Čo je Advent?
Slovo Advent pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod. Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, ktorá môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 27. novembrom a 3. decembrom. V roku 2024 pripadá prvá adventná nedeľa na 1. decembra. Tento deň je súčasne aj začiatkom nového liturgického roka. Adventné obdobie vrcholí predvečerom Vianoc.Štvortýždňové obdobie Adventu nie je len obdobie predvianočnej nákupnej horúčky, ale predovšetkým časom duchovnej prípravy pred slávením Vianoc. Advent je čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Písma svätého, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Je to zároveň aj čas radosti a nádeje.
História a Pôvod Adventu
Začiatky Adventu siahajú do 4. storočia a v Európe sa zaviedol za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu.Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého, ktorý pôsobil v rokoch 440 - 461.Neskôr pápež Gregor I. skrátil adventné obdobie na štyri nedele.
V gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo už 15. novembra. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa Vianoce budú sláviť až 6. a 7. januára.
Symbolika Adventu
Symbolom duchovnej prípravy na slávenie Vianoc - adventu - je v kresťanskej cirkvi adventný veniec so štyrmi sviečkami. Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. V biblii sa hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ.
Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú nielen v kostoloch, ale i v kresťanských rodinách, nemocniciach či iných zariadeniach. Veriaci môžu v nedeľu priniesť svoje adventné vence do kostolov, kde ich kňazi posvätia počas prvej adventnej nedele alebo v jej predvečer, teda v sobotu 28. novembra.
Adventný Veniec a Jeho Význam
Symbol Adventu - veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva, kráľovskej dôstojnosti, prejave úcty a radosti. Nápad zhotoviť adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna. Začiatkom 19. storočia pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole a rozhodol sa zriadiť z milodarov a tvrdej práce útulok pre chudobné a opustené deti.Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami. Tenšie sviečky predstavovali všedné dni a 4 hrubšie sviečky, symbolizujúce štyri adventné nedele. Neskôr sa upustilo od používania toľkých sviec. V súčasnosti sa dávajú na adventné vence štyri sviece, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec rozptyľuje temnotu a strach.
Pre adventnú výzdobu sa traduje používanie červenej, klasickej farby Vianoc a bielej, farby snehu a mrazu.
Vyrob si adventný veniec
Farby Sviečok a Ich Symbolika
Veľmi dôležitá je aj farba sviečok. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista.Existujú aj vence so štyrmi sviečkami na venci a piatou sviečkou uprostred, ktorá symbolizuje Ježiša Krista, a teda sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Božie narodenie (Prvý sviatok vianočný). Pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.
Adventný Kalendár
Ďalším novodobým symbolom je Adventný kalendár. Otvárať okienka s prekvapením milujú hlavne deti. Kalendár slúži na odpočítavanie dní Adventu ku Štedrému dňu.Rozšírená je papierová verzia v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami. Obsah Adventu vyjadrujú staré adventné piesne - Roráty, zostavené podľa biblických textov. V mnohých kresťanských chrámoch sa konajú adventné koncerty.
Roráty
K typickým prvkom adventu patria roráty a adventný veniec. Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Matky väčšinou v skorých ranných hodinách pred svitaním. Býva zvykom sláviť ich v kostoloch pri sviečkach s príslušnými spevmi a na záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána. Roráty pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo "kráčalo v tmách". Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia.Ľudové Zvyky a Tradície
V čase Adventu sa ľudia snažia viac myslieť na iných a konať dobré skutky. Dôležitou súčasťou Adventu je pôst a rôzne zvyky. V ľudovej kultúre Slovenska má Advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne budúcnosť ovplyvniť nadprirodzené sily - takzvané „Stridžie dni“. S tými súvisia rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie a podobne.V západnej tradícii je Advent obdobím upokojenia sa, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov. Prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Zvyky a špecificky limitované normy správania zimnej etapy sa začínali na Katarínu, ďalej sa viazali ku dňom Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie.
Strídžie Dni a Ich Význam
V ľudovej kultúre Slovenska má Advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne budúcnosť ovplyvniť nadprirodzené sily - takzvané „Stridžie dni“. Známe sú Katarínske zábavy, posledná možnosť zábavy. Ďalej sa traduje, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpovede úrody. Deň Ondreja bol bohatý na veštby o vydaji mladých dievčat. Varili sa halušky s lístočkami, lialo sa olovo, triaslo sa slivkou.Na Ondreja sa tradične jedli hrach, fazuľa, šošovica, kukurica. Všetko, čo sa jedlo v tento deň, malo budúci rok dobre rásť. Barbora je známa svojimi Barborkami. Šiesty december - sviatok Sv. Mikuláša majú radi najmä deti, ktoré do svojich čižmičiek v predvečer Mikuláša, ak poslúchali, dostanú množstvo sladkých darčekov. Podľa legendy bol Mikuláš biskupom v Myre- dnešné Turecko. Skonal 6. decembra.
Sviatok Svätej Lucie
Ľudové tradície v predvianočnom období mali vždy veľa podôb. Zvyky a obrady spojené so sviatkom svätej Lucie patria k tým najznámejším a niektoré sa zachovali a dodržiavajú dodnes. Ľudia sa nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka. Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní. A podľa toho, aké boli dni, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok.Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Svetlá a žiariaca, tak by sme mohli preložiť význam mena Lucia. Lucia zo Syrakúz sa narodila na Sicílii v rodine bohatých kresťanov, ale zomrela mučeníckou smrťou. Táto veriaca žena sa stala v ľudových tradíciách najväčšou bosorkou. A tak trinásteho decembra sa Slovensko pravidelne menilo na oblasť najsilnejších tradícii.
A ako to u nás na Luciu vyzeralo pred niekoľkými rokmi? Ľudia v tomto čase nevychádzali po večeroch z domu a zameriavali sa na duchovnú očistu a očakávanie kresťanských sviatkov. Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Chránili sa cesnakom, pred dvere dávali napríklad slamu a cibuľu, cez ktoré sa zlé ženy nemohli dostať. V tento deň bolo zakázané prať, šiť, ľudia si nemohli medzi sebou nič požičiavať.
Ale v predvečer Lucie sa v každej dedine zopár dievčat oblieklo do bieleho oblečenia alebo aspoň zahalili do plachty tejto farby. Tvár si zamaskovali múkou a do rúk si vzali husacie krídlo. Vymetali z domov a dvorov temné sily, choroby a trápenia. Tradície boli spájané aj s hľadaním ženícha. Mladí muži vyrezávali každý deň až do Vianoc stolček, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Rovnakú funkciu mali vraj aj iné predmety zhotovené od Lucie do Vianoc.
13. december bol vedený ako najkratší deň roka a hovorí sa: „ Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc.‘‘ Po Lucii nasledoval týždeň chudobný na zvyky, no začalo sa už všetko pripravovať na nadchádzajúce sviatky.
Adventné Nedele a Ich Symbolika
Tretia adventná nedeľa, sa nazýva aj nedeľou Radosti a zvýrazňuje advent, ako obdobie radostného očakávania. Na štvrtú adventnú nedeľu sa zapaľuje štvrtá adventná svieca, ktorá sa volá - Láska. Po Zlatej nedeli prichádza dlho očakávaný Štedrý deň. Adventné obdobie končí na Štedrý večer po západe slnka.Počas tohto obdobia sa vykonávali rôzne úkony, ktorými sa mali zabezpečiť prosperita, zdravie a šťastie celej rodiny do budúceho roka. Aj napriek množstvu komercie, ktorá v súčasnosti sprevádza Vianoce, pre mnohé rodiny sa Štedrý večer spája s radostnou spomienkou na narodenie Ježiška.
Štedrý Večer a Vianočné Oplátky
K štedrej večeri patrili oddávna vianočné oplátky. Tie na dedinách zvykol piecť miestny učiteľ, rechtor. Pomáhali mu pri tom žiaci, ktorí začiatkom adventu chodili pýtať suroviny na ich prípravu. V našom kraji sa Štedrý večer začínal návštevou kostola.Po príchode domov sa rodina zišla pri štedrovečernom stole, nad ktorým býval zavesený vianočný stromček. Na štedrovečernom stole nemohli chýbať vianočné oplátky s medom a cesnakom, varené pálené, pupáky, polievka, kapustnica, ryba, hus alebo morka, zemiakový šalát, koláče, ovocie a iné dobroty. Celý večer sa niesol v slávnostnej atmosfére. Najkrajšia chvíľa pre deti prichádzala po večeri, keď si našli pod stromčekom darčeky od Ježiška.
Moderné Prežívanie Adventu
Hádam ani niet človeka, ktorý by si nepovedal, že má pocit, že advent tu bol len nedávno a už je tu ďalší. No zároveň nad tým nik neohrnie nos. Vianoce sú krásne obdobie roka, a aj keby bývali dvakrát, rovnako vyčarujú každému z nás pocit radosti a pokoja na duši.V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo.
Pre našich predkov však advent znamenal čosi aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov.
Advent ako Oslava Zimného Slnovratu?
Slovo advent pochádza z latinčiny a označuje príchod. Odjakživa sa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko. Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí, keď v Európe vládol Karol Veľký. Dovtedy známe oslavy zimného slnovratu za jeho vlády nahradil nám známy advent. Práve príchodom z kresťanského Východu sa začal zvyk spájať s očakávaným príchodom Krista.Prvé miesto, na ktoré advent dorazil, bola Galia, v ktorej sa začínal sláviť už na deň sv. Martina, a potom sa dostal do Španielska, kde sa advent začal 24. novembra. Už tu vidieť, že mával pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich. Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich počet pevne na 4 týždne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
Zaujímavé je, že v období socializmu mala každá zo štyroch adventných nedieľ vlastný prívlastok, a to bronzová, strieborná, zlatá a diamantová. V týchto časoch bývala nedeľa dňom pracovného pokoja, no práve adventné nedele boli výnimkou.
Príbeh Adventného Venca
Čo by to bolo za čakanie bez adventného venca? Príbeh sa odohral v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa.Nápad sa rýchlo zapáčil širokému okoliu, a tak si ho postupne všetci osvojili. No 24 sviec bolo veľmi nepraktických, preto sa ich počet ustálil na štyri, čo zodpovedalo práve tým najcennejším dňom adventu - nedeliam.
Adventný Kalendár a Jeho História
Časom však pre netrpezlivé deti vzniklo ešte čosi iné, dodnes známe svojimi každodennými čokoládovými radosťami -adventný kalendár. Pôvodne sa začínal až 6. decembra na deň sv. Mikuláša, no kto by dovtedy dokázal čakať? Prvé adventné kalendáre prišli v podobe farebných ilustrácií s biblickými výjavmi.Nakreslil ich Nemec Gerhard Lang, ktorého k myšlienke priviedla mama, keď mu ako malému do detskej ilustrácie zapichla 24 sviečok. Podoba s okienkami prišla až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Darilo sa im, až kým neprišla druhá svetová vojna a s ňou zákaz biblických motívov. Napĺňanie sladkou čokoládou sa začalo v roku 1958.
Ďalšie Vianočné Tradície
Aj taký vianočný stromček k nám dorazil z germánskych krajín. Prechádzal od šľachty cez mešťanov až na vidiek, kde pre nedostatok miesta zvykli mať len vrcholec stromu zavesený na strope, ozdobený medovníkmi či orieškami. Zato zvyk vianočných darčekov pochádza už zo stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna, preto sa ľudia začali navzájom obdarovávať.V našich končinách ohlasovali prvú adventnú nedeľu pastieri z horských oblastí, ktorí trúbili na dlhých trúbach, z ktorých vychádzal hlboký tón. Prípravy na Štedrý deň sa začínali už na začiatku adventu, keď sa domovy rozvoňali medovníčkami. Dôvod je prostý a dobrým cukrárkam známy aj dnes - aby boli do Vianoc mäkučké. Kedysi sa totiž používali na výzdobu vianočného stromčeka.
Ľudové Povery a Zvyky Počas Adventu
U nás sa advent začínal prvou adventnou nedeľou, ktorá bola v rozmedzí medzi 27. novembrom a 3. decembrom, čím zároveň ohlásila začiatok cirkevného roka. Naša ľudová kultúra je charakteristická svojou poverčivosťou a aj advent bol považovaný za magické obdobie plné nadprirodzených síl, ľudových povier, tradícií, stríg, veštenia a vinšovačiek.Obdobie adventu pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa. Zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania sa a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. A s tým súviselo aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody. 25. november, deň sv. Kataríny, bol prvým bosoráckym dňom a temné sily vraj mali najväčšiu moc. Ľudia sa poslednýkrát odovzdali neviazanej zábave. Vedeli, že po tomto dni ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana.
Ľúbostná Mágia na Ondreja
K mnohým menám svätých, ktoré nájdeme v kalendári v predvianočnom období, sa v minulosti viazali zvyky a povery. Ondrej nebol výnimkou, no tentoraz jeho príchod potešil skôr mladé a slobodné dievčatá. Bol totiž plný ľúbostnej mágie. Dievčatá sa snažili najrôznejšími spôsobmi zistiť identitu svojho budúceho manžela.- Liatím olova cez kľúčovú dierku do studenej vody chceli zistiť povolanie svojho milého.
- Jeho tvár sa zas snažili odhaliť uchmatnutím pánskych nohavíc, ktoré si vložili pod vankúš. Jeho oči sa im mali zjaviť v snoch.
Veštby a Predpovede Budúcnosti
No neboli to len dievčatá, kto chcel prísť na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety, a to chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud.- Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť.
- Ak našiel prsteň, mala byť svadba.
- Hrebeň znamenal chorobu.
- Zemina zas smrť blízkeho.
Barbora a Ľúbostné Veštby
A na Barboru ľúbostné veštby pokračovali. Dievčatá si v tento deň odrezali zo záhrady konárik z čerešne s púčikmi a dali si ho doma do vázy. Tá dievčina, ktorej do Vianoc vykvitla, sa mala dočkať v najbližšom roku svojej svadby. Ak svojho nastávajúceho ešte nepoznali, mohli si dokonca vyveštiť aj jeho meno.Odlomili za hrsť vetvičiek, do každej z nich pošepli jedno mužské meno a tá, ktorá do Vianoc prvá vykvitla, niesla meno mládenca, ktorý si ju vezme.
Svätý Mikuláš a Jeho Tradície
Tradície sa rokmi vytrácali, no jedna z nich pretrváva dodnes a je skutočne veľmi obľúbená. Na 6. december, deň sv. Mikuláša, sa každoročne tešia tisíce detí. I keď nepoznajú pozadie týchto zvykov, jedno je im jasné. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie. Jednou z tradícií, ktoré sa zachovali dodnes, je deň sv. Mikuláša.Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. Táto tradícia má pôvod v meštianskom prostredí a v 19. storočí sa stala obľúbenou aj na vidieku. V mestách, no najmä na vidieku chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie.
Na svoje si však prišli aj dievčatá súce na vydaj. Všetky tri postavy stvárňovali slobodní mladí muži a jeden z nich, čert, mal za úlohu venovať sa im ešte o niečo viac. Flirtoval s nimi, pokúšal ich a dokonca im svoj dlhý chvost dával pod sukňu.
Svätá Lucia a Jej Magická Moc
Posledný zo stridžích dní bol sviatok sv. Lucie. V tento deň mali bosorky obrovskú moc. Kto ich chcel vidieť, musel si doma bez použitia železných klincov postaviť lucijský stolček a od Lucie až do Vianoc na ňom každý deň niečo robiť. A keď nadišla polnočná omša, mal si ho vziať so sebou, a keď naň sadol, uvidel všetky bosorky! Problém bol v tom, že videli aj ony jeho, a tak musel ešte pred koncom omše z kostola utiecť a rozsýpať za sebou mak.V deň sv. Lucie museli byť všetky domovy čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené. Mladí muži si však takto mohli vyhliadnuť aj budúcu nevestu a podľa poriadku zistiť, či z nej bude dobrá gazdiná.
Ale aj dievčatá chceli zistiť, kto bude ich nastávajúcim. Na 13 papierikov si napísali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Každý večer jeden z lístkov vytiahli a hodili do ohňa. Meno, ktoré otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich manželovi. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká.
Štedrý Deň a Jeho Prípravy
A po všetkých stridžích dňoch napokon nastal dlhoočakávaný Štedrý deň. Gazdiné vstávali už o jednej ráno, aby stihli upiecť čerstvý chlieb a koláče ešte pred úsvitom. Keď slnko vyšlo nad obzor, mohli sa venovať už aj prípravám iného jedla. To je však už celkom iný príbeh.| Sviatok | Dátum | Tradície || ------------------ | -------- | ----------------------------------------------------------------------- || Katarína | 25. november | Posledná zábava pred Adventom || Ondrej | 30. november | Veštby o vydaji, príprava na zimu || Barbora | 4. december | Rezanie vetvičiek Barbork || Mikuláš | 6. december | Obdarúvanie detí, tradícia s biskupom Mikulášom || Lucia | 13. december | Ochrana pred zlými silami, dievčatá v bielych plachtách, vymetanie domov || Štedrý Deň | 24. december | Vrchol Adventu, príprava štedrovečerného stola |
Advent je obdobie bohaté na tradície, ktoré sa líšia v závislosti od kultúry a regiónu. Od 19. storočia sa adventný veniec, ktorý vznikol v Nemecku, stal univerzálnym symbolom adventu. Na tomto venci sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ.
Adventný kalendár, ktorý pôvodne slúžil na odpočítavanie dní do Vianoc s biblickými textami alebo modlitbami, sa tiež teší veľkej obľube. V Mexiku a Guatemale sa oslavy vyznačujú procesiami Las Posadas, ktoré symbolizujú hľadanie prístrešia pre Máriu a Jozefa. Tieto rozmanité tradície ukazujú, ako sa historické a kresťanské hodnoty prelínajú s kultúrnymi prvkami.
Každý zvyk či tradícia nesie so sebou hlboký význam, ktorý posilňuje rodinné väzby a vytvára atmosféru pokoja v komunitách. Advent predstavuje bohatstvo duchovných hodnôt a kultúrnych tradícií, ktoré spájajú kresťanov po celom svete pri očakávaní Vianoc.