Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.
Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista.
Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam:
- 1. adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna.
A určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár.
Adventný veniec so štyrmi sviecami
Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku... Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
Štedrá večera
Štedrá večera je tradičným zvykom 24. decembra, večer pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa dodržiava väčšina veriacich prísny pôst so striedmym stravovaním a bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť.
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Zvyky počas Štedrej večere
Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom. V niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
Čo by sme teda na štedrovečernom stole v minulosti našli? Samozrejme rovnako ako dnes, rybu. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu.
Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje.
Slávna poľská kapustová polievka KAPUŚNIAK. Staromódna kapustová polievka. Recept od Always Yummy!
Polievky
Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. V okolí Oravy je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.
Tradičná slovenská kapustnica
Z polievok je najobľúbenejšia kapustnica, no mnohí nedajú dopustiť ani na rybaciu a hríbovú polievku.
Regionálne rozdiely vianočných polievok
Rôznorodosť vianočných polievok je rovnako bohatá, ako tradície jednotlivých regiónov Slovenska. Každý región našej krajiny je typický nielen vlastným krojom, nárečím, jedlom, ale najmä zvykmi so zaujímavou históriou. Hoci sú mnohé vianočné zvyky na Slovensku rovnaké, predsa sa nájde niečo, vďaka čomu sú Vianoce v krajoch jedinečné.
Západné Slovensko
Špecialitou západného Slovenska sú vianočné polievky. Takmer na každom stole nájdete čosi iné - od kapustnice na viac spôsobov, strukové polievky až po halászlé, najmä v okolí Bratislavy, Nitry a Levíc. Hoci v okolí Bratislavy a neskôr aj na Hornom Považí je základom Štedrej večere kapustnica s hubami a smotanou, v strednej časti západného Slovenska prevládajú iné polievky. V okolí Nitry môžete pre veľkú maďarskú komunitu naraziť na halászle (rybacia polievka), na úplnom západe je to zase kapustová polievka s fazuľou, hrachom a šošovicou.
V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo.
Stredné Slovensko
Vianočné zvyky na strednom Slovensku sú naozaj rozmanité. Súčasťou večere je v mnohých regiónoch kapustnica s hríbmi, na Orave aj s údenou rybou a opečenou cibuľkou. Tradičnou vianočnou polievkou je na strednom Slovensku určite kapustnica - opäť na mnoho spôsobov, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota).
Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou. Kým kapustnicu jedia napríklad v okolí Zvolena a Banskej Bystrice, na Kysuciach striktne dodržiavajú pôst. Na tanieri tak mávajú kyslú polievku so suchým hrachom, prípadne hrachovú polievku so slivkami.
Horná Nitra / Dolné Považie si pochutnávajú na dvoch druhoch polievok - hubovej so smotanou na kyslo a sladkej hrachovej.
Východné Slovensko
Na východnom Slovensku sa Štedrá večera začína modlitbou, nasledujú oblátky a potom tradičná východniarska kapustnica s ryžou a paradajkovým pretlakom. Niekde ju aj tu nahrádza hubová polievka. Vianočná polievka je opäť kapustová - s hubami a klobásou, hubová - nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka.
Na východe krajiny pred polievkou konzumujú takzvanú mačanku - hustejšia kaša z kapustovej šťavy, do ktorej sa pridávajú huby, cesnak a cibuľa. Jedlo sa zahusťuje smotanou alebo múkou.
Symbolika a tradície
Strukoviny pre bohatú úrodu, kapusta pre zdravie. Keby sme vychádzali čisto z tradícií, určite by sme skôr ako po kapustnici siahli po strukovinách. Hrach, šošovica či fazuľa sa na vianočných stoloch objavovali jednak kvôli dostupnosti a tiež kvôli symbolike. Strukovinová polievka či prívarok mali priniesť bohatú úrodu a spokojnosť v novom roku.
Na druhej strane kapustnica s údeninou bola a pre mnohých stále je skôr novoročným jedlom. Vo veriacich rodinách sa štedrá večera nesie v pôstnom duchu, kde mäso často nahrádzajú voňavé sušené huby a ryby.
Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie?
Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Je to noc zázrakov. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín. Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Ani ten na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať.
Prehľad vianočných polievok podľa regiónov
| Región | Typické polievky |
|---|---|
| Západné Slovensko | Kapustnica s hubami a smotanou, halászlé, kapustová polievka s fazuľou, hrachom a šošovicou, šošovicová polievka nakyslo, hrachová polievka |
| Stredné Slovensko | Kapustnica s hríbmi, rybacia kapustnica, hríbová polievka, slivková polievka, kapustnica s údenou rybou a opečenou cibuľkou |
| Východné Slovensko | Kapustnica s ryžou a paradajkovým pretlakom, hubová polievka, hrachová polievka, fazuľová polievka, šošovicová polievka |
Recepty na tradičné slovenské vianočné polievky
1. Kapustnica
Najobľúbenejšia polievka na vianočnom stole. Ochutnať ju môžete na Vianoce u východniarov, rovnako však v okolí Trenčína či na Liptove.
Ingrediencie: Cibuľa, Olej, Bravčové mäso, Bobkový list, Muškátový oriešok, Mletá paprika, Sušené huby, Premytá kapusta, Zemiaky, Cesnak, Klobása, Sušené slivky (voliteľné), Soľ, Červená paprika
Postup: Cibuľu nakrájame nadrobno a opražíme ju dozlatista na horúcom oleji. Pridáme na menšie kúsky nakrájané bravčové mäso, bobkový list a muškátový oriešok a pomaly dusíme. Kým sa nám dusí mäsko, do misky s vodou namočíme huby. Keď je mäso napoly mäkké, pridáme mletú papriku. Huby scedíme a pridáme k mäsu. Všetko naďalej dusíme, až kým nie je mäso skoro úplne mäkké. Následne pridáme na malé kúsky nakrájanú premytú kapustu, na kocky nakrájané zemiaky a pokrájané strúčiky cesnaku. Prilejeme 3 litre vody a necháme na malom ohni 30 - 40 minút. Pred odstavením pridáme na krúžky nakrájanú klobásu a soľ a necháme ešte prevrieť. Ak by ste chceli môžete pridať aj sušené slivky, ktoré dodajú kapustnice ešte zaujímavejšiu chuť! Po odstavení dochutíme červenou paprikou. Táto výborná polievka sa najčastejšie podáva s krajcom chleba.
2. Šošovicová polievka
Polievka častejšie konzumovaná na Nový rok.
Ingrediencie: Sušené slivky, Šošovica sterilizovaná, Cibuľa, Múka, Smotana na varenie, Citrónová šťava, Ocot, Soľ, Rasca, Korenie, Bobkový list, Masť
Postup: Umyté a nakrájané slivky vložíme do hrnca s 1,5 l vody, pridáme soľ, rascu, korenie a bobkový list. Privedieme do varu a varíme cca 5 minút. Pridáme scedenú sterilizovanú šošovicu a necháme variť na malom plameni. Na masti si zatiaľ dozlatista osmažíme nakrájanú cibuľu. Pridáme múku a opražíme, čím si vytvoríme zápražku. Zalejeme ju troškou polievky (iba voda, nie šošovica) a zápražku trošku rozvaríme. Takto rozvarenú zápražku vlejeme do hrnca s polievkou. Nakoniec už iba pridáme smotanu na varenie a povaríme. Po odstavení ešte dochutíme citrónovou šťavou a octom, ale celý čas ochutnávame, aby sme to neprehnali.
3. Hubová polievka
Najčastejšie nájdeme hubovú polievku na sviatočnom stole na severovýchode Slovenska a preslávili ju najmä Rusnáci.
Ingrediencie: Maslo, Múka, Voda, Huby, Zemiaky, Smotana na šľahanie, Soľ, Korenie
Postup: Na panvici si rozpustíme maslo a spravíme zápražku s múkou. Zalejeme vodou, ktorú predtým necháme zovrieť v kanvici. Pridáme nakrájané huby, osolíme a okoreníme. Zemiaky nakrájame na kocky a pridáme k hubám. Necháme variť 15 minút. Pridáme smotanu na šľahanie, poriadne pomiešame, odstavíme a máme hotovo.
4. Rybacia polievka
Rybacia polievka sa najviac vyskytuje v oblasti, kde bol kedysi bežný rybolov. Typická je pre Podunajskú kotlinu.
Ingrediencie: Zvyšky ryby (okrem vnútorností), Čierne korenie (5 guľôčok), Tymian, Bobkový list, Ocot (1 polievková lyžica), Soľ (1 kávovú lyžičku), Koreňová zelenina (cca 100 g), Maslo, Cibuľa, Hladká múka (1 polievková lyžica)
Postup: Zvyšky ryby (okrem vnútorností), 5 guľôčok čierneho korenia, tymian, bobkový list, 1 polievkovú lyžicu octu a 1 kávovú lyžičku soli zalejeme vodou a dáme variť na malý plameň, cca na pol hodinku. Najemno si nastrúhame cca 100 g koreňovej zeleniny a opražíme ju na masle s cibuľou. Polievkový vývar precedíme a do polievky oberieme mäso od kostí. Zahustíme svetlou zápražkou (1 polievková lyžica masla a 1 polievková lyžica hladkej múky).