Spišská Kapitula je starobylé cirkevné mestečko, ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia. Návštevníci tohto miesta sú niekedy zaskočení jeho názvom, ktorý vyplýva z tradícií hlbokého stredoveku. Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od názvu kapitula kanonikov. Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci a sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov. A práve kapitula kanonikov dala pomenovanie aj tomuto miestu - svojmu sídlu.
Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do r. 1776 prepošt. Išlo o dnes už málo používanú cirkevnú hodnosť, ktorá bola na stupni hierarchie nižšie ako biskup. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo. Spišský prepošt pritom sám hierarchicky podliehal ostrihomskému arcibiskupovi, nakoľko aj Spišské prepoštstvo patrilo do územia Ostrihomskej arcidiecézy.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa. Ten už zrejme sídlil niekde na území dnešnej Spišskej Kapituly. Od Adolfa následne stálo na čele tejto cirkevnej inštitúcie postupne 45 prepoštov.
Situácia sa zmenila v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. k územiu Spišského prepoštstva pridali historické župy Liptov a Orava a zriadili Spišské biskupstvo. To si až podnes zachovalo svoje pôvodné hranice. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov a katedrálnej kapituly kanonikov. Od r. 1776 dodnes viedlo Spišskú Kapitulu i Spišskú diecézu postupne 14 biskupov. Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. Štefan Sečka.
V dejinách Spišskej Kapituly sa okrem zriadenia biskupstva samozrejme odohralo mnoho ďalších udalostí, ktoré ovplyvnili nielen stavebný vývoj tohto mestečka, ale aj dejiny širšieho okolia. Spomenúť treba aspoň niektoré.
Vrchol stredovekého stavebného vývoja zažila Spišská Kapitula v 13. až 15. storočí. Kapitula bola vtedy spolu s blízkym Spišským hradom kráľovskou inštitúciou. Ako také sa oba komplexy tešili priamej pozornosti dvora uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a Anjouovcov (spomeňme aspoň Kolomana Haličského, Alžbetu Kumánsku, Ondreja III., či Karola Róberta z Anjou), ale aj magnátskeho rodu Zápoľskovcov.
Nasledujúce, 16. storočie, znamenalo stagnáciu katolicizmu na Spiši, ktorá nastala najmä v dôsledku šírenia reformácie. Spišská Kapitula sa vtedy síce s problémami, no predsa udržala ako jedna z mála katolíckych inštitúcií na Spiši.
Obnova katolíckeho ducha v 17. storočí nastala v dôsledku príchodu jezuitov, ktorí sa v Spišskej Kapitule usídlili r. 1648 a založili v širokom okolí známe gymnázium. Jezuitská rehoľa bola načas zrušená r. 1773. Ich majetky a budovy dostalo novoerigované biskupstvo, ktoré vzniklo v už spomínanom roku 1776. Nasledoval ďalší rozvoj tunajších kultúrnych a edukačných inštitúcií.
Najskôr vznikol v r. 1815 Spišský kňazský seminár, pre ktorý bol adaptovaný pôvodný jezuitský kláštor. V r. 1819 zas v budove pôvodného jezuitského gymnázia vznikol Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule, ktorý bol prvým svojho druhu v Uhorsku vôbec.
Po sľubných začiatkoch 20. storočia prišli dve svetové vojny, ktoré sa však Spišskej Kapituly v podstate nedotkli. Horšia situácia nastala po r. 1948 a nástupe totalitného režimu. Ten totiž so sebou priniesol nielen ideologický ale aj priamy fyzický tlak, ktorý vyústil do perzekúcií a násilného zániku takmer všetkých cirkevných inštitúcií Spišskej Kapituly. Budovy kňazského seminára a učiteľského ústavu najskôr obsadila Československá ľudová armáda a neskôr Zbor národnej bezpečnosti, ktorý tu umiestnil školu pre svojich dôstojníkov. Kanonické domy boli zrekvirované a premenené na ubytovacie kapacity nižšieho štandardu pre zamestnancov JRD.
Postupná obnova jednotlivých inštitúcií i zanedbaných pamiatok začala až po r. 1989 a trvá dodnes.
Architektúra a komplex budov Spišskej Kapituly
Spišská Kapitula je komplexom budov. Tvorí ju neskororománska Katedrála sv. Martina zo začiatku 13. storočia, goticky prestavaná koncom 15. storočia, bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby biskupskej rezidencie, ďalej desať domov kanonikov zo 14. až 18. storočia, kaplánka zo 17. storočia, bývalý jezuitský kláštor rovnako zo 17. storočia, ktorý bol v r. 1815 prestavaný na Spišský kňazský seminár a funkcionalistická budova učiteľského ústavu, ktorá pre túto školu bola postavená v r. 1933.
Všetky uvedené budovy sú usporiadané do podoby ulice v smere západ - východ. Celý komplex stavieb bol v r. 1665 obohnaný jednotnými hradbami, do ktorých sa vstupuje troma hlavnými bránami, umiestnenými na východe a na západe.
Spišská Kapitula bola samostatnou obcou až do r. 1948, kedy sa stala ulicou mestečka Spišské Podhradie. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a spolu so Spišským hradom a s Kostolom Svätého Ducha v blízkej Žehre bola pre svoje jedinečné pamiatkové hodnoty už r.
Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo.
Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia, i keď prvou písomnou zmienkou o Spiši je až listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Prostredníctvom nej bamberský biskup Ekbert (brat uhorskej kráľovnej Gertrúdy, prvej manželky Ondreja II.) predáva rozsiahle územie medzi Snežnými horami a v povodí rieky Poprad spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre.
Je pravdepodobné, že prepoštova sestra, jej manžel Rutger a aj samotný Adolf (prvý po mene známy spišský prepošt) pochádzali z blízkeho okruhu kráľovnej Gertrúdy. Týmto nás táto listina oboznamuje s existenciou komitátu a aj s existenciou cirkevnej organizácie Spiša, ktorá bola reprezentovaná Spišským prepoštstvom a jeho prepoštom. Aj napriek tomu, že sa nám nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina nám potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo. Okrem toho na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi.
Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb. Okrem tohto samotná kapitula mala od 13. storočia aj ďalšiu dôležitú funkciu, a to funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva.
Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.
Spišské prepoštstvo bolo v roku 1776 panovníčkou Máriou Teréziou a pápežom Piom VI. povýšené na Spišské biskupstvo, ktoré sa tak vyčlenilo z Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku.
Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes.
V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.
V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.
Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
Vznik biskupstva
Pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex z 13.3.1776, na základe dvorného dekrétu Márie Terézie z 15.1.1776, zriadil nové biskupstvá Banskobystrické, Rožňavské a Spišské vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Spišské biskupstvo bolo vytvorené pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepoštstvu (1198 - 1776) a stalo sa sufragánom Ostrihomu.
Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino 30.12.1977 zriadil na Slovensku cirkevnú provinciu s metropolou v Trnave. Spiš sa stal jej súčasťou.
Spisska Kapitula Katedrala Sv. Martina
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
Na lúke oproti Spišskej Kapitule (dnes nazývanej Pažica), existoval najneskôr od 11. storočia veľký kláštor. Dá sa predpokladať, že šlo o benediktínsky kláštor, ktorý bol zasvätený sv. Martinovi. Okrem toho v priestore dnešnej Kapituly medzi vežami katedrály a biskupským palácom boli objavené základy okrúhlej stavby - pôvodnej kaplnky zasvätenej sv. Ondrejovi, ktorá pravdepodobne vznikla v druhej polovici 11. storočia. Stála tu aj druhá Kaplnka Radostnej Panny Márie, známa v druhej polovici 13. storočia ako pútnická. Kaplnku sv. Po vzniku prepošstva a po postavení oveľa väčšieho prepoštského chrámu, slúžila už len ako pútnická.
Samotné spišské prepoštstvo bolo založené pravdepodobne koncom 12. storočia alebo začiatkom 13. storočia ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy. Šlo o kolegiátnu kapitulu na čele s prepoštom, ktorý mal jurisdikciu nad obyvateľstvom Spišskej župy. Pri prepoštovi vznikla kapitula, ktorá mala pôvodne 4 kanonikov. V roku 1282 prepošt Lukáš ich počet rozšíril na 10. Začiatkom 14. storočia ich bolo 16, no neskôr sa ich počet znížil na 12. Po reformácii sa ich počet ustálil na 10. Každý z nich mal svoju funkciu. Medzi najstaršie patrili funkcie lektora a kantora, s čím súvisí aj založenie školy, ktorá tu bola už v 13. storočí. Ešte v 13. storočí dostala Spišská Kapitula funkciu tzv. hodnoverného miesta, čo znamená, že vykonávala funkciu stredovekých notárstiev: vydávala a overovala listiny, vyšetrovala majetkové pomery, uschovávala listiny…
Kanonikov menoval spočiatku prepošt, od 17. storočia ostrihomský arcibiskup a počnúc Máriou Teréziou menovali kanonikov uhorskí panovníci. Prepoštov volila kapitula a po súhlase panovníka ich investoval ostrihomský arcibiskup. Mnohí z prepoštov zastávali na kráľovskom dvore vysoké funkcie. Počas prvých storočí prebiehal boj medzi medzi spišskými prepoštami a ostrihomskými arcibiskupmi o nezávislosť prepošstva od Ostrihomu. Pápež Pius II. v roku 1458 potvrdil výlučnú právomoc prepošta nad obyvateľmi Spiša a pápež Sixtus IV. ju v roku 1472 rozšíril, keď povolil prepoštom používať na ich území biskupské insígnie.
V roku 1629 arcibiskup Peter Pázmany predložil plán na zriadenie štyroch nových biskupstiev na území Slovenska. Jedným z nich malo byť aj Spišské biskupstvo, do ktorého mali okrem Spiša patriť aj Liptov a Orava. Nová situácia nastala po skončení poľského zálohu v roku 1772. 15. januára 1776 vydala Mária Terézia listinu o založení Spišského biskupstva, čo Svätá stolica potvrdila 13. marca 1776. Zriadením biskupstva sa prepoštský kostol stal katedrálou a kolegiátna kapitula sa premenila na kapitulu sídelnú. Súčasťou nového biskupstva sa stali vtedajšie župy Spiš, Liptov a Orava.
V roku 1648 tu bolo založené jezuitské gymnázium, v roku 1815 tu vznikol kňazský seminár a v roku 1819 najstarší učiteľský ústav v celom Uhorsku. No po komunistickom prevrate boli seminár a aj učiteľský ústav poštátnené. V ich priestoroch bola vojenská, neskôr policajná škola a policajný archív.
Katedrála sv. Martina: Národná kultúrna pamiatka
Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je národnou kultúrnou pamiatkou. Katedrála sv. Martina je skvelým príkladom vývoja jednotlivých architektonických slohov. Prvou stavebnou fázou tohto chrámu bola fáza románska, ktorú je možné zaradiť do prvej tretiny 13. storočia, keď kostol pôdorysne predstavoval trojlodie, na ktoré sa napájala priečna loď (transept). Určujúca stavebná etapa vo vývoji vzhľadu dnešného kostola nastala v rokoch 1462 - 1478, keď bol chrám goticky prestavaný a rozšírený o rozsiahlu svätyňu. Taktiež dostal nové zaklenutie a tým získal charakter halového kostola s tromi loďami. V rokoch 1493 - 1499 bola v štýle neskorej gotiky k južnej stene kostola pristavaná Kaplnka Zápoľskovcov, pod ktorou bola súčasne vystavaná krypta. V druhej polovici 18. storočia prebehli rôzne barokové úpravy, ktoré sa prejavili hlavne v prestavbe krýpt. Posledná etapa stavebných úprav chrámu prebehla koncom 19. storočia.
Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou chrámu je románska plastika Bieleho leva - Leo albus, ktorý je jedinou zachovanou románskou plastikou tohto druhu na Slovensku. Ďalšou výnimočnosťou kostola je najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši z roku 1317, ktorá je umiestnená na severnej, ešte pôvodnej románskej stene. Znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa.
Z pôvodného počtu 13 gotických krídlových oltárov sa zachovalo iba päť a sú pripisované majstrovi spišskokapitulskej dielne. Hlavný oltár bol vysvätený v roku 1478 a v jeho oltárnej skrini sa nachádzajú tri ústredné sochy - Madona s dieťaťom, sv. Martin a sv. Mikuláš. Z roku 1478 pochádza aj Oltár Troch kráľov, ktorého najvzácnejšou časťou je pôvodná gotická predela zobrazujúca zmŕtvychvstalého Krista. Najstarším oltárom chrámu je Oltár Usnutia Panny Márie z roku 1470. Jediným kompletne zachovaným gotickým oltárom je Oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493 - 1499, ktorý je umiestnený v Kaplnke Zápoľskovcov. Posledným krídlovým oltárom je Oltár sv. Michala Archanjela z roku 1472, ktorý na ústrednej tabuľovej maľbe váži duše ľudí pri Poslednom súde. V chráme sú umiestnené ešte ďalšie tri oltáre - barokový Oltár sv. Kríža z roku 1622 - 1629, Oltár Piety z roku 1873 a Oltár Božského Srdca Ježišovho (1902).
Zo zariadenia katedrály je potrebné ešte spomenúť barokové lavice z roku 1630, ktorých predné čelá znázorňujú výjavy: Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Útek do Egypta a Kristus na Olivovej hore. Okrem toho sa v Kaplnke Zápoľskovcov nachádzajú aj cenné renesančné epitafy z konca 15. storočia, ktoré patria Imrichovi a Štefanovi Zápoľským a sú detailným zobrazením týchto palatínov v brnení. Vzácnou súčasťou chrámu sú aj pohrebné štíty - mortuáriá - ktoré pochádzajú zo 17. storočia a patria príslušníkom rodu Csáky, Thurzo, ci Erdödy.
Prehľad udalostí v Spišskej Kapitule
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 11. storočie | Existencia benediktínskeho kláštora zasväteného sv. Martinovi. |
| Koncom 12. / začiatkom 13. storočia | Založenie spišského prepošstva ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy. |
| 1282 | Prepošt Lukáš rozširuje počet kanonikov na 10. |
| 1458 | Pápež Pius II. potvrdzuje výlučnú právomoc prepošta nad obyvateľmi Spiša. |
| 1776 | Mária Terézia zakladá Spišské biskupstvo, prepoštský kostol sa stáva katedrálou. |
tags: #benediktinsky #klastor #spisska #kapitula