Často sa zamýšľame nad tým, ako by sa Boh správal v rôznych situáciách. Ako by reagoval na nespravodlivosť, ako by prejavoval lásku a súcit, a ako by nás viedol v našich životoch? Skúmanie týchto otázok nám môže pomôcť lepšie pochopiť Božiu povahu a aplikovať Jeho princípy v našom každodennom živote.
Ježiš Kristus klope na dvere.
Ježišov príklad: Stotožnenie sa s ľuďmi
Stotožniť sa s ľuďmi znamená kráčať po ich boku a pritom ich podporovať a súcitiť s nimi rovnako, ako to robil Ježiš. Ľudia v Ježišovej dobe si mysleli, že svätých mužov nájdu iba v synagógach, ale Ježiš často konal na trhu alebo pri stole. Jeho prístup bol „choď k nim“, nie „príďte ku mne“. Chodil na svadby a oslavy, jedol s ľuďmi, ktorých považovali za opovrhnutia hodných hriešnikov.
Jeho stotožnenie sa dalo vidieť v Jeho láske a súcite voči zabudnutým, prehliadaným a ľuďom, ktorých považovali za stratené prípady. Stotožniť sa s ostatnými však neznamená byť ako oni. Ak budeme identickí - ak ľudia neuvidia, že sa v niečom líšime - stratíme to, čím je naše svedectvo osobité. Ježiš sa odlišoval svojimi zázrakmi, vlastnou svätosťou a spôsobom, akým bol ochotný povedať nekompromisnú pravdu.
Ježiš k tomu ešte žil život s veľkým očakávaním, pretože vedel dve veci. Po prvé vedel, že Boh vždy koná a chce, aby sme Ho spoznali. Náš pocit očakávania výrazne zosilnie, keď si pripomenieme, že Boh neustále usiluje o ľudí, ktorí nám skrížia cestu, že chce skrze nás hovoriť a že ľudia sú duchovným veciam často otvorenejší, než sa na prvý pohľad zdá. Je nesmierne dôležité, ako viera formuje náš postoj. Ak predpokladáme, že ľudia majú záujem o duchovný rozhovor, tak ho často majú.
Výzva k očakávaniu a stotožneniu
Mám pre teba posmeľujúcu výzvu. Každý deň požiadaj Boha: „Ukáž mi, kde dnes konáš, Pane. Dovoľ mi rozprávať sa o tebe s niekým v mojom živote, koho hľadáš.
Ako by sa Ježiš správal v obchode?
Každý deň, keď idem do práce, sa ešte cestou do nej modlím: - Pane, daj, aby som v každom zákazníkovi stretla teba, aby som ho obslúžila ako teba, aby som ho milovala ako teba.... Ale - občas sa zamyslím, ako by sa správal Ježiš, keby prišiel dnes do obchodu? Ako zákazník?
Dnes chcú ľudia za svoje peniaze všetko len to najlepšie, najperfektnejšie, najčerstvejšie, najdelikátnejšie....proste naj.....Lebo peniaze hýbu svetom....Sú platidlom, za ktoré sa dá dnes všetko kúpiť.... Sú prejavom moci....a niekedy aj arogantnosti, nadradenosti, pýchy.....A niekto ich má iba ako prostriedok na prežitie....Ako platidlo, za ktoré vymenil v práci svoje mozole.
A predsa je skromný vo svojich požiadavkách, lebo vie, že všetko cenné, čo má veľkú hodnotu, si za svoje aj ťažko zarobené peniaze, nekúpi.... Že pred Pánom raz bude mať hodnotu iba to, čo rozdáme....
Pane, daj, aby som aj dnes stretla teba, aby som objavila teba, lebo ty skutočne prebývaš v ľudských srdciach, premeň ich aj dnes svojou prítomnosťou a láskou. Pane, aj dnes ti chcem slúžiť, daj mi, prosím, potrebnú silu, aby s mojou službou si bol spokojný, lebo ty skutočne ku mne prichádzaš v každom človeku, a ja ťa ani dnes nechcem obísť bez toho, aby som sa na teba neusmiala a nepoďakovala ti za to, že si ma aj dnes navštívil v čase svojej núdze a prejavil mi tak svoju priazeň a lásku... Pane, ďakujem ti, že ti aj dnes môžem slúžiť.
Prečo Boh stvoril ĽUDÍ? | (Vysvetlenie biblických príbehov)
Božia výchova a trest
Dnešná otázka znie. Viem, že Boh ma môže trestať, pretože mi to hovorí Biblia. Jedna z najpozoruhodnejších vecí na tom je to, že Boh nás môže naozaj trestať za to, čo robíme proti jeho vôli v našich životoch. Ježiš trpel tiež a pritom nikdy nezhrešil.
Spomeňte si, že Jób bol hneď v prvom verši knihy opísaný ako čestný a bezúhonný muž. A Boh dáva satanovi povolenie, aby ho bil. A nebolo to preto, že by Jób konal nejakým otvoreným, hriešnym spôsobom, ktorý by si vyžadoval trest. Ale nakoniec sa ukázalo, že Jób mal na dne svojho života nejakú usadeninu pýchy, ktorá sa dostala do jeho života.
V liste Rimanom 2,4 sa píše: "Či neviete, že Božia dobrota vás má viesť k pokániu?" Je tu obraz Boha, ktorý okrem výprasku alebo utrpenia používa aj inú metódu, aby nás priviedol k pokániu. Božie deti, vedzte, že božia kázeň je vždy a vždy v láske.
Ak nás pokarhá, ak vnesie do nášho života nejaké ťažkosti, je to s presne dávkovaným, opatrným, múdrym, láskyplným spôsobom vlastným jeho múdrosti a jeho milosti pre našu situáciu.
Morálne hodnoty a ich zdroj
Než som sa stal veriacim, úprimne som o viere moc nerozmýšľal. Bral som ju ako prežitok - niečo, čo možno patrí do 16. storočia, ale určite nie do nášho moderného sveta. Až keď som stretol kresťanov, ktorí skutočne premýšľali o svojej viere, začal som si klásť otázky, na ktoré som sám nedokázal nájsť uspokojivú odpoveď. Jednou z nich bola práve táto: Ako vieme, že niečo je dobré alebo zlé? Kto určuje naše morálne hodnoty? Odkiaľ vlastne pochádza dobro a zlo?
V tomto bode niektorí neveriaci začínajú odpovedať trochu ako veriaci. Jednoducho povedia: „Proste to tak je.“ Bodka. Radšej sa tým ďalej nezaoberajú. Odvážnejší sa však pokúsia nájsť nejaký základ, podľa ktorého by sme mohli posudzovať morálne hodnoty bez toho, aby sme potrebovali Boha.
Alternatívne zdroje morálky bez Boha
- Relativizmus: Všetko je relatívne, všetko je subjektívne. Skutočné dobro a zlo vlastne neexistujú; sú len výplodom našej fantázie.
- Výchova: Dobro a zlo určuje naša výchova. Rodičia nás jednoducho vychovali a vštepili nám, ako sa máme správať, a vďaka tomu vieme rozlíšiť dobro od zla.
- Spoločnosť: Ľudia spoločne vytvárajú zákony, dohodnú sa, čo je dobro a čo zlo, a to potom platí. Väčšina jednoducho rozhodne.
- Evolúcia: Máme v sebe gény, ktoré sú jednoducho výhodné pre prežitie. A podľa nich konáme.
Aký je teda v kresťanstve skutočný štandard dobra, podľa ktorého všetko meriame? Týmto štandardom je samotný Boh. On je zdrojom všetkých objektívnych morálnych hodnôt. Ako kresťania nechápeme dobro a morálne hodnoty ako niečo, čo existuje nezávisle od Boha, alebo ako niečo, čo sa Boh svojvoľne rozhodol prikázať alebo zakázať. Dobro samo je zakorenené priamo v ňom - v jeho podstate a prirodzenosti. Boh je samotným štandardom dobra. Dobro nie je mimo neho a nie je ani len súborom prikázaní alebo zákazov. Boh je samotné dobro.
Keď Boh hovorí „neklam“, nie je to preto, že by ho práve napadlo, že by bolo pekné, keby ľudia neklamali. Rovnako sú zlé aj hádky a spory, lebo Boh sám žije v dokonalej jednote a harmónii. Akékoľvek konflikty sú v rozpore s Jeho vlastnou povahou. Pýcha je zlá, lebo pýcha hovorí: „Ja som ten najdôležitejší, ja som stredom vesmíru.“ Ale to je lož. Pravda je, že skutočným stredom všetkého je Boh - On jediný je najdôležitejší. A vražda je zlá, pretože Boh sám je autorom života, jeho vlastníkom, a iba On má právo život dať alebo vziať.
Hriech je fundamentálna zrada toho, kým je Boh a prečo nás stvoril. Je to život v klamstve o tom, čo je svet skutočne zač. Hriech v Biblii nie je len voľbou zla; je to aj odmietnutie dobra. Nie je to len porušenie zákona, ale predovšetkým opustenie samotného Zákonodarcu.
Osobné stretnutie s Ježišom
Na začiatku minulého roka som prijal osobné pozvanie od Ježiša ísť do hlbšieho, intenzívnejšieho a intímnejšieho vzťahu s ním. Stále mám pred očami slovo z Mt 11, 29, v ktorom Ježiš hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ A to aj robím. Učím sa od neho, pýtam sa, ako by veci robil on, ako by sa správal on, čo by robil on. Učí ma, že všetko je to o ňom.
Boh má každý jeden deň pre nás pripravené nádherné stretnutia, nádherné rozhovory, má pre nás nádherné a hlboké zjavenia, chce nás učiť, chce k nám hovoriť. No veľakrát to iba míňame a nestretneme ho - pre naše povinnosti, našu zaneprázdnenosť, našu službu.
Ďalšia vec, ktorá ma fascinuje na Ježišovi, je to, že on je naozaj Kráľ, že on je naozaj taký úžasný, taký nádherný, že on je všetko to, čo chcem, to, čo hľadám. Fascinuje ma príbeh, keď Ježiš v Lk 5 prichádza za obyčajnými rybármi a títo obyčajní rybári sú okamžite ochotní zanechať všetko a ísť za ním. Títo chlapi videli Ježiša jediný raz. A toto jedno stretnutie s ním zmenilo ich život takým radikálnym spôsobom, že dokázali okamžite zanechať všetko.
Stretnutie s Ježišom je to, čo premieňa srdce človeka. Nie dobré vyučovanie ani dobré chvály, ani dobrá knižka, ale stretnutie s ním. Ten moment, keď mi v jednej chvíli povie iba jedno jednoduché slovo, ale povie to tak, ako to vie povedať iba on, a to zrazu zmení môj pohľad na veci okolo, moje starosti, problémy. A situácia, ktorá sa zdala neprekonateľná, zrazu už nie je taká ťažká. Iba preto, lebo mi povedal: „Som s tebou, som blízko, dovoľ mi postarať sa o to.“
Zdravie ako dar a zodpovednosť
Jedným z najčastejšie vyslovovaných prianí, ktoré si ľudia pri rôznych príležitostiach vyslovujú, je prianie životnej pohody a pevného zdravia. Ak je zdravie narušené a na človeka doliehajú tiene choroby, potom sa nedokáže plne tešiť zo žiadnej inej hodnoty v živote. Zdravie dostávame ako vklad do života zadarmo, a možno preto si ho tak málo vážime! Spravidla si ľudia zdravie začínajú vážiť až vtedy keď ho stratia, žiaľ mnohokrát už býva neskoro.
Zdravie nezahŕňa iba telo, ale týka sa aj mysle a srdca človeka. Ľudia môžu byť fyzicky zdraví, pokiaľ však majú nejako narušenú myseľ, sú veľmi vážne chorí. Boh si želá, aby sme boli spokojní a šťastní, a preto nám dal návod, ako máme o zdravie tela a ducha správne dbať.
Keď si prečítame správy v evanjeliách, zisťujeme, že Ježiš Kristus viac ako polovicu svojho času venoval uzdravovaniu ľudí (Mat 9,35.36; Sk 10,38). Boh najlepšie vie, že skutočnou príčinou všetkých chorôb je hriech, ktorý narušil ľudskú povahu i fyzické zdravie. Kristus odhalil, že pôvodcom všetkých zlých vecí je „diabol“, ktorého nazval „zlodejom“, pretože prišiel človeka „okradnúť, zabíjať a spôsobiť skazu“ (Ján 10,10). Boží Syn však prišiel človeka obratého o zdravie, šťastie a nádej zase pozdvihnúť. Prišiel, aby v nás všestranne obnovil Boží obraz. Chce nám vrátiť duchovné i telesné zdravie.
Boh na počiatku poskytol ľuďom všetky podmienky k šťastiu. Hriech síce toto Božie želanie narušil, ale nezmaril. Z celej Biblie vysvitá, že Bohu ide stále o ľudské šťastie.
Biblické princípy zdravia
- 3 Ján 2: „Prajem ti, aby si vo všetkom prospieval a bol zdravý, ako prospieva tvoja duša.“
- Jer 17,14: „Uzdrav ma, Hospodine a budem uzdravený.“
- 2 Moj 23,25: Keď spojíme vlastné úsilie a poslušnosť Božích pokynov s Božím požehnaním, určite sa dostavia výsledky.
Dnešná lekárska veda dokazuje svoje tvrdenia dôkladnými výskumami a štatistickými údajmi. Vedci sa zameriavajú na skúmanie a porovnávanie rôznych skupín obyvateľov, ktorí sa k otázke životosprávy stavajú rôzne. Pri jednom výskume v USA sa porovnávala skupina adventistov s. d. s ostatnou populáciou v Kalifornii. Aké boli výsledky? Citujem z knihy Na čo ľudia umierajú, ktorú napísal expert v oblasti výživy v OSN, Erik P. Eckholm: „Naproti tomu nepodrýva rakovina a srdcové choroby zdravie príslušníkov cirkvi ASD v takej miere ako zdravie ostatných Američanov. Jedia bezmäsité jedlá, málo tučné jedlá, nepijú alkohol a nefajčia.“
Strava a zdravie
Z biblickej správy o stvorení človeka zisťujeme, že Boh ľuďom odporučil tú najzdravšiu stravu. „Boh tiež povedal: Hľa, dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúce semená i každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. TO BUDETE MAŤ ZA POKRM.“ (1 Moj 1,29) Boh prispôsobil ľudský organizmus pre príjem rastlinnej stravy, a preto dal ľuďom uvedené pokyny.
Keď Boh dával Noemovi pokyny, aby do archy uviedol jednotlivé zvieratá a zachránil ich pri potope, rozdelil zvieratá na „čisté“ a „nečisté“.„Čistých“ mal vziať do archy po siedmich pároch (1 Moj 7,2), zatiaľ čo „nečistých“ len po jednom páre. Čo znamenalo toto rozdelenie? To nám objasňuje Biblia ďalej. Akonáhle Noe so svojou rodinou vystúpil z archy, všetko na zemi bolo pusté a oni nemali čo jesť. Preto (na prechodný čas) Boh ľuďom dovoľuje jesť mäso (niektorých) zvierat. Tých čistých bolo dostatok. Boh vedel, že ich ľudia budú po potope potrebovať k jedlu.
Odporúčania pre stravovanie
- 1 Moj 1,29: Rastlinná strava (zelenina, ovocie, obilniny a orechy)
- 3 Moj 11: Rozdelenie zvierat na čisté a nečisté (tie, ktoré sú vhodné a nevhodné na konzumáciu)
Akonáhle Boh vyviedol izraelský národ z Egypta, musel mu konkrétne pripomenúť všetky dôležité pokyny pre život. Preto im na hore Sinaj vydal Desatoro napísané vlastným prstom. Preto ich postupne učil zásadám vzájomného spolužitia. Keďže v Egypte zabudli aj na zásady zdravého spôsobu života a stravovania, vydal im detailné odporúčania, ktoré druhy zvierat sú na požívanie, a ktoré sú nezdravé, nepožívateľné. Je to ako s rastlinami. Niektoré sú jedlé, niektoré nechutné a mnoho priamo jedovatých.
V čase konca bude podľa Písma svet veľmi narušený a znehodnotený (Iz 24,1-5). Vedci dokázali, že škodliviny sa kumulujú v potravinovom reťazci, a pokiaľ ľudia jedia zvieratá, ktoré v sebe nahromadili veľké množstvo škodlivín, prijímajú ho v mäse, a preto sú chorí. Boh nám dnes dáva pokyny, aby sme sa vrátili k prostej rajskej vegetariánskej strave. A to je tiež v súlade s poslednými vedeckými výskumami a odporučeniami. Boh nás v dobe narušenej prírody vedie znovu k svojmu pôvodnému ideálu.
Alkohol a zdravie
Keď sledujeme otázku alkoholu v Biblii, potom vidíme jeho negatívne následky. Biblia sa zmieňuje o konaní ľudí, ktorí pili alkohol a potom niesli trpké následky. Prvá zmienka je v súvislosti s rodinou Noema v 1 Moj 9,21-25. Následkom bola neúcta k rodičom a trest syna. Opilosť uviedla Lota do krvismilstva (1 Moj 19,31n). Kňazi v Izraeli mali zákaz požívať alkohol, keď prichádzali slúžiť do chrámu (3 Moj 10,9).
Najobsiahlejšie pojednanie o škodlivosti alkoholu nachádzame v knihe Príslovia 23,29-35. Opití ľudia sa hádajú, kričia, bijú sa, padajú (v. Alkohol ľudí neodolateľne láka (v. Alkohol je jedom - uštipne ako had (v. Padajú zábrany, ľudia sa správajú neslušne, nemravne (v. Človek sa proti svojej vôli stáva otrokom tohto zlozvyku!
Dnes máme k dispozícii veľa serióznych výskumov, štatistík a literatúry, ktorá dokazuje nesmiernu škodlivosť alkoholu. Veriaci človek by nemal svoje telo ničiť ani fajčením, požívaním kávy, čajov, ktoré obsahujú teín a ďalších nezdravých vecí. Boh nám dal najvzácnejší dar - a to je náš život. Pozoruje nás, ako si ho vážime a večný život bude môcť dať iba tým, ktorí si tento najcennejší dar skutočne vážili.
Vyvážený život
Pavol veriacim do Ríma napísal vzácnu radu - Rim 12,1.2. Kresťan má žiť plným, vyváženým a radostným životom. Náš život má byť striedmy. Čo to znamená? Je to umenie vyvážiť prácu a odpočinok, službu a zábavu, miernosť v jedle a v pití. Veriaci človek sa nemá prispôsobovať svetu (Rim 12,2). V čom? V spôsobe rekreácie, zábavy, v tom, čo počúva za hudbu, na čo sa díva (Iz 33,14.15). Položme si vždy otázku: Ako by sa v tejto situácii správal Kristus?
V poslednej dobe sa veľa hovorí o vyváženom a zdravom spôsobe života. V angličtine sa mu hovorí NEW START - kde každé písmeno znamená niečo dôležité pre zdravie. NEW START znamená NOVÝ ZAČIATOK.
Osobná skúsenosť s Bohom
Do svojich 20 rokov som veril v Ježiša, no nebral som to ale nijako vážne. Raz za pár mesiacov som sa pomodlil, ale to bolo tak všetko. Keď sa vyskytol problém, ktorý som nevedel vyriešiť, tak som prosil Boha, aby mi pomohol. No ja som bol sebecký, a potom som mu ani nepoďakoval za jeho pomoc a takto sa to párkrát za môj život zopakovalo. Pokiaľ mi neochorela mama... vtedy som sa modlil častejšie, ale nikdy to nebolo intenzívne. Až do dňa, kedy mi zazvonil telefón, že mama umrela. Vtedy som bol nahnevaný na Boha a na celý svet. Ľutujem to úprimne každý deň.
Stalo sa, keď boli Izraeliti v Egypte, že sa rozmnožovali, bolo ich tam veľa a vtedajšiemu faraónovi sa to ani trochu nepáčilo. Raz, keď už konečne prišiel na to, akého zverstva sa má dopustiť, zavolal si dve pôrodné babice, ktoré pomáhali privádzať do života aj deti hebrejských žien a dal im príkaz, jasný a krutý. Vraj keď sa izraelským ženám narodia dievčatá, potom dobre, ale akonáhle sa ukáže, že je to chlapec, potom nech ho usmrtia. Babice odporovať na hlas nesmeli alebo si netrúfli, ale vo svojom srdci sa rozhodli, že neposlúchnu. Zachvátil ich totiž strach pred Bohom, rešpektovali Najvyššieho a preto a len preto nechávali židovských chlapčekov nažive.
Aj my sa dostávame do situácií, v ktorých si musíme zvoliť, či budeme mať strach z ľudí, z ich názorov, z ich výsmechu, alebo sa pridržíme Boha. Báť sa Ho znamená zachovávať Jeho prikázania, aj keď je to ťažké, aj keď je to nepopulárne, znamená to nepoľaviť v konaní dobra, znamená to neupustiť od svojich zásad a nerobiť kompromisy.