Pápežské požehnania sa udeľujú veriacim od prvých stáročí. Najčastejšie ich veriaci žiadajú pri príležitosti prijatia sviatostí, ako je krst, Prvé Sväté prijímanie, uzavretie sviatosti manželstva alebo sviatosti kňazstva. Pápežské požehnanie sa žiada častokrát aj pri príležitosti výnimočných udalostí, či životných jubileí.
Získať takéto požehnanie si doposiaľ vyžadovalo, aby osoba prišla osobne na Úrad pápežskej dobročinnosti do Vatikánu alebo o neho požiadala prostredníctvom faxu alebo zaslaním písomnej žiadosti. Vatikán rozšíril túto možnosť teraz aj o zaslanie online žiadostí, na čo zriadil osobitnú web stránku. Nachádzajú sa tu všetky potrebné informácie a vysvetlenia ako postupovať.
Pre získanie požehnania od Svätého otca je potrebné čakať približne 20 dní. Online stránka prostredníctvom ktorej je možné požiadať o pápežské požehnanie sa nachádza tu.
Pápež Lev XIII zriadil možnosť získanie pápežského požehnania aj pomocou pergamenu. Pápežský úrad pre dobročinnosť je úradom, ktorý má poskytovať služby pomoci chudobným a núdznym v mene Svätého otca. V prvých stáročiach túto službu v mene pápeža vykonávali diakoni, neskôr spadala pod jedného či viacerých členov jeho pápežského úradu. Úrad pápežskej dobročinnosti bol zriadený v 13. storočí pápežom Gregorom X.
Rok kňazov a modlitby za kňazov
Nachádzame sa v práve prebiehajúcom Roku kňazov, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. 19. júna 2009 pri príležitosti 150. výročia narodenia Jána Mariu Vianneya, svätého patróna všetkých farárov sveta. Svätý Otec vo svojom Liste k vyhláseniu Roku kňazov napísal, že cieľom tohto roka je „prispieť k prehĺbeniu úsilia o vnútorné obnovenie všetkých kňazov, aby ich evanjeliové svedectvo v dnešnom svete bolo silnejšie a rozhodnejšie“.
Povzbudzujem vás k tomu, aby ste znovu objavili krásu modlitby posvätného ruženca za duchovné dobro kňazov, a to zvlášť v mesiaci október. Chcel by som Vám pripomenúť, že keď sa modlíte za kňazov, môžete získať špeciálne odpustky pri príležitosti tohto roka.
Dekrét Apoštolskej penitenciárie vyhlasuje: „Starým, chorým a všetkým, ktorí z oprávnených dôvodov nemôžu vychádzať z domu, a ich duša je zbavená akéhokoľvek hriechu a majú úmysel splniť tri obvyklé podmienky hneď ako to bude možné, budú tiež udelené úplné odpustky v ich vlastnom dome alebo tam, kde ich táto prekážka zadržala, ak sa v uvedených dňoch pomodlia za posvätenie kňazov a v dôvere obetujú svoje choroby a životné ťažkosti Bohu prostredníctvom Márie, Kráľovnej apoštolov.
Chcel by som tiež zveriť do vašich modlitieb púť nemocničných kaplánov pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia založenia tejto pápežskej rady, ktorá sa uskutoční v apríli budúceho roku najprv v Lurdoch a potom v Arse. Skutočne, medzi týmito dvomi francúzskymi mestami existuje veľmi blízke a hlboké puto.
Modlitba za kňazov
Keď Benedikt XVI. vo svojom Liste k vyhláseniu Roku kňazov hovorí práve o tejto prozreteľnostnej spätosti, pripomína aj slová blahoslaveného pápeža Jána XXIII., ktorý napísal: „‚Krátko predtým, ako arský farár dovŕšil svoju dlhú životnú dráhu, plnú zásluh, v inej oblasti Francúzska sa [Panna Mária] zjavila pokornému a čistému dievčaťu, aby mu odovzdala posolstvo o modlitbe a pokání, ktoré už celé storočie nachádza duchovný ohlas.
Napokon vám, drahí chorí a trpiaci bratia a sestry, zverujem Cirkev, ktorá potrebuje vaše modlitby a obetu vášho utrpenia, ako aj osobu Svätého Otca, Benedikta XVI., a všetkých biskupov a kňazov na svete, ktorí sa každý deň usilujú o vaše posvätenie. Prosím vás o osobitnú modlitbu za kňazov, ktorí sú chorí a trpia telesne, a ktorí každodenne - tak ako vy - zakusujú ťarchu bolesti, spolu so silou spásnej milosti, ktorá posilňuje a lieči dušu. Modlite sa tiež za blahorečenie a svätorečenie Božieho služobníka Jána Pavla II.! Neprestajne sa modlite aj za kňazské a rehoľné povolania!
Predkladám Vám v tejto súvislosti nádhernú modlitbu Jána Pavla II., ktorú môžete recitovať každý deň. Modlite sa aj za mňa! Aj ja, ako kňaz a biskup, počítam s sami, že obetujete svoje utrpenie, aby som mohol čo najlepšie a s Božou bázňou vykonávať svoje poslanie predsedu Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov, ktoré mi zveril Svätý Otec.
Mária, uzdravenie nemocných, oroduj za nás! (Anjel Pána, 8. 2.
Kňaz ako zástupca Krista
Kňaz pri posteli chorého zastupuje samého Krista, Božského lekára, ktorý nie je ľahostajný k osudu toho, kto trpí. Naozaj, prostredníctvom sviatostí Cirkvi, ktoré kňaz vysluhuje, ponúka Ježiš Kristus chorému uzdravenie skrze zmierenie a odpustenie hriechov, skrze pomazanie svätým olejom a napokon v Eucharistii, ako aj vo viatiku, v ktorom sa sám Kristus stáva - ako to zvykol hovoriť Giovanni Leonardi - „liekom nesmrteľnosti“, ktorým „sme posilňovaní, sýtení, spojení, premieňaní na Boha, a účastní na Božej prirodzenosti“ (porov. 2 Pt 1, 4).
V osobe kňaza je takto prítomný vedľa chorého sám Kristus ako ten, kto odpúšťa, uzdravuje, potešuje, berie chorého za ruku a vraví: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
Rok kňazov sa skončí na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v júni 2010, v roku, v ktorom Pápežská rada pre apoštolát zdravotníkov oslávi dvadsiate piate výročie svojho vzniku. Boží služobník Ján Pavol II., blahej pamäti, založil túto pápežskú radu 11. Práve pri príležitosti tohto výročia, daného Prozreteľnosťou, chcem byť blízko pri každom z vás, drahí chorí bratia a sestry, a pozývam vás, aby ste neprestajne obracali svoje modlitby na Pána života a obetovali svoje utrpenie za svätosť vašich milovaných kňazov, aby s horlivosťou a pastoračnou láskou vykonávali službu, ktorú im zveril Kristus, lekár tela i duše.
Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Vatikán 8. decembra - Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Svätý Otec na poludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou osvetlil hlavné posolstvo tohto mariánskeho sviatku, a tiež jeho súvislosť so slovami samotnej modlitby Anjel Pána.
Posolstvo dnešnej slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie možno zhrnúť niekoľkými slovami: všetko je zadarmo daný dar od Boha, všetko je milosť, všetko je dar jeho lásky k nám.
Anjel Gabriel nazýva Máriu «milosti plná» (Lk 1,28): v nej niet miesta pre hriech, lebo Boh si ju od vekov vyvolil, aby bola matkou Ježiša a uchránil ju od dedičného hriechu. Mária je v zhode s touto milosťou a odovzdáva sa jej, keď anjelovi hovorí: «Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (v. 38). Nehovorí však: ‚Urobím podľa tvojho slova‛, to nie, lež hovorí: «Nech sa stane...» A v jej lone sa Slovo stalo telom.
Podobne sa aj od nás žiada načúvať Bohu, ktorý k nám hovorí a prijímať jeho vôľu; podľa ev...
Pápež na Španielskom námestí
Vatikán 8. decembra - Ako je zvykom, na Španielskom námestí na príchod Svätého Otca čakali predstavitelia mesta Rím pod vedením primátora Ignazia Marina spolu s vikárom pre Rímsku diecézu kardinálom Agostinom Vallinim a tiež veľvyslancom Španielska pri Svätej stolici. Štvormetrovú bronzovú sochu Panny Márie umiestnenú na vrchole stĺpu už vopred vyzdobili kvetinovým vencom. Na námestí lemovanom veriacimi bolo vyhradené miesto pre asi stovku osôb telesne postihnutých a odkázaných na sociálnu pomoc.
„Ó, Mária, naša Matka, dnes si ťa Boží ľud slávnostne ctí ako Nepoškvrnenú, od počiatku uchránenú od nákazy hriechu. Vedomie, že ty, ktorá si našou Matkou, si úplne slobodná od hriechu, je nám veľkou posilou. V tomto zápase nie sme sami, nie sme siroty, pretože Ježiš, prv než zomrel na kríži, ťa nám dal za Matku. Oduševňovaní touto nádejou dnes vyprosujeme tvoju materskú ochranu pre nás, pre naše rodiny, pre toto mesto, pre celý svet. Urob, aby aj v nás, tvojich deťoch, milosť zvíťazila nad pýchou a mohli sme sa stať milosrdnými, ako je milosrdný náš nebeský Otec.
Na záver pobožnosti umiestnili pred mariánskym stĺpom dar Svätého Otca - veľký kvetinový kôš z bielych ruží. Mariánsky stĺp bol na Španielskom námestí postavený ako pripomienka na vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie z 8. decembra 1854 blahoslaveným pápežom Piom IX. ktorý stĺp o tri roky neskôr osobne inauguroval, 8. decembra 1857, z tribúny pred budovou Španielskeho veľvyslanectva.
V roku 1908 začala organizovať pravidelnú poklonu obyvateľov Ríma pri stĺpe Panny Márie Farnosť sv. Andreja „delle Fratte“, od roku 1938 tradíciu prevzala Pápežská akadémia Nepoškvrnenej v takej podobe, akú má 8. december na Španielskom námestí dodnes.
Boží služobník pápež Pius XII. prišiel vzdať úctu Nepoškvrnenej na tomto mieste 8. decembra 1953 na začiatku Mariánskeho roku. Sv. Ján XXIII. sa prvýkrát odobral k stĺpu krátko po svojom uvedení do úradu v roku 1958 a následne v roku 1960 a 1961. Po ňom tak robil už pravidelne blahoslavený pápež Pavol VI., ktorý prišiel k Nepoškvrnenej deň po ukončení Druhého vatikánskeho koncilu, 8. decembra 1965. Rovnako v tejto tradícii pokračoval sv.
Řím. Odpoledne se papež František vydal na mariánskou pouť na Španělské náměstí, kde se tyčí sloup Neposkvrněného Početí Panny Marie. Dal jej postavit papež Piux IX. roku 1857 tři roky po vyhlášení dogmatu o Neposkvrněném Početí. Letos je tomu tedy 160 let od slavnostního prohlášení této pravdy za věroučnou součást pokladu Božího Zjevení. Od roku 1923 začali k tomuto mariánskému sloupu v den liturgické slavnosti pravidelně přicházet římští požárníci, aby jako hold Panně Marii umístili na ruku její sochy ve výši 12 metrů nad zemí květinový věnec. Počínaje rokem 1953 se u tohoto mariánského sloupu pravidelně 8.
Někteří papežové v minulosti spojovali tuto mini pouť za hradby Vatikánu také s návštěvou baziliky Panny Marie Větší. Sem dnes, stejně jako loni, zavítal také papež František. V nejstarší vatikánské mariánské bazilice a na prostranství před ní očekávaly letos Svatého otce zástupy lidí, protože na rozdíl od loňské návštěvy tentokrát předem věděli o papežově úmyslu zastavit se v této bazilice ke krátkému usebrání.
Papež František, který sem rád přichází těsně před odjezdem na apoštolskou cestu a hned po návratu z ní, sem přišel dnes po šestnácté. Ve zdejší milostné kapli před starobylou ikonou Salus Populi Romani setrval asi půl hodiny v tiché modlitbě. Na Španělském náměstí očekával papeže početný zástup asi 20 tisíc lidí. K mariánskému sloupu přijel od náměstí del Popolo v zavřeném voze. Na místě jej jako obvykle přivítal primátor města Říma, Ignazio Marino, a generální vikář římské diecéze, kardinál Agostino Vallini.
Papež František zahájil krátkou pobožnost se čtením z knihy Zjevení sv. Po modlitbě papež František požehnal květinový věnec, který pak za zpěvu loretánských litanií římští požárníci umístili do rukou sochy Neposkvrněného Početí.
Synoda biskupov
Ukončili sme cyklus katechéz o Cirkvi. Teraz začíname nový úsek, nový cyklus, ktorého témou bude rodina, a ktorý sa začlení do tohto prechodného obdobia medzi dvoma synodálnymi zhromaždeniami, venovanými tejto veľmi dôležitej skutočnosti. Preto, skôr ako sa začneme venovať rozličným aspektom rodinného života, chcel by som dnes vychádzať práve zo synodálneho zhromaždenia, konaného v októbri, ktorého témou boli «pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte novej evanjelizácie». Je dôležité pripomenúť si, ako sa táto synoda konala a čo priniesla.
Počas synody masmédiá vykonávali svoju prácu - s veľkým očakávaním a veľkou pozornosťou - a ďakujeme im, pretože tak konali až v prehojnej miere. Vyšlo mnoho správ, vďaka! Bolo to umožnené zásluhou Tlačového strediska, ktoré denne usporadúvalo brífing. Avšak často bol pohľad médií prezentovaný tak trochu spôsobom prehľadu športových či politických správ: často sa hovorilo o dvoch táboroch, «za» a «proti», o konzervatívcoch, pokrokových, atď.
Predovšetkým som synodálnych otcov požiadal, aby hovorili s priamosťou a načúvali s pokorou, aby povedali všetko, čo mali na srdci, a s odvahou. Na synode nebola akási predbežná cenzúra. Nebola. Každý mohol, ba viac, musel povedať to, čo mal na srdci, to, čo si úprimne myslel. - «Ale, otče, toto vyvolá diskusie.» - Je to pravda, počuli sme ako diskutovali apoštoli. Text nám hovorí: «dostali sa do sporu a nie malej hádky» (Sk 15,2). Nuž, apoštoli zvyšovali vzájomne na seba hlas, to áno! Pretože hľadali Božiu vôľu v súvislosti s pohanmi, či títo mohli vstúpiť do Cirkvi alebo nie. Bola to nová vec. Zakaždým, keď sa hľadá Božia vôľa v synodálnom zhromaždení, sú tam rôzne pohľady a diskusia, a to nie je zlé! Nech sa to vždy deje s pokorou a v duchu služby zhromaždeniu bratov. Avšak nedobrou vecou by bola predchádzajúca cenzúra.
Po úvodnej relácii kardinála Erdő nasledoval prvý kľúčový moment, v ktorom všetci otcovia mohli hovoriť a všetci načúvali. Ten postoj načúvania, ktorí zaujali otcovia, bol povzbudivý. Bol to moment veľkej slobody, v ktorej každý predniesol svoju myšlienku s paréziou [priamosťou] a dôverou. Ako základ týchto vstupov slúžilo „Instrumentum laboris“, ovocie predchádzajúcej konzultácie celej Cirkvi. Tu je na mieste poďakovať sekretariátu synody za množstvo vykonanej práce, či už pred zhromaždením alebo počas neho. Nijaký príspevok nespochybnil základné pravdy o sviatosti manželstva, nijaký príspevok. Čiže nerozlučnosť, jednotu, vernosť a otvorenosť voči životu (porov. Gaudium et spes 48; CIC 1055-1056).
Všetky príspevky boli zozbierané a tak sme došli k druhému momentu, a síce k náčrtu, ktorý má názov Relácia po diskusii. Aj túto Reláciu vypracoval kardinál Erdő, a bola rozdelená do troch bodov: načúvanie kontextu a výzvam rodiny; pohľad upretý na Krista a na evanjelium rodiny; konfrontácia s pastoračnými perspektívami. Nad týmto prvým zhrňujúcim návrhom sa uskutočnila diskusia v skupinách, čo bol tretí moment. Skupiny boli ako vždy rozdelené podľa jazykov, pretože takto je to lepšie, lepšie sa komunikuje: po taliansky, anglicky, španielsky a francúzsky. Každá skupina na záver svojej práce predstavila pripomienky a všetky skupinové pripomienky boli ihneď publikované.
V tom bode - čo je štvrtý moment - komisia preskúmala všetky podnety, ktoré vyšli z jazykových skupín a vytvorila Záverečnú reláciu, ktorá sa pridržiavala predošlej schémy - načúvanie realite, pohľad na evanjelium a pastoračné úsilie - ale v snahe zohľadniť ovocie diskusií v skupinách. Takýto bol postup synodálneho zhromaždenia. Niektorí z vás sa ma môžu opýtať: «Ale, otče, a hádali sa synodálni otcovia?» No, neviem, či sa hádali, ale že hovorili silným hlasom, to veru áno! A toto je sloboda, práve tá sloboda, ktorá je v Cirkvi. Všetko sa uskutočnilo «cum Petro et sub Petro», teda v prítomnosti pápeža, ktorý je pre všetkých zárukou slobody a dôvery, a zárukou pravovernosti.
Takže oficiálne dokumenty, ktoré vyšli zo synody, sú tri: Záverečné posolstvo, Záverečná relácia a záverečný príhovor pápeža. Záverečná relácia, ktorá bola cieľovým bodom celej reflexie, počnúc tou v diecézach až do daného momentu, bola teraz - včera - publikovaná, a bude rozposlaná biskupským konferenciám, ktoré o nej budú diskutovať vzhľadom na nadchádzajúce riadne synodálne zhromaždenie v októbri 2015.
Musíme si uvedomiť, že synoda nie je parlament, kde sa zídu zástupcovia tej cirkvi, tamtej cirkvi, či onej cirkvi... Nie, nie je to tak. Sú tam zástupcovia, to áno, avšak štruktúra nie je parlamentná. Je celkom odlišná. Synoda je chránený priestor, aby Duch Svätý mohol konať. Nebol to stret medzi jednotlivými tábormi, tak ako v parlamente - a v parlamente je to legitímne -, ale vzájomné konfrontovanie sa medzi biskupmi, ktoré prišlo na rad po dlhej prípravnej práci a ktoré bude teraz pokračovať v ďalšej práci pre dobro rodín, Cirkvi a spoločnosti. Je to proces, je to riadny synodálny postup. Toto je Biskupská synoda.
Zverme ju ochrane Panny Márie, našej Matky. Ona nech nám pomáha nasledovať Božiu vôľu prijímaním pastoračných rozhodnutí, ktoré viac a lepšie pomôžu rodinám. Prosím vás, aby ste tento synodálny proces až do nastávajúcej synody sprevádzali modlitbou. Nech nás Pán osvieti, nech nás vedie k zrelosti toho, čo máme povedať všetkým cirkvám ako synoda. A vaša modlitba za to je dôležitá.
Radosť Cirkvi
Vatikán 9. decembra - Radosťou Cirkvi je, že je matkou, že hľadá stratené ovce, poznamenal pápež František pri rannej svätej omši v Dome Santa Marta. Ako povedal, Cirkvi na nič neslúži, keď je „dokonalou organizáciou,“ keď je pritom smutná, a uzavretá, a nie je matkou.
„Otvorte brány Pánovej úteche!” Z tohto povzbudenia, vyplývajúceho z dnešného prvého čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 40,1-11), vyšiel Svätý Otec vo svojej homílii. Prorok Izaiáš predpovedá Izraelu koniec súženia po vyhnanstve v Babylónii. „Ľud potrebuje útechu. A utešujúcou je samotná prítomnosť Pána“ - povedal Svätý Otec. Je to útecha, ktorá môže byť prítomná aj uprostred súženia.
My však - ako dodal - obyčajne unikáme pred útechou, sme malomyseľní, cítime sa pohodlnejšie v našich veciach, pohodlnejšie aj v našich pochybeniach, v našich hriechoch. Toto je obrazne povedané „naše teritórium“. „Najsilnejšou útechou je milosrdenstvo a odpustenie“ - pokračoval Svätý Otec. A obrátil svoje myšlienky na koniec šestnástej kapitoly Ezechiela, kde prorok po „zozname toľkých hriešnych ľudí“ hovorí: „Ale ja ťa neopustím, dám ti viac; to bude moja odplata: útecha a odpustenie“.
„Takýto je náš Boh - poznamenal Svätý Otec a pokračoval: „Je dobré opakovať: Nechajme sa utešovať Pánom, je jediný, kto nás môže utešiť.“ Aj keď „sme zvyknutí prenajímať si malé útechy, tak trochu svojpomocné“, ktoré však potom neúčinkujú.
„Pýtam sa, aká je útecha Cirkvi. Taká, ako keď je človek potešený, zakúsiac Pánovo milosrdenstvo a odpustenie. Cirkev oslavuje, je šťastná, keď vychádza zo seba. Ten pastier v evanjeliu, ktorý vychádza von, ide hľadať stratenú ovcu. Mohol ako dobrý obchodník urobiť prepočet: Mám 99, ak sa stratí jedna, nevadí... Bilancia: zisky, straty... je to v poriadku, môžeme ísť takto. - Nie.
„Radosť z toho, že ide hľadať bratov a sestry, ktorí sú ďaleko: toto je radosť Cirkvi. „Keď Cirkev toto nerobí, keď sa Cirkev zastaví v sebe, uzatvára sa do seba, možno bude dobre organizovanou, s perfektným harmonogramom, všetko v poriadku, všetko čisté, ale chýba jej radosť, chýba oslava, chýba pokoj, a tak sa stáva Cirkvou bez nádeje, bez pokoja, smutnou, Cirkvou, ktorá má viac zo starej dievky ako z matky, a taká Cirkev neslúži na nič, je Cirkvou do múzea.
Radosťou Cirkvi je rodiť. Radosťou Cirkvi je vychádzať zo seba a darovať život. Radosťou Cirkvi je ísť hľadať tie ovce, ktoré sú zblúdené. Aj koniec úryvku z proroka Izaiáša používa obraz, ako pastier pasie svoje stádo a vlastnou rukou ho zhromažďuje.
„Kiež nám Pán dá milosť pracovať, byť radostnými kresťanmi v plodnosti Matky Cirkvi, a chráni nás od upadnutia do postoja kresťanov smutných, netrpezlivých, nedôverčivých, úzkostných, ktorí majú v Cirkvi všetko perfektné, ale nemajú ‚deti‘.
Odpustky pre zosnulých
a) úplné odpustky pre tých, ktorí navštívia cintorín a pomodlia sa za zosnulých, hoci len v duchu, ktoré norma stanovuje len pre dni od 1. do 8. novembra, môžu byť presunuté na ďalšie dni, až do konca tohto mesiaca.
b) úplne odpustky z 2.
Napokon, keďže dušiam v očistci sa pomáha prostredníctvom modlitieb veriacich a osobitne obetou Bohu milou na oltári (porov. Conc. Tr. Sess. XXV, decr. De Purgatorio), všetci kňazi sú naliehavo vyzvaní, aby na Spomienku na všetkých verných zosnulých slúžili tri razy za deň svätú omšu, podľa normy apoštolskej konštitúcie Incruentum Altaris, vydanej pápežom Benediktom XV., blahej pamäti, 10.
mohla mať bezpečnú nádej na večný život. Castel Gandolfo, 24.
tags: #osobitne #pozehnanie #papeza