V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako ako grécky boh Poseidón. Bol jedným z najmocnejších bohov rímskeho panteónu a jeho vplyv bol rozsiahly, najmä pre tých, ktorí boli závislí od mora.
Socha Neptúna vo Versailles
Pôvod a charakteristika
Rímska mytológia bola prevzatá od iných národov, vznikla hlavne zo základu gréckej a etruskej mytológie. Hlavnými bohmi boli pôvodne grécki bohovia, ktorí boli neskôr len premenovaní. Neptún bol jedným z trojice najmocnejších bohov, pôvodne boh vody. Neskôr, po zlúčení s gréckym Poseidónom, sa stal vládcom morí.
Rovnako ako grécky Poseidón, aj jeho znakom je trojzubec. Bol spojovaný s koňmi, takže ho taktiež považovali za boha koní a jazdy na koni. Jeho manželkou bola bohyňa prameňov Salacia, avšak vplyvom gréckych mýtov ju neskôr vystriedala Amfitríta.
Niektoré legendy hovoria, že Neptún bol dažďom, ako protiklad k svojmu bratovi Jupiterovi, ktorý predstavoval jasnú oblohu.
Význam v rímskej kultúre
Neptún bol pomerne obávaným bohom, pretože hoci dokázal zabezpečiť bezpečnú plavbu, ak sa nahneval, lode sa už nikdy nevrátili do prístavov. Modlili sa k nemu predovšetkým námorníci.
Keďže Poseidón bol považovaný za stvoriteľa koní, Neptún bol zlúčený i s rímskym bohom koní Consom. Jeho najstarším synom bol polomuž, poloryba Tritón.
Rímska mytológia nebola vzdialená od bežného života. Práve naopak, bola jeho prirodzenou súčasťou. Každá domácnosť, rodina aj vojak mali svojich vlastných bohov. Obchodníci vzývali Merkúra, roľníci Ceresu a vojaci Marsa.
Neptún ako planéta
Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. Planéta je pomenovaná podľa starorímskeho boha mora Neptúna.
Planéta Neptún
Planéta bola objavená 23. septembra 1846 Johannom Gallom a študentom astronómie Louisom Arrestom. Neptún je prvou planétou objavenou skôr na základe matematických výpočtov ako priamym pozorovaním. Astronómovia odvodili jeho existenciu z porúch v dráhe Urána.
Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Ako všetky veľké planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. Neptún má osem pomenovaných mesiacov. Neptún navštívila jediná sonda Voyager 2 v polovici roka 1989.
Atmosféra Neptúna sa skladá najmä z vodíka a hélia, so stopami metánu, ktorý spôsobuje modrú farbu planéty. Atmosféra Neptúna je omnoho búrlivejšia, premenlivejšia ako atmosféra Urána. V horných vrstvách je zložená prevažne z vodíka (80 %) a hélia (19 %). Mraky rôznej výšky sú v nej unášané rýchlosťou viac ako 1 000 km/h (v okolí Veľkej tmavej škvrny až 2 000 km/h - ide o najvyššiu zistenú rýchlosť v slnečnej sústave). Väčšina vetrov, ktoré na planéte vanú, sa pohybuje západným smerom súbežne s rovníkom, a teda proti rotácii planéty.
Tabuľka základných informácií o Neptúne
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Pôvod názvu | Neptunus, rímsky boh mora |
| Objavený | 1846, Johann Galle a Heinrich d'Arrest |
| Vzdialenosť od Slnka | 4495 miliónov kilometrov |
| Priemer na rovníku | 49528 kilometrov |
| Hmotnosť | 17 hmotností Zeme |
| Počet mesiacov | Doteraz známych 13 |
| Obežná doba (dĺžka roka) | 164,79 pozemského roka |
Neptún je fascinujúca planéta, ktorá nesie meno po jednom z najdôležitejších bohov rímskej mytológie. Jeho búrlivá atmosféra a modrá farba ho robia jedinečným v slnečnej sústave.
Rímski bohovia sú ukážkou toho, ako sa dá moc, viera a každodennosť prepojiť do jedného celku, ktorý fungoval celé stáročia. Rímski bohovia neboli anarchickí ako grécki. Pôsobili ako armáda božstiev, každý mal svoju úlohu, svoje miesto a zodpovednosť.