Ako získať Božie požehnanie v podnikaní

V dnešnej spoločnosti sa práca stala meradlom hodnoty človeka.
Zvyčajne súdime ľudí podľa práce, ktorú konajú a zvyčajne je to prvá vec, na ktorú sa pýtame, keď sa s niekým zoznamujeme. „Kde pracuješ?

Máme túžbu naplniť svoje záväzky, platiť dlhy a zabezpečiť tých, ktorých milujeme.
Je ešte ďalší dôvod prečo si hľadať prácu; okrem toho, že nám dáva zmysel žiť, práca nám dovolí spolupracovať na stvoriteľskom diele Boha, ktorý „v siedmy deň skončil svoje diela, ktoré urobil.“ (Gn 2, 2)

Ak priblížime našu potrebu pracovať s otvorenosťou na objavovanie božieho plánu s nami, hľadanie v nás môže začať proces premeny.
Deväť po sebe nasledujúcich dní si vyhraďme čas v tichu na uvažovanie nad pravým zmyslom života.

Nadpis každého dňa je témou pre ten-ktorý deň.
Pripomeňte si, že ste v Božej prítomnosti.
Proste Boha o požehnanie pre seba a pre všetkých, ktorých milujete a nosíte si v srdci s ich úmyslami, za ktoré sa chcete modliť. Pomodlite sa úvodnú modlitbu a potom rozjímajte nad citátmi z Písma.

Dovoľte, aby pomalé opakovanie Božieho slova zvlažilo vo vás všetko neúrodné a suché, znepokojené a vystrašené.
Skúste otvoriť svoje srdce, aby ste počuli Pána, ako k vám hovorí o vašej situácii. Buďte pozorní na všetky neočakávané myšlienky a pocity, ktoré povstanú počas modlitby... Keď sa blížite ku koncu vášho času modlitby, strávte nejaký čas v tichu znovu si pripomenúc tému dňa.

Dobrý Bože, cez ľudskú prácu stále zdokonaľuješ a riadiš úžasné dielo stvorenia.
Vypočuj prosby svojho ľudu a daruj každému prácu, ktorá pozdvihuje, aby sme takto viac zjednotení cez našu prácu mohli slúžiť našim bratom a sestrám.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ďakujeme Ti, Pane, za tieto chvíle strávené pri modlitbe za našich drahých aj za nás samých. Sme si istí, že skrze tvoju milosť nezostaneme bez dôstojnej práce.
Podieľaním sa na tvojom stvorení budeme budovať tvoje kráľovstvo tu na zemi. Kráľovstvo pravého spoločenstva bratov a sestier, ktorí sú zjednotení ako tvoje deti.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Princípy Božieho požehnania v podnikaní

„... lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil.
Slovo Božie hovorí, že podľa viditeľných, materiálnych, stvorených vecí môžeme rozmýšľať o ich autorovi - Stvoriteľovi. A nielen to, je tiež zaujímavé skúmať, čo nám Biblia odhaľuje o princípoch, podľa ktorých Boh pracuje, tvorí.

Keďže človek je stvorený na Boží obraz, úspech - požehnanie jeho života závisí od toho, do akej miery pozná Pána, ale aj od toho, do akej miery je oboznámený s tým, ako Boh veci tvorí.
Bolo by naozaj trápne myslieť si, že Boh nevedel, čo chcel stvoriť. Vo svojom srdci mal úplne jasnú predstavu o tom, čo má vzniknúť, a preto aj človek, keď ide niečo robiť, musí vedieť, čo vlastne chce.

Upozorňujem, že cieľ celého stvorenia bol mimoriadne dobrý: príroda a človek určený pre večnosť, život, lásku a radosť.
Toto treba mať na mysli napríklad aj pri podnikaní, treba plánovať niečo, čo je dobré pre ľudí a aj pre Boha.

Za povšimnutie tiež stojí veľkosť celého stvorenia - keď pozorujeme galaxie a nekonečnú hĺbku vesmíru, zostávame v nemom úžase.
Preto aj človek by mal rozmýšľať vo veľkom, neuspokojiť sa s malými cieľmi, veď zmeniť svet bola pre učeníkov Pánových naozaj veľká výzva.

Boh tvorí Slovom.
Pochopenie tohto faktu a vôbec toho, čo to je Božie slovo, je celkom kľúčové pre pochopenie samotného Boha - veď Slovo Božie je Kristus - ako aj viditeľného a neviditeľného sveta.
Správne porozumenie významu Božieho slova nám umožňuje pochopiť aj slová človeka, jeho reč a správnu komunikáciu.

O význame slov vyučujeme veľa a je to správne.
Vieme, že Jakub vo svojej epištole pripodobňuje jazyk ku kormidlu lode a upozorňuje, že o našom živote a o cieli, do ktorého sa so svojím člnom do­staneme, rozhoduje kormidlo.

Na tom istom mieste Jakub hovorí, že skrotenie jazyka je podmienkou pre skrotenie tela, ale všimnime si, že jazykom je taktiež možné povolávať veci do existencie.
„(Boh) to, čoho nieto, povoláva, ako by bolo.“ (Rim 4,17b) Ústami povolávame veci, ktoré by sme chceli, no, žiaľ, častejšie tie, ktoré by sme nechceli. V jazyku je totiž čosi smrtonosné, niečo, čo prirodzeného človeka stále núti kormidlovať zlým smerom. Spomeňme si, s akou správou prišlo dvanásť zvedov z kananejskej zeme (4 Moj 13). Desať hovorilo zle. Obyčajne sa pozeráme na tých desiatich kriticky a s odsúdením, mám však obavu, že by sme väčšinou hovorili rovnako.

Stačí, že sa objaví v našom živote nejaký obor v podobe bolesti, choroby alebo finančného tlaku a hovoríme úplne presne tak ako desať nešťastných zvedov.
Opisujeme problém, obyčajne ho ešte nadsadíme, spomenúc jeho najhorší možný vývoj. Považujeme to za správne, primerané, myslíme si, že si tým uľavíme, výsledkom však je ešte väčší problém, ktorý svojimi vlastnými rečami vytvoríme, povoláme k bytiu - do existencie. Potom sa nám Kanaán vzďaľuje a zostáva iba chodenie po púšti. Otázkou je, kde zobrali silu zvyšní dvaja zvedovia Jozue a Kálef, aby hovorili inak.
Stvoriteľ nemal najmenšie pochybnosti o tom, že to, čo vysloví, aj sa stane, úplne verí svojmu slovu.

„Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.“ (Iz 55,10-11)
Je snáď divné myslieť si, že s človekom je to podobne? Vážne si myslíme, že príde požehnanie, keď neustále zveličujeme biedu, chorobu, problémy, útrapy?

Niektoré veci pochopíme, keď vidíme jednotlivcov, ktorí sa správajú horšie ako my.
Ak vidíš človeka, ktorý má biedny život a zároveň počúvaš, že je plný horkosti, šomrania, reptania, sťažovania, negativizmu, tak nejako dôjdeš k názoru, že si vlastne za svoj osud môže sám a že si ho zaslúži. Deje sa mu podľa jeho viery. Veriaci by mali vo svojej reči používať vieru, a nie neveru. Sú aj také kresťanské kruhy, ktoré toto učenie spochybňujú, ale dobre sa zamysli nad slovami Pána Ježiša Krista, že človeku sa stane to, čo hovorí.

„Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu.“ (Mk 11)
Úplne presne: ak veríš slovám, ktoré si vyslovil. Viera je to, čo nám dodá silu nepoddať sa prirodzenej tendencii hovoriť zle a nenechať jazyk rozplameniť pekelným ohňom.

Boh stvoril svet v etapách, v dňoch - nie naraz.
Podobne aj my sa dostaneme k vytúženému cieľu iba postupnými krokmi.
Aj väčšina veľkých problémov sa dá vyriešiť tak, že ich rozdelíme na menšie kusy. Na to, aby sme vždy postupovali správnym smerom, je dôležitá práve vízia, pevné sústredenie sa na dlhodobý cieľ, plán.

Boh povedal - a bolo.
Božia práca sa vyznačuje tým, že neprodukuje žiadne nepodarky.
Žiadny omyl - vynaložená námaha zodpovedá požadovanému výsledku. Myslím, že naučiť sa robiť efektívne, je dôležité, nakoľko máme obmedzené zdroje času, sily, financií a energie. Stále musíme vyhodnocovať, do čoho sa oplatí investovať a do čoho nie. Treba sa snažiť, aby sme sa k výsledku dopracovali čo najrýchlejšie, bez zbytočného mrhania zdrojmi - efektívne.

Vo futbale zvíťazí to mužstvo, ktoré dáva góly, a nie to, ktoré hrá krajší futbal, vynikajúco dribluje s loptou a behá od jednej strany k druhej.
Loptu treba čo najrýchlejšie dostať z vlastného územia na územie súpera a strieľať na bránu. Musíme sa naučiť, že do roboty nechodíme kvôli robote samotnej, tak ako to bolo za socializmu, ale preto, aby sme dosiahli overiteľné výsledky. Jedna oblasť, v ktorej ako keby to vôbec neplatilo, je cirkev. No aj služobníci v cirkvi sa musia naučiť sústrediť sa na výsledky, a to na získavanie učeníkov, premenené životy, zlomenie moci satana a hriechu. Niekedy sa nestačíme čudovať, koľko času a energie cirkevní vedúci venujú rôznemu plánovaniu, poradám, hádkam alebo snahám, aby dosiahli akúsi jednotu, namiesto toho, aby robili niečo, čo bude prinášať výsledky. Ozaj musíme dávať pozor, aby sme nevenovali neprimerane mnoho energie takým aktivitám, ako sú besiedka, biblická škola, chvály, materiálne zázemie alebo spoločenské akcie. Áno, všetky tieto oblasti musíme zvládnuť dobre, ale stále má byť zreteľný ťah na bránu a strieľanie gólov. Opakujem, že góly sú spasení ľudia, premena ľudských životov a rast cirkvi.

To, čo Boh urobil, bolo dobré - dokonalé, preto aj naša práca by sa mala vyznačovať snahou o dokonalosť.
S ohľadom na efektivitu je však potrebné zvážiť, v ktorej oblasti našej činnosti sa máme snažiť o dokonalosť, kde stačí funkčnosť, a ktorá činnosť nie je potrebná vôbec. O dokonalosť sa máme snažiť v oblastiach, ktoré sú podstatné. Rozhodne sem patrí vzťah s Bohom, Jeho poznanie a snaha o naplnenie dokonalej Božej vôle v našom živote. V robote sa treba snažiť o dokonalosť výstupného produktu a celkový vysoký výkon. Ak sa snažíme o dokonalosť v nedôležitých veciach, môže ísť o neužitočnú pedantériu a stratu času. Som úplne presvedčený, že k oblastiam, kde máme dbať na vysokú kvalitu, patrí bohoslužba. Služba Bohu musí byť vykonaná s maximálnym nasadením, s vierou a s horlivosťou. Kvalitu celej bohoslužby musíme neustále posúvať dopredu. Aj úprava bohoslužobnej miestnosti musí byť na súdobej estetickej úrovni - podobne aj technológie používané pri bohoslužbe, ako sú hudobné nástroje, ozvučenie alebo kamery, majú byť čo najlepšie. Ak sa budeme pri bohoslužbe snažiť o dokonalosť, Boh bude dvíhať životy všetkých zúčastnených, ak však bude bohoslužba biedna, undergroundová, bez snahy o kvalitu, potom aj osobné životy zúčastnených veriacich zostanú na nízkej úrovni. Žiaľ, presadiť takéto myšlienky v charizmaticko-letničnom hnutí nie je ľahké.

Judášovi sa zdalo neprimerané, že Ježišovi bola preukázaná taká veľká úcta, keď Ho Mária pomazala drahocennou nardovou masťou.
Hlboko do neho zarezalo, keď si uvedomil, aká bola masť drahá. Žiaľ, dnes sa ľuďom s podobným duchom podarilo dosiahnuť to, že niektoré letnično-charizmatické bohoslužby svojou úrovňou najviac pripomínajú stretnutie priaznivcov hippies alebo stretnutie trampov pri táborovom ohni. Po dobre vykonanej práci, ktorá prináša požadovaný výsledok, si treba oddýchnuť, potešiť sa, hodnotiť a radovať sa. Samozrejme, treba prejaviť vďačnosť voči Bohu, bez ktorého by nemalo význam vôbec nič.

Zhrnutie princípov:

• Boh nám je vzorom - všetko, čo robíme, sa učíme od Neho.
• Posilnime v sebe vyučovanie o víziách a plánoch.
• Slovom povolávame k bytiu veci dobré aj zlé.
• Posun dosahujeme, ak efektivita a kvalita sú v rovnováhe.

Šťastie a láska ako kľúč k úspechu

Ako človek kráča svojím životom, ovplyvňuje ho kultúra, v ktorej sa narodil, vyrastal a žil.
Bez ohľadu na to, o ktorú kultúru ide, temer všetci veľkí myslitelia v histórii ľudstva sa zhodnú na tom, že šťastie je cieľom života, nie jeho prostriedkom.

Dnešná moderná kultúra, ktorá si zamieňa skutočné šťastie s povrchným krátkodobým uspokojením, tvrdí, že ak človek chce byť šťastným, musí sa mať dobre.
Že k šťastiu potrebujeme peniaze, majetok, zábavu, moc, úspech, uznanie, slávu, zdravie či dlhý a bezbolestný život. Tvrdí aj, že niečo ku šťastiu nepotrebujeme, že je to dokonca prekážkou šťastia. Tvrdí, že ku šťastiu nepotrebujeme Boha.

I keď získa všetko, po čom na tomto svete túžil, stále má pocit, že mu niečo chýba.
Cíti akúsi prázdnotu, nenaplnenie. Zvaľuje to na skutočnosť, že mu ešte ku šťastiu chýba nejaká konkrétna vec. To ho ženie ísť stále dopredu, ďalej a myslí si, že tá ďalšia vec, ktorú sa snaží dosiahnuť, zaplní toto prázdne miesto v jeho duši, v jeho srdci. Po čase však pochopí, že materiálnymi vecami nikdy prázdnotu duše nenaplní. Aj preto sa niekedy stáva, že, paradoxne, tí materiálne chudobnejší sú šťastnejší ako bohatí, ktorým „nič nechýba“.

Cirkev nás učí, že sme stvorení na Boží obraz a podobu.
Sme stvorení pre večnú radosť, večné šťastie, vzťah lásky s Bohom.
Ježiš Kristus nám ponúka iný návod na šťastie ako moderný svet. Je ním láska a obeta, teda sebadarujúca a sebaobetujúca sa láska. V prvom rade je to láska k Bohu, ktorý je sám láskou. Z tejto lásky potom pramení láska k sebe samému a k blížnemu. Sv. Augustín z Hippa, jeden z najväčších mysliteľov v histórii kresťanstva, vo svojej knihe Vyznania píše: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ Podľa neho je teda cieľom života človeka večná jednota s milujúcim Bohom, ktorý je sám dokonalou láskou. Naše srdce i duša túžia po absolútnej a nikdy sa nekončiacej láske, po Bohu. On je zdrojom nášho šťastia i sily.

Prečo nám Boh prikazuje lásku?

Každý, kto sa čo i len trochu zaujímal o kresťanstvo, počul hlavné Božie prikázanie, z ktorého sú odvodené všetky ostatné: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého.
Prečo nám Boh prikazuje lásku? Nie je láska niečo automatické, prirodzené každému človeku? Je! Veľa ľudí si však myslí, že láska je pocit či emócia. No emócia ani pocit sa prikázať nedajú! Boh nám lásku i napriek tomu prikazuje. Prečo? Lebo láska sa prikázať dá. Láska je totiž prejavom slobodnej vôle a pocity či emócie ju môžu, no nemusia sprevádzať. Boh robí z lásky k sebe povinnosť, lebo vie, že skrze túto lásku začneme správne milovať seba samého i blížneho. Skutočne milovať je ťažké, láske sa treba učiť. Prikazuje nám ju, lebo vie, že je to pre naše dobro, pre naše časné i večné šťastie. Láska je to, čo nás robí ľuďmi podobnými Bohu. A láska ku všetkým ľuďom je to, čo nás robí dobrými kresťanmi, Kristovými učeníkmi. Treba teda začať s láskou k Bohu, lebo kde je Boh na prvom mieste, tam je všetko na svojom mieste. Správna modlitba pozdvihne človeka k Bohu, teda k láske. Tak napreduje v duchovnom živote a jeho srdce neostane chladným voči blížnym. Ak človek robí nezištné skutky lásky a nemá posilu, čoskoro vyhorí. Človek, jeho duša, jeho srdce, zdroj dobroty, potrebuje načerpať posilu.

Tabuľka: Kľúčové princípy pre získanie Božieho požehnania v podnikaní

tags: #ako #dostat #bozie #pozehnanie #v #podnikani