Tekovské Lužany sú obcou s bohatou históriou, v ktorej zohrávala významnú úlohu aj náboženská rôznorodosť. V obci sú prítomné viaceré cirkvi a náboženské spoločenstvá:
- Rímskokatolícka cirkev (41,8% veriacich)
- Reformovaná kresťanská cirkev (15,7%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania (10,1%)
- Bratská jednota baptistov (2,6%)
- Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (cca 2,2%)
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 bolo 22,1% bez vyznania a 5,5% neudalo vyznanie.
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana dal postaviť ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Imre Eszterházy v roku 1741. Kostol bol v roku 1763 poškodený zemetrasením, a preto bol počas panovania Márie Terézie zrekonštruovaný. To pripomína nad vchodom umiestnená tabuľa z červeného mramoru, z ktorej v roku 1947 odstránili maďarský erb. Kostol, postavený v barokovom slohu, bol zasvätený kráľovi sv. Štefanovi I. Hlavný oltár pochádza z 18. storočia. V kostole sa nachádza aj koncertný organ.
Reformovaný kostol
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi bol postavený v roku 1784 najprv bez veže, ktorú pristavili v roku 1792. Organ kostola je pôvodný a pochádza z roku 1900. Na stene kostola je umiestnená pamätná tabuľa z roku 2007, ktorá pripomína 50. výročie vysídlenia obyvateľov maďarskej národnosti v roku 1947. Kostol prešiel viacerými opravami v rokoch 1900, 1920, 1952, 2006 - 2007 a 2015.
Ďalšie sakrálne stavby a pamiatky
Okrem kostolov sa v obci nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne stavby a pamiatky:
- Socha sv. Trojice umiestnená vo farskej záhrade rímskokatolíckej cirkvi bola postavená v barokovom slohu v roku 1755.
- Krypta rodiny Soókyovcov postavená v neogotickom slohu z roku 1860 sa nachádza oproti vchodu do katolíckeho cintorína.
- Socha sv. Jána Nepomuckého stojí pri križovatke na ceste vedúcej k železničnej stanici, neďaleko potoka Lužianka. Dal ju postaviť János Babilovics v roku 1780.
- Kríž „Csillapos“ postavený v roku 1827 stojí na rohu niekdajšieho majetku katolíckej farnosti.
- Kríž „Vöröskereszt“ z 19. storočia stojí na hranici Tekovských Lužianok pri starom židovskom cintoríne.
- Zvonicu Hulvinky postavil v roku 1930 András Varga.
- Pamätník padlým vo svetových vojnách je umiestnený vedľa potoka Lužianka. Bol postavený a odhalený v roku 2006 a rozšírený v roku 2015.
Židovská komunita v Tekovských Lužanoch
V Tekovských Lužanoch a Tekovských Lužiankach žila v minulosti početná židovská komunita. Do dnešných čias sa zachovali dva židovské cintoríny. V Tekovskej župe žilo v roku 1841 v Tekovských Lužiankach 15 židovských rodín (asi 66 ľudí). Podľa údajov z roku 1914 žilo v Tekovských Lužiankach 145, v Tekovských Lužanoch 108 Židov a v Hulvinkách 4 Židia.
Prvé intervencie židovského obyvateľstva z obce boli v rokoch 1940 - 1942, ďalšie postupne do roku 1944. Židovských mužov transportovali do pracovných táborov na Ukrajinu a do Ruska. Ostatné židovského obyvateľstvo najskôr sústredili do geta v Leviciach a následne ho tiež transportovali. Po vojne sa do obce síce vrátilo 58 Židov, ktorí sa tu narodili alebo tu bývali, ale následne sa vysťahovali do Izraela a iných štátov sveta.
Synagóga Židovskej náboženskej obce stála bezprostredne na hranici medzi Tekovskými Lužiankami a Tekovskými Lužanmi na brehu potoka Lužianka. Vedľa synagógy bola malá modlitebňa, ktorá sa zachovala do súčasnosti, na jej čele dodnes jasne vidieť Dávidovu hviezdu. Teraz je v nej umiestnené múzeum židovskej náboženskej obce. Veľkú synagógu rozobrali Nemci počas vojny.
V areáli väčšieho židovského cintorína je umiestnený pamätník židovských obetí 2. svetovej vojny z Tekovských Lužian a Tekovských Lužianok (holokaustu). V Tekovských Lužiankach bolo v roku 2011 otvorené múzeum Židovskej náboženskej obce v budove bývalej židovskej modlitebne. Ponúka návštevníkom možnosť oboznámiť sa so životom, kultúrou a zvykmi židovskej komunity obce do roku 1944.
Ľudový dom
V obci zostala dodnes zachovaná jednopodlažná budova v pôvodnom štýle vidieckeho ľudového bývania. Dom sa nachádza na Dunajskej ulici 40 a jeho obyvateľmi boli István Papp s manželkou Erzsébet Hőnyi a so svokrou Péterné Hőnyi. Obytná časť budovy ľudového domu verne reprezentuje obydlia postavené po roku 1910. Dôkazom toho je i čelná stena zdobená omietkovými ornamentmi, ktoré sa podarilo zrekonštruovať. Po roku 1930 obytnú časť domu rozšírili o hospodárske budovy, ktoré sú aj v súčasnosti v dobrom stave. Už vtedy nepoužívali pri výstavbe hlinu, ale pálené tehly. Ide o tradičný vidiecky dlhý dom s úzkym dvorom. Pôdorys domu zachováva schému: predná izba, kuchyňa, zadná izba s pecou, letná kuchyňa a maštaľ.
V roku 2005 odkúpil budovu obecný úrad s cieľom vytvoriť ľudový dom. V roku 2012 si budovu prenajali FOLK-ART, o. z. a miestna organizácia CSEMADOK. Priestory aktuálne slúžia ako komunitné centrum pre rôzne tradičné i netradičné kultúrne a spoločenské podujatia.