Mestečko Hanušovce nad Topľou, ležiace na polceste medzi Vranovom nad Topľou a Prešovom, je známe nielen vďaka vlastivednému múzeu, ktoré sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia, ale aj vďaka bohatému duchovnému životu, ktorého súčasťou sú rôzne sakrálne stavby. Medzi ne patrí aj Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúži rímskokatolíckym veriacim.
Kostol stojí v dominantnej polohe medzi dvoma kaštieľmi neďaleko od hlavnej cesty v smere od Prešova. Aj na prvý pohľad obyčajný chrám môže skrývať veľké poklady.
Kaštieľ, kostol a zvonica v centre Hanušoviec nad Topľou. (Zdroj: TASR/Milan Kapusta)
História a Význam
Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v polovici 13. storočia a pripisuje sa križiackemu rádu johanitov, o čom svedčí ich rádový znak - dvojitý kríž na lodičke - po oboch stranách triumfálneho oblúku. Okrem toho poukazuje na to aj stavebný štýl kostola a bohatá kamenárska výzdoba. Murovanú vežu mal kostol už pred rokom 1438.
Podľa historika Petra Šafranka zdobia štíty triumfálneho oblúka kostola práve znaky križiakov. Táto ranogotická stavba s množstvom kamenných prvkov je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Hanušoviec. Veriacim slúži dodnes.
Prítomnosť križiakov na týchto miestach nie je žiadnou novinkou. Starší autori hovorili najmä o johanitoch. Dvojkríže, ktoré sa nachádzajú na víťaznom oblúku oddeľujúcom svätyňu s podzemnou kryptou a loď, sa však Haviarovej podarilo stotožniť so strážcami Božieho hrobu v Jeruzaleme, takzvanými božohrobcami. Rád vznikol v období prvej križiackej výpravy na konci 11. storočia po dobytí Jeruzalema.
Jedinou priamou zmienkou, ktorá spája tento križiacky rád s Hanušovcami, je listina z roku 1349. Božohrobci, ktorí v tom čase sídlili už v Lendaku, kam sa presunuli začiatkom 14. storočia, si pred kráľom Ľudovítom I. nárokovali na majetky.
Križiaci tu plnili vojensko-strážnu funkciu. V Hanušovciach mali svoj kláštor, kde údajne prevádzkovali i „špitál“. Pri obnove kostola v roku 1997 počas výmeny novodobej dlažby v presbytériu bol odkrytý kamenný epitaf s rodovým erbom Sóosovcov. Tento po zreštaurovaní je inštalovaný na stene južnej predsiene kostola, ktorú miestni farníci volajú „grófska chyžka“. Kostol je súčasťou hanušovskej historickej zóny.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Kostol Nanebovzatia Panny Márie si postavili ako reprezentatívny kláštorný chrám strážcovia Svätého hrobu známi aj ako božohrobci niekedy po roku 1250 (prvá písomná zmienka je z roku 1280), kedy sa na našom území ešte miešali románske prvky s gotickými.
Medzi unikáty a zaujímavosti kostola patria:
- Jediný zachovaný stredoveký kostol božohrobcov - strážcovia Svätého hrobu v strednej Európe.
- Súbor plastík a kamenárskych detailov ešte neskororománskeho štýlu v interiéri a na veži je na Slovensku unikátny.
- Rímsa veže pod oknom nesie bohatú reliéfnu výzdobu v podobe ľudských tvárí, psov a rastlín, ako aj biblického netvora - Leviatana.
- Pri triumfálnom oblúku stojí gotická kamenná krstiteľnica z 15. storočia.
- Na oboch stranách víťazného oblúka sa pod rímsou nachádzajú dvojice štítov nesúce dvojitý kotvový kríž.
Výstavbu hanušovského kostola božohrobcami nedokazujú len spomenuté dvojkríže. „Všimnite si množstvo šesťcípych roziet, nájdete ich tu viac ako štyridsať. Na tento motív natrafíte práve v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Rovnako aj ďalšie prvky, ako sú ľudské hlavy či postavy na rímse veže, medzi ktorými sa vyníma bájny leviatan, nie sú charakteristické pre naše územie. Historik Glod upozorňuje aj na predĺženú svätyňu s dvoma poľami klenby, ktorá nie je typická pre vidiecke, ale pre kláštorné kostoly.
Práve tam sa zrejme nachádzala kaplnka Božieho hrobu, do ktorej sa vstupovalo priamo z chóru veľkým lomeným oblúkom. „Takýto priestor sa v stredovekých kostoloch nenachádzal. Naopak, kaplnka bola nutnou súčasťou všetkých kostolov strážcov Božieho hrobu,“ vysvetľuje Glod. „Na chór, a teda aj do samotnej kaplnky, bol prístup zvonku cez dnes už zamurovaný úzky vstup s lomeným kamenným portálom. Miestnosť vo veži, kde sa v 13. storočí nachádzala kaplnka Božieho hrobu.“
Súčasný pohľad do svätyne kostola.
Obdobie po odchode božohrobcov
Po odchode božohrobcov z Hanušoviec sa ich kostol stal farským. Pravdepodobné pôvodné patrocínium sv. Kríža bolo zmenené na Nanebovzatie Panny Márie. Pastofóriá (svätostánky) na východnej stene svätyne - jedno na uchovávanie Eucharistie, druhé na relikvie - boli doplnené novým gotickým na severnej stene. Tá spolu s loďou dostala aj novú výmaľbu v podobe fresiek datovaných do 14. storočia. Odkryť sa podarilo časti kristologického a pašiového cyklu (tzv. Judáš bozkom zrádza Syna človeka. Vojaci pod krížom. Kôň na výjave svätoladislavskej legendy.
Kostol, ktorý sa v rokoch 1634 - 1717 dostal do užívania evanjelikov, si zachoval stredoveký ráz až do nešetrnej obnovy v polovici 20. storočia. Zámerom súčasných úprav je preto vrátiť kostolu čo najpôvodnejšiu atmosféru. A popri tom odhaliť aj ďalšie tajomstvá zaviate časom.
Južne od kostola stojí menšia murovaná zvonica zo 17. storočia, ktorú dal postaviť miestny protestantský zemepán František Keczer. Nachádza sa v nej hodnotný zvon označovaný ako Campanilla nobilissima, ktorý odliali v roku 1646 v Prešove, v dielni Juraja Wierda. V písomných prameňoch z 15. storočia sa spomína aj špitálsky kostolík a murovaná kaplnka sv. Anny.
Prehľad dôležitých udalostí v histórii farnosti:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Výstavba kostola pravdepodobne rádom božohrobcov. |
| 1349 | Prvá priama zmienka o spojitosti rádu božohrobcov s Hanušovcami. |
| 14. storočie | Kostol sa stáva farským, zmena patrocínia na Nanebovzatie Panny Márie, nové fresky. |
| 1634 - 1717 | Kostol v užívaní evanjelikov. |
| 20. storočie (polovica) | Nešetrná obnova kostola. |
Súčasnosť
V hanušovskom kostole z 13. storočia nás víta miestny farár Martin Telepun. „Vždy, keď prídem na nové miesto, preštudujem si jeho históriu. Ešte predtým, ako sa pustí do historického exkurzu, poukazuje na duchovný význam chrámu. „Keďže tu stojí viac ako 700 rokov, znamená to, že počas veľkonočných sviatkov Ježiš Kristus na tomto mieste už 700-krát za nás zomrel a vstal z mŕtvych.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave s vynoveným vnútorným vybavením.
- Bohoslužby sa konajú v pondelok až sobotu o 18.00 hod, v nedeľu o 7.30 a 10.30 hod.