Vianoce sú sviatky Božieho vtelenia, vykúpenia, pokoja a lásky, oslavované kresťanmi na celom svete. V centre týchto sviatkov stojí Ježiš Kristus, ktorého meno, narodenie a život majú hlboký význam pre veriacich. Tento článok sa zameriava na meno Ježiša Krista, jeho narodenie, život a význam v kresťanstve.
Gerard Seghers, Sen sv. Jozefa (ok. 1625-1630)
Meno Ježiš
Meno Ježiš má v kresťanstve nesmierny význam. Meno Ježiš v skutočnosti znamená „Boh zachraňuje“. Boh prostredníctvom anjela oznamuje Jozefovi, aké meno má dať Máriinmu synovi: „Ona porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 20-21).
Svätý Bernardín Sienský vo svojej dobe podporoval úctu k Ježišovmu menu a ako ovocie svojho úsilia ho pridal k slovám svätej Alžbety, ktoré opakujeme v modlitbe Zdravas Mária.
Svätý Josemaría nás naučil nádherný výrok: „Iesu, Iesu, esto mihi semper Iesus“: Ježišu, Ježišu, buď pre mňa vždy Ježišom. Ak ju budeme často opakovať, budeme prekvapení jej účinkami, najmä keď sa budeme cítiť smutní, ustarostení alebo unavení.
Verím v Ježiša Krista, to vyznávame každý deň vo „Verím v Boha“, teda podľa toho vyznania viery náš Boh Vykupiteľ má dve mená: Ježiš, čo toľko znamená, ako Spasiteľ čiže Vykupiteľ; druhé Kristus, po židovsky Mesiáš, znamená toľko čo pomazaný, posvätený. Ježišovi vskutku patrí toto meno Kristus, t. j. Pomazaný, lebo on je naším Prorokom, naším Veľkňazom a naším Kráľom.
Narodenie Ježiša Krista
Presný dátum narodenia Pána známy nie je, ale slávenie 25. decembra má svoje korene v histórii a tradícii. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie.
Evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu píše o udalostiach narodenia: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 6 - 7)
Aby však o tom svedčiaci zlý svet nepokladal Matku Božiu za padlú pannu, keď onedlho prinesie na svet svojho svätého Syna, preto chcel, aby sa sv. Jozef zasnúbil s Preblahoslavenou Pannou. Lež vtedy ešte ani sám sv. Jozef o tom nič nevedel. Preto, keď spozoroval požehnaný stav Márie, chcel ju prepustiť. Avšak anjel Pána vo sne napomenul Jozefa: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí Syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Mt 1,20-21)
Už mu i matku vyvolil v osobe Panny Márie. Čím viac sa blížil príchod Vykupiteľa, tým obšírnejšie predzvestoval Boh o ňom. Spomenul som v mojej poslednej kázni, že sa človek takmer vydesí, keď vo Sv. Písme Starého zákona číta proroctvá o Vykupiteľovi; tak presne opisujú pred 500 - 600 rokmi narodenie, život, smrť a vzkriesenie Vykupiteľa.
Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.
Život Ježiša Krista
Ježiš Kristus žil na zemi život úplne bez hriechu. To sa nikdy nikomu nepodarilo, len Jemu! Mnohé zázraky potvrdzujú, že práve On je zasľúbeným Mesiášom a vteleným Božím Synom. Po 33 rokoch svojho života dobrovoľne zomrel na kríži, aby nás zbavil od hriechov (vín) a zachránil pred večným zahynutím. Ježiš obetoval seba samého, aby nás zachránil. Pretože je tiež večným Bohom, nemohol ostať v moci smrti. Po troch dňoch bol vzkriesený z mŕtvych, zjavil sa svojim učeníkom a ďalším stovkám ľudí.
Sotva mal 12 rokov, ide do Jeruzalemského chrámu, posadí sa medzi starších z ľudu a zákonníkov a s takou múdrosťou vysvetľuje im z Písma, že sa nevedeli vyjsť z údivu. Pohliadnite na vrchol hory, tam sedí Ježiš, okolo neho na pobreží mladí a starí, celý zástup mužov a žien ho obkľučuje. On otvorí svoje božské ústa, vyhlási tajomstvo ôsmich blahoslavenstiev, vysvetlí im Božie zákony, vyrozpráva im prostriedky spasenia. Karhá pokrytcov, farizejov, zahanbí dohadujúcich sa učeníkov. Schytí korbáč a vyženie z chrámu peňazomencov a kupcov.
Napokon Ježiš je naším kráľom, jeho ríšou je Kráľovstvo nebeské a na zemi Cirkev svätá. Ktorý z pozemských vladárov má takúto ríšu? Ktorý pozemský kráľ má toľko poddaných, ako náš Ježiš? Ktorého každodenne 300 miliónov katolíkov zdraví: Pochválený buď Ježiš Kristus! - Až naveky. Amen.
Ježiš naozaj bol prorokom, pretože predpovedal Judášovu zradu a Petrovo zapretie. Predpovedal svoje umučenie, smrť a vzkriesenie. Predpovedal, že sa Evanjelium rozšíri po celom svete, že jeho Cirkev ani brány pekelné nepremôžu.
Milí bratia a sestry, Pánova sláva sa nám zjavila a vždy sa bude zjavovať medzi nami, až kým on sám nepríde. V rytmoch a striedaní času si pripomíname a prežívame tajomstvá spásy. Centrom celého liturgického roka je posvätné Trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána, ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc - v tomto roku 9. apríla.
Po 40 dňoch, vo svojom vzkriesenom oslávenom fyzickom tele, vystúpil do neba, kde sa posadil po pravici Boha Otca - bola mu daná všetka moc na nebi i na zemi. A práve s týmto vzkrieseným Ježišom môže každý z nás naviazať osobný vzťah. Jemu ide o to, aby bol naším osobným Pánom a Spasiteľom. Nejde mu o nejaký vzdialený vzťah, ale o intímny, osobný.
Vďaka tomu aj tretia podstata Jeho bytia, ľudská prirodzenosť, zostáva naveky oslávená. Ježiš Kristus priniesol bezprostredné a nezvratné zmeny aj do satanovej ríše. Porazil satana a padlých anjelov, zajal ich, dal ich pod prichádzajúci konečný Boží súd a pripravil ich o výhradné panstvo nad týmto svetom.
Význam Ježiša Krista
Ježiš Kristus je preto predzvestovateľom našej budúcnosti, ten, ktorý získal kľúče pekla a smrti, čiže moc nad nimi. Bol skutočne mŕtvy, no žije na veky vekov a až po ukončenie všetkých vekov ponúka každému svoju krv ako obeť zmierenia, svoj život, svojho ducha a vzťah s Ním ako s úžasnou osobou, aby nikto nezahynul v temnote tohto sveta, ale aby každý získal spasenie v Mesiášovi skrze vieru v dielo Jeho spasenia.
Ježiš je viac než len historickou osobnosťou, je Božím Synom, je Spasiteľom ľudstva. On zomrel za hriechy ľudí a bol vzkriesený. Niet inej cesty k Bohu (ale ani na ten správny breh večnosti), len prostredníctvom Pána Ježiša Krista.
Po ukrižovaní zostúpila duša a duch Pána Ježiša z tohto pozemského sveta aj do podsvetia (Šeol, Hádes), aby tam prebývajúcim duchovným bytostiam, duchom a dušiam oznámil, že naplnil Božie spravodlivé požiadavky ohľadom spasenia sveta. Od ukrižovania Ježiša Krista už viac nemajú smrť a peklo neobmedzenú moc nad ľudstvom a týmto naším svetom, pretože na tých, ktorí majú účasť na krvi Vykupiteľa, sa vzťahujú iné zákonitosti: sú vyslobodení spod zákona hriechu a smrti.
Medzi historickým a osláveným Ježišom Kristom - okrem božskej podstaty - je aj ten rozdiel, že Jeho ukrižované telo bolo vzkriesené prostredníctvom stvoriteľskej Božej sily, prešiel metamorfózou, ktorej výsledkom bolo, že zo smrteľného tela sa stalo nesmrteľné, z psychického duchovné, z biedy sláva, z bezmocnosti sila.
Totožnosť podstaty medzi Slovom (Mesiášom) a historickým Ježišom Kristom má základ v božskej prirodzenosti. Rozdiel je ten, že kým Mesiáš pred svojím stelesnením nemal v sebe úplnú ľudskú prirodzenosť, historický Ježiš Kristus ju mal v plnej miere.
Ježiš sa skrze svoje povýšenie stal výhradným prameňom spasenia. Skrze vieru v Neho môže každý človek získať odpustenie hriechov a večný život.
Životy Ježišových nasledovníkov v súčasnosti aj v minulosti sú založené na viere a nádeji na večný život a v Jeho druhý návrat na túto zem. Narodenie Spasiteľa, Jeho smrť na kríži a vzkriesenie je pre každého, kto verí v Neho, vždy znovu a znovu skutkom lásky, prameňom života.
Pavol, okrem iného, aj preto vyzýva každého človeka: „...
Ježišu, veľkňaz nášho spasenia, príď, vstúp do nášho srdca a každodenne sa bude odtiaľ vznášať príjemne voňajúci dym cností k nebeským výšinám!
Ježišu, mocný náš kráľu, vysloboď nás z otroctva našich hriechov, aby sme jedine tebe slúžili a tebe sa klaňali! Amen.
Ježiš je Pán!
| Meno | Význam |
|---|---|
| Ježiš | Boh zachraňuje |
| Kristus | Pomazaný, Mesiáš |