História Farnosti Plechotice

Farnosť Plechotice patrí medzi najstaršie na Zemplíne a má bohatú a pestrú históriu. Obec Plechotice má svoje meno od Maďarského šľachtica "Pelejtey-ho", pravdivosť údajov dokumentujú úradné listiny nachádzajúce sa na Rímskokatolíckom farskom úrade.

Prvou adventnou nedeľou začína nový liturgický rok. Dejiny našej spásy budeme opäť prežívať v kolobehu času obdobím prípravy na príchod - narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna. Sviatosť zmierenia vykonaná v adventnom období platí už ako vianočná sv. spoveď.

V druhej prílohe zasielam vysluhovanie sviatosti zmierenia po jednotlivých farských kostoloch, kde budeme spovedať viacerí kňazi. Program spovedania je zostavený rím. kat farským úradom zo Sečoviec a máte ho zverejnený v dokumenoch.

Farský Kostol

Uprostred dediny sa nachádza kostol, ktorý existoval už v roku 1333. Farský kostol bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. V období reformácie, v XVI. stor. kostol obsadili kalvíni a až v roku 1701 ho dostali naspäť katolíci v úplne zničenom stave. Náklady na jeho opravu poskytol František Keresteš a jeho potomkovia, ako aj dobročinné dary obyvateľov Zemplínskej župy. Úplná rekonštrukcia sa uskutočnila až v roku 1771.

V roku 1834 bolo zemetrasenie, po ktorom bol kostol úplne zničený. V roku 1838 urobili jeho prestavbu. V rokoch 1877 a 1894 znova robili opravy kostola. V roku 1901 postavili nový oltár, upravili kazateľnicu a orgán. Do roku 1760 tu pôsobili Paulínsky otcovia, ako duchovní pastieri. Po zrušení rehole, kostol prevzali farári z egerskej župy.

Súčasný rímskokatolícky kostol je zasvätený Najsvätejšej Trojici a začali ho rekonštruovať v prvej polovici 18. storočia a vysvätili ho v roku 1771. V kostole sa nachádza obraz s námetom "Najsvätejšej Trojice", ktorý daroval košický biskup, Anton Ocskay. Obraz bol reštaurovaný v roku 1984 na podnet ThDr. Jána Bubána. Počas jeho pôsobenia bol kostol v roku 1982 vymaľovaný.

V súčasnosti si interiér kostola vyžaduje liturgickú úpravu podľa smerníc II. Exteriér kostola bol upravovaný hlavne z dôvodu primícií, ktoré boli v roku 1992. Taktiež sa v tomto kostole konala diakonská vysviacka, v decembri 1991. Diakonát prijal ThDr.

Najstaršie údaje farskej matriky sú z roku 1723. V tomto období tu žilo 331 rímskokatolíkov, 284 gréckokatolíkov, 32 kalvínov, 41 Židov. Hovorilo sa po slovensky a maďarsky. Farnosť tvorili filiálky: Čeľovce, Egreš, Nový Ruskov a Malý Ruskov. V obci sa nachádzala škola, ktorá patrila Rímskokatolíckej Cirkvi.

Obec Plechotice leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 148 m. Najstaršie písomné správy o Plechoticiach sú z roku 1324. Zisťujeme v nich, že v Plechoticiach mal vtedy majetok zeman Ján syn Martina, ktorý však musel časť plechoticekého majetku prepustiť grófovi Dionýzovi, synovi Blažeja. Iná časť plechotického majetku patrila zemanovi Mikulášovi, synovi Václava. Títo zemania mali v Plechoticiach svoje kúrie a názov Plechotíc používali v predikáte. Od roku 1441 zo zdanenia vychodí, že v sídlisku žilo dvadsať obývaných sedliackych domov. V 17. storočí plechotické poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V rokoch 1715 a 1720 žilo v dedine po osem sedliackych domácností. V stredoveku jestvovala pri Plechoticiach aj osada, prípadne dedina s názvom zapísaným v maďarizovanej podobe ako Abram. V súčasnosti má obec 798 obyvateľov, ktorí žijú v nových i vynovených rodinných domoch. V obci sú 2 bytové domy, ktoré majú po 6 bytov. Väčšina obyvateľov má plynové vykurovanie, od budúceho roka budú domácnosti napojené na miestny vodovod. O kultúru sa starajú členovia ochotníckeho divadla J. Borodáča. Ochotnícke divadlo v obci podľa miestnej kroniky sa traduje od roku 1928. Miestny šport sa viaže prevažne k futbalu. Mužstvo dospelých hrá I. TRIEDU SEVER ObFZ Trebišov a dorastenecké mužstvo III. ligu VFZ. Pod organizované mužstvo patria aj žiaci. Dievčatá sa viac venujú volejbalu a hádzanej.

Farská Budova

Dr. Bubán zamýšľal aj výstavbu novej farskej budovy. Jeho zámer sa mu však už nepodarilo zrealizovať, lebo odišiel do dôchodku. V septembri roku 1989 odišiel do Pezinka, kde o 3 mesiace zomrel. S výstavbou novej farskej budovy začal jeho nástupca Vdp. František Miháľ a pod vedením ďalšieho farára Vdp.

Filiálky Farnosti

Čeľovce

Kostol v Čeľovciach z roku 1802 je zasvätený sv. Anne. V roku 1839 poskytol výdavky na jeho opravu Juraj Baňas, ktorý vtedy pôsobil ako farár v Hornom Olcsvari. V roku 1899 ho vymaľovali a v tom istom roku postavili nový bohato zdobený oltár.

Egreš

So stavbou kostola v Egreši sa začalo v období totality, v roku 1968, potom boli práce na kostole prerušené. Dokončený a posvätený bol až v roku 1990. Titul kostola: Nanebovstúpenie Pána.

Malý Ruskov

Kostol v tejto malej dedinke pôvodne nebol, veriaci prichádzali na bohoslužby do farskej obce, do Plechotíc. S výstavbou kostola sa začalo až v druhej polovici 90-tych rokov. Kostol panny Márie kráľovnej v Malom Ruskove bol konsekrovaný 21.júna 1998 o dva roky na to kedy 8.9.1996 boli vysvätené základy a základný kameň. Obec Nový Ruskov odpredala pozemok za symbolickú 1 Sk a na stavbu prispelo nielen farníci ale aj jednotliví veriaci z vyše 200 dedín blízkeho či vzdialeného okolia. Základný kameň grécko - katolíckého chrámu v Malom Ruskove bol posvätený v roku 1997 a stavba bola posvätená o rok na to. Chrám je zasvätený sv.

Nový Ruskov

V tejto obci je veľmi málo rímskokatolíkov, žijú tam prevažne gréckokatolíci. Rímskokatolícky kostol sa v tejto obci nenachádza. Terajšia farnosť Nový Ruskov v minulosti, v dokladoch a v pamäti obyvateľov sa spomína ako Veľký Ruskov a Malý Ruskov. To znamená , že sa skladá z týchto dávnych dvoch dedín. Tak je táto farnosť evidovaná aj vo vizitačnom protokole mukačevského biskupa Michala Manuila Olšavského (1743 -1767), ktorý túto farnosť navštívil v roku 1750, o čom spísal o tom vizitačný protokol, ktorý sa zachoval v origináli.: “Farnosť Ruskov. Farárom je tu Jakub Vyrovskij, vysvätený biskupom Bizanciom v roku 1729 a menovaný na túto farnosť. Býva na funduši s maličkou záhradou, vydelených z pozemkov zemepána Homonaya. Spôsobilých k spovedi je 300 osôb. Miestny kňaz odbavuje bohoslužby podľa predpisu, sťažnosť na neho neboli žiadne. Má príručky kazateľské „Vinec“ a „Kazus“, a to vlastné. V chráme je krstiteľnica. Má matriku pokrstených od r. Kňazské rúcha sú tri: jedno z domáceho plátna, druhé z látky , tretie čierne. Kantora vyučeného nemajú. Chrám je drevený, v dobrom stave. Kedy bol pôvodný chrám postavený, nevie sa. Ľudia hovoria, že ich dávno nazývali kalvínmi. Terajší chrám bol vybudovaný pred siedmimi rokmi (1743) a bol posvätený Michalom Manuilom Olšavským. Chrám má všetky predpísané ikony a sú posvätené. Oltár je dosť veľký a bol nájdený čistý. Tambernákulum (kivot) s obrazom, pekný, darochraniteľnica (cibórium) cinová, vo forme krabičky. Čaša (kalich) medená a dávna antimens biskupa Bizancia (1716-1733). Služebník, Trebnik a všetky liturgické knihy okrem Triody pôstnej majú opravené ( previazané). Dvere na chráme majú železný zámok. Zvony sú tri , požehnané terajším biskupom súčasne s posviackou chrámu pred 7 rokmi. Chrám posvätený Pokrovu prečistej Panny Márie. Pred 34 rokmi (1716) jeden veriaci farnosti nechal pre chrám na troch miestach chotára: 5 kablikov, 4 kabliky, 3 kabliky, a to ornej pôdy a dva úle včiel.

Štátny oblastný archív v Košiciach má okrem iných listín v úschove aj matriky grécko- katolíckej cirkvi farnosti Veľký Ruskov od roku 1786 do roku 1895, kedy vznikli štátne matriky. Drevený chrám v Ruskove, postavený v roku 1743, ako i tie, ktoré boli pred ním od nepamäti, vymenili ďalšie drevené. „Starý chrám, ktorý stal 116 rokov“ už nevyhovoval bol malý a ukázali sa trhliny. ke finančných prostriedkov mohli sa pustiť do práce na novom chráme. Zbúrali starú cerkev a na jej miesto postavili novú. Základy starej cerkvi sú vo vnútri novej. Stavba je z kameňa a len veľmi málo z tehál. Kameň bol dovážaný z maďarského Bodrogkerezsturu a piesok z Ondavy a -Tople, práce trvali tri roky, skladali peniaze podľa toho kto koľko mal majetku. Počas budovania sv. bohoslužby sa konali v ľudovej škole oproti cerkvi. Aj na nový chrám prispel starý patrón z rodu Andrassiovcov z Trebišova. Kto bol staviteľom a kto stavbu viedol sa nevie. Hovorí sa, že projekt urobil nejaký Forgáč z Košíc, no sú ľudia čo hovoria, že bol z Peštu. Nič nám nehovorí ani plán , ktorý sa nám zachoval . Je tam iba meno Poľanského ako miestneho farára a kurátorov Ferja a Borovského. Plán bol vypracovaný ešte v roku 1902, To znamená , že už skôr tu mysleli na stavbu avšak nič sa s ňou nerobilo. Až Poľanský spolu s kurátormi tento plán podpísal. „ Oltár v novom chráme chceli postaviť tak isto ako bol v starom chráme - k východu. „Kríž na hlavnej veži je zo starej cerkvi. Inventár zo starej cerkvi veriaci porozdávali na niektoré fary. Jeden zvon dali do zvonice do Malého Ruskova. Ďalší predali do Čeľoviec, vraj do pravoslávnej cerkvi. Zástavy dali do Kašova a rizy venovali do Bačkova. Na mieste kde stojí chrám bol cintorín. „Údajne pri búraní tohto chrámu bola nájdená fľaša s pamätnou listinou, podľa ktorej chrám stal 250 rokov. To znamená , že bol postavený v roku 1656. V roku 1969 pri oprave fasády chrámu správca farnosti hľadal hluché miesta, ale neúspešne. Údaj v zmienenej listine je v rozpore s historickými údajmi, avšak jedno je isté , že Ruskovčania platili pápežsky poplatok z chrámu už počiatkom 13. Pred farou bola a je i dnes studňa v ktorej sa vždy svätila „Bohojavlenska voda“.

Súčasný gréckokatolícky chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky bol postavený v historizujúcom miešanom slohu s prvkami ukrajinského baroka a neorománskej architektúry. Chrám je jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom presbytéria, na západnej strane má predstavanú vežu s dvoma menšími postrannými vežami. Veže sú kryté barokovými cibuľami. Lásku k Bohu v roku 1929 veriaci zhmotnili zbierkou výsledkom ktorej bolo vymaľovanie chrámu. Pamiatku na túto udalosť je oferná listina „virnikov“ umiestnená v gr. kat. Chrám je príkladom dokonalého zvládnutia techniky fresky a skvelého stvárnenia monumentálneho ikonopiseckého umenia vo vzťahu k architektúre objektu, Na tri podkladné farby /modrá, zelená a hnedo-červená/ maľoval svoj umelecký i duchovný odkaz Jozef Bokšay, ktorý v roku 1929 vymaľoval interiér tohto chrámu, ako prvý vo svojom umeleckom živote. Svedčí o tom zaznamenaná výpoveď dp. Jeden zo zakladateľov Zakarpatskej školy výtvarného umenia, národný umelec Ukrajiny Jozef Bokšay vymaľoval interiér ruskovského gréckokatolíckeho chrámu obrazmi svätých, pričom voľné miesta dotváral geometrickým a rastlinným ornamentom maliarsky pomocník Koch. V sakrálnych realistických kompozíciách víťazil realizmus a farebnosť Zakarpatskej školy výtvarného umenia. Svedčia o tom obrazy svätých v životnej veľkosti, umiestnené na bočných stenách chrámu s nápismi v cirkevnoslovančine /staroslovienčine/ . Kompozícia diel je podriadená zobrazovanej duchovnej kvalite, ktorá má svoje prísne zákonitosti. Túto skutočnosť potvrdzujú v chráme obrazy sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Bohoslovca, sv. Cyrila a Metóda, sv. Juraja, sv. Pri maľbe interiéru ruskovského chrámu Ochrany Panny Márie vychádzal Jozef Bokšay z klasických diel talianskeho baroka, ktoré boli plné života, bezhraničnej fantázie, optimizmu a nadšenia. Lásku k Spasiteľovi dokázal Jozef Bokšay v chrámovej tvorbe vynikajúco spojiť so životom a každodennou prácou jednoduchých ľudí. Takúto paralelu Bokšayovho duchovného umeleckého vyznania možno nájsť aj v jednom z obrazov v chráme, ktorý má pôvod v roľníckej tradícii väčšiny veriacich tejto farnosti. Bokšay dokázal až prekvapujúco dokonale skĺbiť ich prácu s kresťanskou vierou. Jeho zdanlivo jednoduchý motív má hlbokú duchovnú filozofiu. Muž s kosou na ramene a žena so zopätými rukami kľačia pri zviazanom snope obilia a prosia Presvätú Bohorodičku, ktorá sa zjavuje s rozprestretým omofórom - plášťom - o milosť a ochranu. Pod obrazom je nápis „Pod tvoju milosť pribihajem“. Krížová cesta v druhej časti chrámovej klenby má jednu zvláštnosť. Medzi jej siedme a ôsme zastavenie Bokšay kompozične včlenil výjav z Písma, ktorý zobrazuje Krista kráčajúceho s učeníkmi cez pšeničné pole. Osobitnú pozornosť si z umelecko-historického a náboženského hľadiska zasluhuje ikonostas. Napriek tomu, že nie je isté, či ho kompozične zostavil Bokšay, alebo sa prispôsobil návrhu Jozefa Briešťanského, usudzuje sa, že ide pravdepodobne o Bokšayov návrh. Ikonostas je vernou kópiou trojvežového chrámu. Dve menšie veže vyplňujú priestor na umiestnenie obrazov. Nad cárskymi /kráľovskými/ dverami je Posledná večera. Základné diela, ktoré dotvárajú ikonostas, sú sv. Mikuláš, Presvätá Bohorodička, Kristus a Pokrova. Stiesnený priestor neumožnil umelcovi umiestniť nad nimi sviatky Pánove a Presvätej Bohorodičky. Tieto boli kompozične včlenené do priestoru ľavej veže ako aj sviatky Pána, ktoré umiestnil na opačnej strane. Dominantné miesto v chráme má oltárny obraz - Zjavenie Presvätej Bohorodičky v Carihrade - Pokrov. Veľkoruskovský chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky je výrazom duchovnej sily inšpirácie a životného optimizmu umelca, ktorý ho vymaľoval. „Duchovný a veriaci museli v rokoch prvej svetovej vojny odovzdať na vojenské účely zvon. Bol to veľký zvon tzv. Zvon , to bola radostná udalosť ale zároveň aj sklamanie. (22.11 1924) Ľudia objednali väčší , no ten zvon ktorý došiel bol menší oproti objednanému, preto boli sklamaní. Cerkovníctvo vykonávala jedna rodina dlhé roky a bolo to už dedičné. Ešte za kňaza Pavla Kutku(1881-1899) bol cerkovník Juraj Kučin. Po ňom prevzal cerkovníctvo jeho zať Pavol Puky. Tento zaúčal aj svojho syna, ktorý mu pomáhal, keď už otec nemohol, nastúpil teda jeho syn Ján Puky.

Oltár rezbársky urobil Helfer z neďalekých Veľat. Ruskovský rodák, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Jakub Výrovský 1729 - ? Peter Baluďanský 1801 - 1831 V čase sociálnych nepokojov cholery vzniklo povstanie, ktoré neobišlo ani farnosť Nový Ruskov. Obyvatelia obce zaútočili na faru a chceli zabiť miestneho duchovného. Juraj Gulovič 1852 - 1853 Farnosť zastupuje farár z Vojčíc. Július Poľanský 1904 - 1914 Na farnosť prišiel z farnosti Dvorianky. Vladimír Petráško 1952 - 1963 Ako gréckokatolícky kňaz podpísal pravoslávie. Pri obnovení gr. kat. Vasiľ Dacej 1963 - 1966 Kňaz, ktorý po obnovení gr. kat. cirkvi sa prihlásil do gr. kat. Ako gr. kat. podpísal pravoslávie, ale po obnovení gr. kat. Pavel Dancák 1967 - 1989 V roku 1968 prihlásil sa do gr. kat. cirkvi. Akčný výbor. V roku 1969 bol chrám nanovo zvonku omietnutý a urobila sa v ňom nová elektroinštalácia. V roku 1979 bol postavený nový murovaný farský dom. Pavel Dancák 1990 - 2003 Správca farnosti. V roku 1981 bol založený cirkevný zbor ako mládežnícky pod vedením Anny Serbinovej r. Hudákovej a postupne prešiel na zbor dospelých. Zbor mladých viedla Ing. Alica Capiková a zbor dospelých Anna Serbinová. Po zlúčení viedla zbor dospelých Ing. Spolok sv. Cyrila a Metoda bol založený v roku 1996. Mal 50 členov a predsedníčkou spolku je od počiatku Ružena Ferjová. Spolok má svoju mini knižnicu. Arcibratstvo po jeho obnovení malo 130 členov. Okrem neho má svoju činnosť aj doterajší spolok sv. Kantori okrem učiteľov boli: Michal Serbin, Michal Polák, Andrej Serbinčik a v súčasnosti je Ing. Vedenie matrík je od roku 1732. Myšlienka spojiť mladých a dospelých s bicyklami na cestách vznikla v roku 1999.

tags: #poriadok #farnost #plechotice