Ako kresťania túžime žiť život zbožne a čnostne. A túžime po tom, aby tak žili aj naši blížni. Chceme k takémuto životu viesť aj tých, ktorí nám boli zverení. Či už ste kňaz, katechét, rodič, animátor, súrodenec alebo niekto iný.
Viera a spása
Mnohí sa domnievajú, že veriť nestačí. A že k tomu, aby sme mohli byť spasení, musíme veriť a ešte k viere niečo pridať. Mám volať, k Bohu, aby ma spasil? Mám vyznávať svoju vieru denne, aby som bol spasený? Mám konať dobré skutky, aby som bol spasený? Mám byť pokrstený, aby som bol spasený? Mám činiť pokánie aby som bol spasený? Mám vyznávať hriechy, aby som bol spasený?
Rim 1:16-17 Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi.
Naša viera a náuka zboru je podrobne rozobratá v sekcii: „Kresťanský zbor v Podbieli, kto sme a čomu veríme“ a detailne je naša viera a náuka rozobratá v mp3 kázniach. Sme kresťanský zbor pre región (hornej) Oravy a pozývame hľadajúcich Oravcov, ktorí túžia zaradiť sa do Kristovej cirkvi, do zboru, ktorí túžia spoznať a pochopiť pravdy Božieho slova, pravdy spasenia a cestu spasenia.
Dôvody na optimizmus v Cirkvi
Mnohí už vidia našu Cirkev na pokraji priepasti. Katolíckej cirkvi na čele s pápežom Františkom. Duchovné hodnoty, ktoré sú naším skutočným pokladom. Aj napriek krízu, ktorá, žiaľ, zasiahla aj Katolícku cirkev na Západe, to nie je dôvod na rezignáciu a defetizmus. Hovoriť len o tom, že pápež..., lebo kňazi..., je neakceptovateľné. Práve v najťažšej dobe sa rodili veľkí svätci. Buďme sami vzorom žiarivej svätosti. Nezabúdajme na to! Osoby zasvätené, ale aj mnohí laici by mali vlastnou iniciatívou prispieť k povzneseniu vlastnej Cirkvi. Každý sám od seba, charitou, angažovanosťou v katolíckych hnutiach a iniciatívach, atď.
Mnohí katolíci vidia Druhý vatikánsky koncil a odvtedy všetko smeruje k záhube. Je to názor, ktorý nie je problém vyvrátiť aj s koreňmi. Spoločenstvá veriacich rastú ako huby po daždi, sú to ružencové bratstvá, atď. Aj prenos modlitby ruženca z Lúrd, ktorý mohol celý národ takto trikrát denne zjednotiť pri modlitbe svätého ruženca, je úžasná vec! Táto iniciatíva získava čoraz väčšiu podporu v 70 krajinách sveta. Aká je to duchovná sila!
Prednedávnom boli prijatí 2. noví členovia do Bratstva anjelov strážcov rádu pavlínov. Prijímanie členov do Bratstva až 15. januára roku 2016, na sviatok sv. prvého pustovníka - patriarchu rádu pavlínov, je dôvod na optimizmus.
Čo môžeme robiť pre Cirkev:
- Byť sami vzorom žiarivej svätosti.
- Podieľať sa vlastnou iniciatívou k ušľachtilému dielu.
- Angažovať sa v katolíckych hnutiach a iniciatívach.
Ani extrém ultramodernizmu, ani extrém ultrakonzervativizmu nie sú správnou cestou pre katolíkov. Je potrebné akceptovať pôsobenie rôznych prúdov, dovtedy, kým neukončia svoju partizánsku vojnu. Netreba im dávať vietor z plachiet, ale treba si uvedomiť, že dejú aj dobré veci.
Ružencové bratstvo je príkladom spoločenstva veriacich, ktoré prispieva k duchovnej obnove Cirkvi.
O spovedi
Svätá spoveď sa mnohým ľuďom mimo cirkvi zdá byť čímsi neracionálnym a magickým, ale pre niektorých aj priamo ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Pritom aj ľudia, ktorí na spoveď nechodia, z času na čas čosi ako spoveď absolvujú. Každý zažíva chvíle, kedy cíti potrebu prehodnotiť svoj život, niekomu sa vyrozprávať a skorigovať svoje konanie.
Cirkev s veľkou vľúdnosťou vychádza v ústrety ľudskej slabosti, dovoľujúc nové pokánie po krste. Obrátenie srdca, ktorým človek odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života, obrátiac sa k Pánovi, obsahuje veľa dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu.
V sviatosti pokánia veriaci, ktorí spáchali hriechy po krste a rozhodli sa pre nový život, skrze službu kňaza tým, že mu vyznajú svoje hriechy a prijmú od neho primerané pokánie, dostanú od Boha odpustenie svojich hriechov a zmieria sa s Bohom a Cirkvou. Takéto vyznanie hriechov - individuálne a integrálne (t.j. so všetkým, čo má obsahovať) - spojené s rozhrešením, predstavuje riadny spôsob, ktorým veriaci kresťan, vedomý si ťažkého hriechu, môže dosiahnuť odpustenie hriechov.
Zmierenie s Bohom je aj zmierením sa s celou Cirkvou. Predpisy cirkevného práva potvrdzujú význam individuálneho vyznania hriechov v celkovom rámci sviatostného pokánia. Na základe týchto predpisov absolúcia nemôže byť udelená viacerým kajúcnikom bez predchádzajúceho individuálneho vyznania hriechov. Uvedomenie si a vyznanie vlastných hriechov je podmienkou kultu vzdávaného Bohu v pravde. Veď odpustiť hriechy môže iba sám Boh. Preto mnohé východné obrady majú vyznanie hriechov adresované predovšetkým Bohu.
Na druhej strane Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zveril apoštolom úlohu viesť svoje stádo a preto im dal Svätého Ducha, povediac: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23). Spovednica je teda miestom víťazstva. Skutočného víťazstva. Mŕtve srdce oživované Vzkrieseným. Ba čo viac, sviatosť, ktorá je radostným stretnutím s Kristom!
Boh chce odo mňa počuť, čo škrípe v našom vzťahu, čo je medzi mnou a Ním, čo nezvládam, v čom zlyhávam. Chce to počuť odo mňa. A prikryť slovami rozhrešenia, ktoré potrebujem ja ako človek konkrétne počuť. Preto potrebujem(e) spoveď. Sviatosť zmierenia je skutočne miesto, kde môžeme zakúsiť milosrdnú lásku Pána. A radostné prijatie.
Ako sa dobre vyspovedať:
- Pri spytovaní svedomia nemal by som venovať najväčšiu pozornosť svojim hriechom a sebe, ale Ježišovi Kristovi.
- Potrebujem odpustenie skrze Cirkev. Ježiš to tak zariadil a je to tak najlepšie.
- Skutočné spytovanie svedomia zahŕňa v sebe dva aspekty: uvedomenie si toho dobrého v nás a pohľad na seba v Božej pravde.
- Uvedomiť si, že aj spovedník je len človek, ktorý je slabý a hriešny a tiež potrebuje odpustenie.
- Byť otvorený a nemať predsudky z kňaza. Kňaz je prostredník, hriechy odpúšťa Boh.
- Predmetom spovede nie je spoznať do akej miery som zlý, ale zakúsiť, aký dobrý je Boh.
- Je žiadúce a prospešné mať stáleho spovedníka, ktorému dôverujem.
- Hovorte jasne a jednoducho. Nemám špekulovať nad tým, čo a ako povedať. Jednoducho to poviem.
- Nemusím hovoriť celé príbehy o hriechoch, stačí vyznať hriechy.
Spovednica je miestom milosrdnej lásky a odpustenia hriechov.
Odpustenie a úzkostlivosť
O odpustení existuje v dnešnej dobe veľa kníh, prednášok a článkov. Nie je sa čomu čudovať. Božie Slovo sa v tejto veci vyjadruje jasne: "Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.
Úzkostlivosť (škrupulozita) je v podstate stav, keď človek neverí v Kristovo milosrdenstvo. Je to trýznivý pocit, že je „zlý“, „vinný“ alebo že mu nebolo odpustené.
Láska k blížnemu
Ježišov príkaz: "Milujte sa navzájom, ako ja milujem vás" (15,12), je základom celého kresťanského života (Katechizmus 1827). Je také jednoduché, a predsa také ťažké.
Láska nie je len pocit alebo inštinkt, ale skôr želanie si dobra pre druhého. Je to radikálne sebadarovanie, žitie pre toho druhého. Keďže Boh nič nepotrebuje, len On môže existovať bezvýhradne pre iných. Všetci veľkí učitelia kresťanskej duchovnej tradície si uvedomovali, že sme schopní milovať vďaka tomu, že sme milosťou dostali podiel na živote, sile a podstate Boha.
Hodnota ľudskej dôstojnosti
Každá ľudská bytosť, bez ohľadu na rasu, vzdelanie, inteligenciu, silu alebo schopnosti má nevyčísliteľnú hodnotu, pretože ju stvoril Boh a predurčil ju na večný život. No ak Boha z rovnice vypustíme, ľudská dôstojnosť sa dosť rýchlo zmenší. Ak sme presvedčení o oprávnenosti myšlienky ľudskej dôstojnosti, vychádzame z nášho teologického povedomia, či už si to uvedomujeme alebo nie.
Sebadarovanie a šťastie
To, čo vám chýba, vás nemôže obrať o šťastie. Ak bez toho nemôžete byť šťastní, nebudete šťastní nikdy. Šťastiu treba poskytnúť úver. Boh nás každý deň pozýva žasnúť. Vždy. Za všetko. Vďaka za to, že ma nechcel/a. Vďaka za to, že som single. Vďaka, že sa cítim taký opustený a smutný. Vďaka tomu som aspoň „provokovaný“ niekoho si hľadať, modliť sa zaňho.
Prečo byť zlodejom, keď môžeme byť darcom? Ako sa vraví, keď máš čas šomrať, máš čas aj chváliť. Boh vie a chce napraviť všetky rany. Len si srdce nezalejme do octu nenávisti či zlorečenia. Mohlo by príliš (takmer až neliečiteľne) zhorknúť. Problém však je, že ak počúvneš strach, možno sa dáš „okradnúť“ o príležitosť, alebo minimálne o zážitok. Radšej počúvaj vnuknutia Ducha Svätého. Dovoľ si byť šťastný teraz, tu, taký, aký si.
Modlitba svätého ruženca je mocný nástroj duchovnej sily a jednoty.