Román Chrám Matky Božej v Paríži (Notre Dame de Paris) napísal Victor Hugo, francúzsky básnik, prozaik a dramatik. Dielo bolo vydané v roku 1831 a patrí medzi najznámejšie diela francúzskej romantickej literatúry.
Victor Hugo, zakladateľ francúzskeho romantizmu, bol básnik, prozaik a dramatik.
Victor Hugo, fotografia od Étienne Carjat
Napísal manifest romantizmu, v ktorom žiada slobodu umenia oproti záväzným zásadám klasicizmu. Jeho najznámejšie dielo je román Chrám Matky Božej v Paríži.
Život a dielo Victora Huga
Victor Hugo Biography in English
Victor Marie Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon vo Francúzsku ako syn generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a prívrženkyne monarchie.
Názory na politiku a dianie v spoločnosti boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné a aj v samotnej rodine Hugovcov dochádzalo denne k prudkým výmenám názorov. Budúci literárny velikán si už ako pätnásťročný získal úspech svojimi básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne.
Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, kedy sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberalistických ideí, ktoré našli výraz najmä v jeho dielach Le roi s'amuse (Kráľ sa zabáva, 1832), Lucrece Borgia (1833), Marie Tudor (1833), Angelo (1835) a najmä v autorovej najlepšej hre Ruy Blass (1838).
V polovici 50. rokov 19. storočia sa spisovateľ viac venoval politike v intenciách liberálnej monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom ústavodarného aj zákonodarného zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na britské ostrovy Jersey a Guernesey, kde sa v rokoch 1855-1870 venoval literárnej činnosti.
Písal najmä politicko-satirickú poéziu, intímnu a prírodnú lyriku.
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži vo Francúzsku. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.
Najvýznamnejšie diela Victora Huga
- Chrám Matky Božej v Paríži (1831)
- Bedári (1862)
- Robotníci mora (1866)
- Muž, ktorý sa smeje (1869)
- Deväťdesiattri (1874)
Chrám Matky Božej v Paríži
V románovej tvorbe majstrovského Huga je najzvučnejším titulom dielo Notre Dame de Paris (Chrám Matky Božej v Paríži, 1831). Román zožal obrovský úspech, okamžite ho prekladali do európskych jazykov. Do Paríža začali prúdiť davy turistov, všetci chceli na vlastné oči vidieť miesta opisované v slávnom diele.
Chrám Matky Božej v Paríži v noci
Je to rozsiahly historický román, ktorého dej sa odohráva v prostredí Paríža a kostola Notre-Dame. Román je zaľudnený množstvom postáv zo všetkých spoločenských vrstiev, od žobrákov až po kráľovský dvor. Obsahuje mnohé opisné kapitoly, najmä opisy kostola.
Dej románu
Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej, kde sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup neprichádza, hra sa začína. Zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik, pretože práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek, ktorého ovešali handrami, vyzdvihli vysoko nad seba a korunovali za „kráľa bláznov.“ Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril mních Frollo, s ktorým Quasimodo poslušne odišiel.
Quasimodo sa narodí cigánom, ale je celý znetvorený a škaredý. Má len jedno oko, krivé zuby, jeden zub mu vytŕča z úst ako sloní kel, má krivú chrbticu, obrovský hrb, ryšavé vlasy, nohy pokrútené a ruky obludné. Cigáni ho položia pred kostol. Tam ho nájdu ženy a dajú mu meno Quasimodo. Zľutuje sa nad ním kňaz Frolo, vychová ho a naučí čítať a písať. Quasimodo robí v kostole zvonára. V Paríži sa oslavuje sviatok bláznov a Quasimodo sa stáva kráľom bláznov. Objaví sa tu aj krásna cigánka Esmeralda s cvičenou kozičkou. Zapáči sa kňazovi Frolovi a spolu s Quasimodom sa ju pokúsia uniesť. V únose im zabráni kapitán lukostrelcov Phoebus (Fíbo). Chytia len Quasimoda, za čo je mučený a bičovaný. Je vystavený v klietke na pranieri, kde mu všetci ubližujú, jedine Esmeralda mu podá vodu. Quasimodo sa do nej zaľúbi.
Esmeralda sa zamiluje do Phoeba, ktorý si s ňou dohodne schôdzku, no nemiluje ju, chce sa s ňou len zahrávať. Schôdzka s Phoebom sa koná v izbičke v pochybnej krčme. Frolo Esmeraldu sleduje, žiarli na ňu a Phoeba bodne dýkou. Frolo ujde a obvinia Esmeraldu. Je odsúdená na smrť obesením. Spod šibenice ju unesie Quasimodo a skrýva ju v kostole.
Frolo ju vyláka von, vyznáva jej svoju lásku a keď ho ona odmietne, Frolova láska sa mení na nenávisť a vydá ju vojakom. Vo väzení sa Esmeralda stretne so ženou Chudôbkou, ktorá v nej spoznáva svoju matku, ktorej uniesli 6-mesačné dieťa cigáni. Esmeraldu obesia. Na popravu sa pozerajú Quasimodo a Frolo z veže. Frolo sa začne smiať a Quasimodo ho zhodí z veže. Po poprave Esmeraldy Quasimodo odnesie jej telo do hrobky v kostole a po dvoch rokoch tam nájdu dve kostry, Esmeraldinu a druhú s pokrivenou chrbticou.
Gringoire sa túla po Paríži a stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy, ktorý zosnoval Frollo. Kapitán Phoebus únoscov prekvapí a zatkne, Esmeraldu pustí a ona sa doň zaľúbi. Gringoire zablúdi do Parížskeho podsvetia na Dvor Divov a hrozí mu smrť. Život mu zachráni Esmeralda tým, že predstiera, že si ho vezme za manžela. Phoebus sa pochváli Frollovi, že má schôdzku s Esmeraldou. Frollo žiarli a rozhodne sa schôdzku prekaziť. Keď sa Esmeralda a Phoebus stretnú, Frollo zaútočí na Phoeba, Esmeralda zamdlie a Frollo Phoeba zraní. Keď sa Esmeralda preberie, Frollo jej oznámi, že ju žaluje z vraždy Phoeba a čarodejníctva. Esmeraldu zavrú a spod šibenice ju zachráni Quasimodo, ktorý ju ukryje v chráme. Frollo navrhne Gringoirovi, aby mu pomohol dostať Esmeraldu z chrámu. Gringoire zburcuje Dvor divov a dav sa rozhodne vylúpiť chrám. Gringoire to povie Esmeralde, ktorá odhádza s ním a so zamaskovaným mužom a verí, že jej pomôžu. Esmeralda spoznáva v zamaskovanom mužovi Frolla. Odmieta jeho návrhy, a preto ju zavrie do väzenia k pustovníčke Gudule. Tá v nej spoznáva svoju dcéru, chce ju chrániť, no od vysilenia umiera. Esmeraldu obesia.
Hlavné postavy
- Quasimodo: Znetvorený zvonár z chrámu Notre-Dame.
- Esmeralda: Krásna cigánka, ktorá si získa Quasimodovu lásku.
- Frolo: Kňaz, ktorý je posadnutý Esmeraldou.
- Phoebus: Kapitán lukostrelcov, do ktorého je Esmeralda zaľúbená.
Hodnotenie diela
V monumentálnej románovej freske ožíva nielen tragický príbeh znetvoreného zvonára Quasimoda a krásnej Cigánky Esmeraldy, ale aj samotný Paríž pätnásteho storočia - stredoveké mesto so svojou magickou atmosférou, úzkymi uličkami a námestiami, nespočetnými vežami a kostolmi, medzi ktorými dominuje Chrám Matky Božej, nádherná majestátna katedrála, s ktorou sú nerozlučne späté osudy hlavných hrdinov. Ich príbeh dotvára množstvo epizód, kde sa vystrieda veľa postáv z najrozličnejších spoločenských vrstiev vrátane tých najvyšších.