko | Historické opátstvo, miesto bitiek počas druhej svetovej vojny |
| Pannonhalmské opátstvo | Pannonhalma, Maďarsko | Opátstvo zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO |
Kláštor sv. Hypolita - benediktíni. Na západnom svahu Zobora, na sever od historického jadra mesta Nitra sa najmenej pred tisícročím usadil rád benediktínov a založil kláštor - Opátstvo sv. Hypolita. Podľa dostupných historických prameňov ide o najstarší kláštor na našom území, avšak dodnes nevieme, kedy presne bol založený. Hoci v súčasnosti sú na povrchu hmatateľné už len ruinálne zachované zvyšky mladšieho barokového kamaldulského kláštora, novými zisteniami, získanými archeologickým výskumom, bolo potvrdené, že pod zvyškami kamaldulského kláštora sa nachádzajú pozostatky stredovekých architektúr, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia s benediktínskym Kláštorom sv. Hypolita.
O existencii kláštora na tomto území sa dozvedáme z viacerých historických prameňov. V súčasnosti sú známe dve možné verzie doby vzniku benediktínskeho kláštora. Prvá, doložená písomným prameňom v podobe známych Zoborských listín z roku 1111 a 1113, sa prikláňa k založeniu kláštora kráľom sv. Štefanom I. (*969 - †1038), v rokoch 1000 - 1038 prvý kráľ Uhorska. V listine z r. 1111 však nie je jasne uvedené, že kráľ Štefan I. je zakladateľom kláštora, ale skôr donorom majetkov už existujúceho kláštora. (784) Navyše svetskými patrónmi kláštora boli podľa historických prameňov Poznanovci - veľmožský rod, ktorí mohli byť zakladateľmi kláštora, pričom na prelome 10. a 11. storočia prevzali patronát nad starším, spustnutým kláštorom a obdarovali ho majetkami. Druhá teória predpokladá, že benediktínsky kláštor bol založený už v období Veľkej Moravy v čase vzniku Nitrianskeho biskupstva krátko po roku 880, kedy sa stal prvým nitrianskym biskupom švábsky duchovný, benediktín Viching.
Viching údajne intrigoval proti Metodovi, vtedy už panónskemu arcibiskupovi a svojím vplyvom na Svätopluka sa pokúsil o jeho zosadenie. Existencia sakrálnej stavby na vrchu Zobor - pustovne, kostola, či dokonca kláštora, sa spomína v Kosmasovej kronike Čechov. V roku 894 Kosmas (*pol. 11. st. - †21. októbra 1125, český kronikár, dekan pražskej kapituly) píše, že „moravský kráľ“ Svätopluk sa po boji proti cisárovi Arnulfovi Korutanskému s pocitom viny, že pozdvihol zbraň proti svojmu pánovi, odobral na „jedno miesto na stráni hory Zobor, kde kedysi s jeho podporou a pomocou vystavali traja pustovníci vo veľkom a neprístupnom lese kostol“.
O tom, že benediktínsky kláštor na Zobore existoval už pred rokom 1111, sa zmieňuje aj najstaršia známa uhorská legenda (r. 1064-1070) o živote svätých pustovníkov Svorada, vyznávača a Benedikta mučeníka, ktorú spísal biskup Maurus. Maurus, benediktínsky mních, začal svoje pôsobenie práve v Zoborskom kláštore, kde získal vzdelanie. Neskôr sa stal opátom benediktínskeho kláštora na Panónskej hore (Pannonhalma, Maďarsko) a biskupom. Maurus spomína prvého známeho opáta Zoborského kláštora Filipa, ktorý mu rozpovedal príbeh o živote pustovníka Svorada, ktorého prijal do kláštora pod menom Andrej. V legende spomína i Svoradovho učňa sv. Benedikta, ktorý bol tiež mníchom na Zobore. Uvádza aj zasvätenie kláštora patrónovi sv. Hypolitovi. (787) Toto patrocínium sa objavovalo už za čias Veľkej Moravy. V 9. storočí bol tomuto patrónovi zasvätený i benediktínsky kláštor v Sankt Pölten (Rakúsko), z ktorého boli už v tomto období vysielané misie na naše územie. Napriek tomu, že doposiaľ realizovaný archeologický výskum neodkryl zvyšky predpokladaného veľkomoravského kláštora, výskum jednoznačne potvrdil osídlenie lokality už v tomto období.
Kláštorný konvent slúžil vo vrcholnom stredoveku okrem iného ako hodnoverné miesto (lat. Začiatok konca benediktínskeho kláštora sa viaže k roku 1468, kedy po smrti opáta Mikuláša prevzal správu nad kláštorom novozvolený ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz. Majetok kláštora postupne prešiel do rúk Nitrianskeho biskupstva. Koncom 15.
Pannonhalmské arciopátstvo (iné názvy: Pannonhalmské územné opátstvo, Pannonhalmský kláštor, Pannonhalmské opátstvo; (Kláštor) Pannonhalma, (Kláštor) Panónsky vrch, (Kláštor) Panónska hora, (Kláštor) Panónsky chlm; Kláštor svätého Martina, Opátstvo svätého Martina, zastarano (Kláštor) Vrch pannonský, (Kláštor) Svätá hora panónska; lat. Archiabbatia alebo Abbatia Territorialis Sancti Martini in Monte Pannoniae) je benediktínske opátstvo neďaleko rovnomenného mesta v Maďarsku na 282 m vysokom rovnomennom vrchu. Je to jedna z najstarších historických pamiatok v Maďarsku.
Dúfame, že ste sa dozvedeli niečo nové a zaujímavé o tomto výnimočnom mieste. Kláštor svätého Martina v Pannonhalme je skutočným pokladom, ktorý stojí za návštevu.