Aké zviera symbolizuje Vianoce a ďalšie symboly sviatkov

Sviatky lásky a pokoja ľudia oslavovali s pokorou a tradíciou. Symboly Vianoc majú svoju históriu a prenikli i do moderných domácností. Už pravidelne si zdobíme naše domovy rôznymi vianočnými symbolmi a pri tom sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Pritom deťom by ste aj prostredníctvom nich mohli sprostredkovať dôležité informácie o ich pôvode a symbolike. Práve vďaka tomu ich môžete lepšie pripraviť na prichádzajúce sviatky a lepšie ich navnadiť na prichádzajúce dni.

Rastliny ako symboly Vianoc

S cezmínou (Ilex) ste sa už určite u nás tiež stretli. Je to ker alebo strom, rastúci vo voľnej prírode mnohých kontinentov, s typicky zelenobielymi alebo zelenými zúbkovanými listami a červenými bobuľkami. V našich končinách sa prirodzene nevyskytuje, rastú tu len jej vyšľachtené druhy. Cezmínam sa darí na polotienistých a tienistých miestach, vyžadujú miesto chránené pred zimným slnkom a kyslú, humóznu pôdu. POZOR - plody cezmíny sú jedovaté, preto ich ako na záhrade, tak vo vianočných dekoráciách musíme strážiť pred deťmi a zvieratami. Pre svoju ozdobnosť využívali cezmínu už starí Rimania ako dekoráciu pri veľkolepých slávnostiach - Saturnáliách. Podľa inej legendy má symbolizovať Kristovu tŕňovú korunu a jej červené plody kvapky Kristovej krvi. V súčasnosti je cezmína symbolom šťastia, zdravia a radosti.

Čemerica (Helleborus) sa na našich záhradách tiež často objavuje, poznáte ju ako trvalku, kvitnúcu v zime a v predjarí. Pôvodom pochádza z Európy. Vyhovujú jej vlhšie, pohostinné stanovište, obvykle kvitne v období Vianoc až do jari. Rastliny sú jedovaté, obsahujú glykozidy, v minulých dobách boli používané v ľudovom liečiteľstve pri srdcových chorobách, na liečbu vyrážok a tiež na tlmenie duševných porúch. Pri výzdobe interiéru ju umiestnite mimo dosahu detí a domácich zvierat. Obľúbená je najmä v Anglicku, Francúzsku a Nemecku.

Stálezelenou plazivou rastlinou je brečtan (Hedera), rastúci v Európe, stredo-južnej Ázii, v severnej Amerike a v severozápadnej Afrike.

Na Novom Zélande vládne Vianociam železnec ztepilý (Metrosideros excelsa), veľmi neobvyklý vianočný stromček. V maorskom nárečí sa nazýva pohutukawa, býva nazývaný aj „Christmas tree“. Je to endemický strom, ktorý je vždyzelený a môže dorásť až do dvadsaťmetrovej výšky.

Vianočný stromček

Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia, keď sa prvé zmienky o nich objavili v Nemecku. Tie boli najprv výsadou iba bohatých mešťanov, ktorí takto demonštrovali svoje postavenie, pretože nákup veľkých stromčekov bol finančne nároční. Chudobní si zdobili svoje príbytky iba vetvičkami v malých vázach. Postupne sa táto tradícia presunula aj do Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu patrilo i Slovensko medzi jedny z prvých krajín, ktoré ozdobovali svoje domovy týmto spôsobom. Natrvalo sa u nás vianočné stromčeky usadili v druhej polovici 19. storočia.

Vlastný vianočný stromček sa začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.

Stromček predstavuje večne zelený život s odkazom na peklo, očistec i raj. Symbolicky spája peklo (korene), očistec (kmeň) i raj (koruna). Všeobecne však pôvod zdobenia stromčeka musíme hľadať omnoho skôr, podľa legiend až v starom Bretónsku a v Burgundsku. Tamojší misionár sa pokúsil miestnemu pohanskému obyvateľstvu priblížiť sviatok narodenia Krista. Vedel, že obyvatelia zo širokého okolia sa chodia pravidelne klaňať k mohutnému ihličnanu, ktorý považovali za posvätný strom. Zavesil na jeho konáre horiace pochodne do tvaru kríža. Odtiaľ pravdepodobne pochádza i tradícia stromček nielen zdobiť, ale i zapaľovať na ňom sviečky a prskavky.

Veľká zmena prišla potom v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa začali preferovať umelé stromčeky, ktoré dnes uprednostňujú ako ekologickejšiu alternatívu pre našu prírodu.

Ozdoby vianočného stromčeka

Tie boli v počiatkoch veľmi prosté. Stromčeky sa najprv zdobili iba sušeným ovocím alebo orieškami, niekedy sa pridala cezmína. Neskôr sa pridávali aj prvé cukrovinky ako napríklad ozdobené medovníčky alebo malé koláčiky. Prvé čokoládové ozdoby vyrobili v susednej Českej republike. Po výrobe farebného staniolu sa do neho začali baliť oriešky alebo kocky cukru, aby sa vyrábali farebné ozdoby. Až na konci 19. storočia potom vymysleli aj iné sklenené ozdoby, ktoré robili stromčeky pompéznejšie a bohatšie. Prvá vianočná guľa vznikla vo Francúzsku.

Adventný veniec

Aj jeho tradícia pochádza z Nemecka. Ako inak, i teraz v tom zohrala hlavnú úlohu netrpezlivosť detí. Keď sa v sirotinci jedného zo zamestnávateľov drobci neustále vypytovali kedy už prídu Vianoce, rozhodol sa vyrobiť pre nich špeciálne zariadenie, ktoré im malo skrátiť toto čakanie. Na strop zavesil veľké koleso od voza, ktoré ozdobil čečinou, dvadsiatimi malými a štyrmi veľkými sviečkami. V každý deň potom zapálil jednu z nich a deti presne vedeli, kedy sa ich sviatok konečne priblíži. V domácnostiach sa už potom ujal v zmenšenej podobe iba so štyrmi sviečkami a namiesto neho sa začala pestovať i tradícia adventného kalendára.

Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma.

Vianočné oblátky

Ide o jeden z najstarších symbolov, pretože pochádza už zo stredoveku. Postupne nadväzuje na kresťanskú tradíciu, keď sa oblátky stali veľkou obdobou hostie, ku ktorej sa takto dostal počas sviatkov v podstate každý. Čiže vianočné oblátky symbolizujú božie telo a postupne k tomu sa pridali aj ďalšie zvyklosti ako konzumácie orechov, cesnaku, medu a jabĺčka. Výroba oblátok bola v minulosti veľkým umením a túto profesiu vykonávali len vážení ľudia.

Oblátka sa na Štedrý večer jedáva s medom, niekde aj s cesnakom. Oblátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Oblátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii.

Betlehem

Prvý betlehem vznikol v 13. storočí. Jeho autorom bol známy svätec František z Assisi. Jeho cieľom bolo pripomenúť dôležitosť svätej rodiny. Prvý betlehem bol vyrobený zo živých hercov a zvierat, čo sa v niektorých kostoloch dodržiava aj v súčastnosti. Potom sa postupne presunul aj do iných svätostánkov a neskôr i do rodín. Bol teda tradičnejšou súčasťou Vianoc ako vianočný stromček a i v súčastnosti v niektorých krajinách ako napríklad Španielsko tvorí hlavnú výzdobu príbytkov. Betlehem nám pripomína pravú a kresťanskú podstatu Vianoc.

Naši predkovia ho nazývali jasličky. Je to zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Najskôr existovali jasličky s postavičkou Ježiška ležiaceho v maštali medzi zvieratami. Neskôr pribudli pastieri, Traja králi a až nakoniec Panna Mária a svätý Jozef. Prvý betlehem prvýkrát predstavil na omši v roku 1223 v jednom talianskom kostole v regióne Umbria sv. František z Asisi. Na našom území poznali ľudia jasličky do roku 1780 len v kostoloch.

Vianočná ruža

V našich domácnostiach sa častejšie objavuje až v ostatných rokoch. Málokto však vie, že jej pôvod môžeme hľadať v Mexiku. Podľa legendy bola vianočná ruža jedným z darov chudobných detí Ježiškovi. Keď ju položili na oltár, jej listy v tom momente očerveneli. V skutočnosti sa o rozšírenie tohto zvláštneho kvietka postarali brazílski misionári a svoju popularitu získal po tom, ako ho dostal od mexického veľvyslanca do daru americký prezident.

Imelo

Tento zvyk k nám prišiel z Anglicka. Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým. Imelo symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie. Imelo je symbolom šťastia aj hojnosti a na Vianoce ním radi zdobíme svoje príbytky. Traduje sa, že vianočný bozk pod vetvičkou imela nám zabezpečí večnú lásku.

Plody evokujú predstavu bielych perál - symbolu čistoty. Po odtrhnutí zlatisto zožltne, čím pripomína farbu slnka. Niekedy sa z rovnakého dôvodu imelo pozlacuje. Naši predkovia verili v magickú moc imela.

Kapor

Hoci by sme si pri pohľade na vianočné kade plné kaprov mohli myslieť, že kapor a Vianoce k sebe patria odnepamäti, nie je to tak. Na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19. storočia. Súviselo to predovšetkým s poklesom ceny rýb na trhu. Rybie mäso bolo navyše považované za pôstne jedlo.

Vianočka

Vianočka má dlhú históriu a je obľúbená až dodnes. Pôvodne sa volala calta a bol to vlastne zapletený koláč, ktorý sa na záver Štedrej večere rozkrájal. Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, pričom nesmela rozprávať.

Zvončeky

Prvé zvony sa začali objavovať už v 6.storočí a čoskoro sa stali súčasťou kostolov. Sprevádzali človeka na každom kroku. V dobách, keď neexistovali hodiny, určovali čas, ohlasovali nebezpečenstvo, smrť, ale i radostné udalosti. Už tradične sú teda sklenené zvončeky ozdobou vianočných stromčekov. Málokto si uvedomí, že majú svoju nadprirodzenú symboliku. Naši predkovia verili, že sa počas štedrovečernej noci otvárajú hroby a mŕtvi na hodinu precitnú zo svojho večného spánku. Zvončeky preto majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom.

Prasa

I keď málokomu sa pošťastilo prasiatko vidieť, stalo sa neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Prečo to tak je, to je zahalené rúškom tajomstva. Vysvetlením môže byť, že prasa symbolizovalo v pohanských dobách slnko.

Zvieratá a Vianoce vo svete

Každá krajina má inú históriu a iné tradície, ktoré sa spájajú s Vianocami. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich, kde hrajú dôležitú úlohu zvieratá a iné bytosti.

Santa Claus a jeho pomocníci

Čoraz viac rozšíreným sa stáva koncept Santa Clausa, tučného pána v červenom, ktorého vzduchom ťahá na sánkach záprah sobov. Na saniach nesie darčeky pre deti z celého sveta. Deti mu napíšu list, čo by chceli dostať pod stromček a on im to v deň Vianoc doručí domov krásne zabalené.

Tabuľka: Zvieratá a bytosti spojené s Vianocami v rôznych krajinách

K Vianociam patria i stáda ovečiek a baránkov. Bolo to tak určite preto, že stráne v okolí Betlehema bývali plné stád oviec. Svoj prapôvod majú už v legende o narodení Ježiša.

tags: #ake #zviera #je #symbolom #vianoc