Základové konštrukcie delíme na základové dosky a pásy. Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem. Musia byť dostatočne únosné, aby zvládli aj mimoriadne zaťaženie.
Ako sa pripraviť na založenie nadácie
Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi
Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi závisí od geologických pomerov, od tvaru terénu a od toho, či je dom podpivničený alebo nie. Druh zeminy a jej nosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania. Vďaka vopred zisteným informáciám môžeme zistiť, na ktorej pôde sa nedajú vykopať základové pásy a budeme potrebovať základovú dosku.
Na rozdiel od základovej dosky, ktorá je monolitická základová konštrukcia, tento typ základov je vlastne súbor menších, jednotlivých základov zhotovených na presne určených miestach. Pod týmto pojmom rozumieme základový systém, ktorý pozostáva z niekoľkých rovnakých prvkov, ktoré prenášajú zaťaženie stavby na zem.
V minulosti boli najčastejšie používané základové pásy, no v posledných desaťročiach túto úlohu postupne preberá základová doska. Najľahšie sa dajú opísať ako malé steny pod zemou, ktoré prenášajú zaťaženie stavby na zem a tým ju odbremeňujú. Tak ako základové pätky prenášajú zaťaženie do zeme v presne definovaných bodoch, tak základové pásy prenášajú zaťaženie líniových konštrukčných prvkov do zeme, aké je napríklad zaťaženie stien.
Donedávna sa základové pásy používali najčastejšie pri menších obytných budovách, v poslednej dobe prevláda trend, že základové dosky sa robia čoraz častejšie aj pri rodinných domoch. Základové dosky sa navrhujú zásadne ako monolitické základové konštrukcie, prevažne zo železobetónu, ale aj z prostého betónu. Ide o tuhé základové konštrukcie, avšak aj veľmi nákladné. Vytvárajú súvislý tuhý plošný základ pod celým pôdorysom stavby. Používajú sa väčšinou na málo únosných pôdach, no kvôli zjednodušeniu práce sa v poslednom čase používajú aj na dobre únosných terénoch. Základová doska zabraňuje nerovnomernému sadaniu stavby, pretože znižuje pnutia pod základom v dôsledku prenosu plošného zaťaženia. To platí najmä vtedy, ak je pôda, na ktorej bude stavba stáť, zle únosná. Takéto základy sú tzv. systémové riešenia, pretože spájajú tepelnú izoláciu, hydroizoláciu a nosnú základovú dosku do jednej zostavy.
Ak ide o nízkoenergetickú stavbu, odporúčame vyhotovenie základovej dosky. To poskytuje veľmi dobrú tepelnú ochranu, bez tepelných mostov. V poslednej dobe sa čoraz častejšie základová doska vyhotovuje na tepelnú izoláciu.
Základová doska si na rozdiel od základových pásov a pätiek vyžaduje aj menej hlboký výkop a debnenie je oveľa jednoduchšie. Základová doska je vždy železobetónová, ale v priereze môže mať rôznu hrúbku podľa toho, čo sa nad ňou bude stavať. Pri menších stavbách sa spravidla robí doska rovnomernej hrúbky pod celým pôdorysom stavby, pretože rôzne hrúbky nie sú potrebné.
Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia základovej dosky. Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky.
Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi. Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu .
Naopak, základové pätky sa používajú tam, kde konštrukcia stojí na jednotlivých bodoch - typicky pod stĺpmi alebo piliermi. Sú kratšie, ploššie a väčšinou štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru.
Ak kombinujete pásy a pätky na jednej stavbe, je dôležité zladiť ich hĺbku a rozmery. Takto predídete rozdielnemu sadaniu, ktoré by mohlo spôsobiť praskliny v konštrukcii.
Jednoducho povedané, pás rozkladá zaťaženie na ploche celého muriva, zatiaľ čo pätka pôsobí len pod konkrétnym bodom. V praxi sa oba spôsoby často dopĺňajú a výsledkom je stabilný základ, ktorý zabezpečí bezpečnú a dlhodobo spoľahlivú stavbu.
Základové pásy a pätky sú oporou väčšiny rodinných domov aj menších stavieb. Ich správne prevedenie zabezpečuje stabilitu celej budovy - podcenenie sa časom prejaví prasklinami alebo nerovnomerným sadaním.
Rozdiel medzi základovými pásmi a pätkami:Základové pásy sú neprerušené železobetónové pruhy, ktoré sa ukladajú pod nosné steny a rovnomerne rozkladajú zaťaženie stavby do podložia. Vďaka svojej dĺžke, často v desiatkach metrov, tvoria chrbticu celej stavby a zabezpečujú jej stabilitu aj pri nerovnomernom zaťažení.
Základové nosníky nie sú najbežnejším spôsobom zakladania, niekedy je však ich použitie nevyhnutné. K ich realizácii sa pristupuje vtedy, keď nie je možná realizácia základových pätiek z dôvodu predpokladaného nerovnomerného sadania stavby alebo z iného dôvodu. Základové nosníky sa napríklad vyhotovujú vtedy, keď potrebujeme preniesť zaťaženie stĺpov na zem.
Medzi najviac používané hlbinné základy patria pilóty. Používajú sa spravidla z dvoch dôvodov, ak sú horné vrstvy základovej pôdy neúnosné alebo ak sa pri zakladaní v únosnej pôde chceme vyhnúť veľkým objemom zemných a betonárskych prác (technické alebo ekonomické dôvody výstavby).
Ak sa predpokladá väčšie zaťaženie alebo sa dom/stavba zakladá na nestabilnom podloží, používa sa tzv. železobetón. Vďaka oceľovej výstuži je totižto základový pás schopný prenášať okrem tlakového namáhania aj namáhanie ťahové. Pásy, ktoré sú na seba kolmé a vzájomne sú spojené vytvárajú takzvané základové rošty. Základové pásy respektíve základové rošty sa používajú najmä pri nižších budovách so stenovým nosným systémom.
Rozmery základových pásov
Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy. Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia. Vďaka svojej jednoduchosti a cenovej náročnosti sú základové pásy najbežnejším typom základov pre rodinné domy. Rovnako ako základová doska, tiež musia byť uložené do nezamŕzajúcej hĺbky.
Šírka základových pásov pre rodinné domy je navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie základovej škáry vhodným štrkovým zhutneným podsypom.
Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod. Výmera základov závisí od šírky múrov. Šírka základov stavby sa určuje od podložia stavy a celkovej hmotnosti.
Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene čoho výsledkom sú trhliny. Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8m do 1,6m pod upravený terén.
Nezámrzná hĺbka a správne dimenzovanie
Pri zakladaní stavby je kľúčové dostať sa pod tzv. nezámrznú hĺbku, ktorá sa na Slovensku obvykle pohybuje medzi 80 až 120 cm. Len tak možno zabrániť tomu, aby mráz spôsobil zdvihy a pohyby zeminy, ktoré by sa mohli preniesť do konštrukcie a spôsobiť trhliny či nerovnosti. Dôležité je aj správne dimenzovanie pásov a pätiek, ktoré vždy navrhuje statik s ohľadom na únosnosť pôdy, typ stavby a zaťaženie.
Hĺbka základov sama o sebe nestačí. Rozhodujúca je aj ich šírka a celková plocha, pretože práve tá rozkladá hmotnosť budovy do podložia.
Postup výstavby základových pásov a pätiek
Základy sú tým najdôležitejším, na čom dom stojí. Aj keď samotná betonáž vyzerá jednoducho, správny postup rozhoduje o stabilite celej stavby na desiatky rokov. Každý krok je potrebné vykonať starostlivo a v nadväznosti na projekt i odporúčania statika. Zle vykonaný detail sa totiž neskôr odstraňuje veľmi ťažko a nákladne.
Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu. Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu. Geodét vám presne vytýči osadenie domu, teda jeho presné umiestnenie. Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, ktoré slúžia ako orientačné body. Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami by ste sa mali informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia. Ak áno musíte práce vykonávať opatrne. Po označení základovej jamy začnete vykopávať základy.
Pod budúcimi obvodovými múrmi a nosnými priečkami sa v zemi vykopú pásy, ktoré sa vyplnia betónom.
Pracovný postup:
- Osadenie stavby a pôdorys základov: Na mieste budúcich základov sa odhrnie ornica v hrúbke 200 až 300 mm.
- Bleskozvod a siete: Na dno výkopu sa nanesie vrstva drveného kameniva s frakciou 16/32 v hrúbke 100 až 150 mm. V súlade s projektovou dokumentáciou sa uloží uzemňovacia pásovina, časti kanalizačných potrubí a vodovodných chráničiek. Na rohoch stavby sa vyvedie uzemňovacia guľatina.
- Betonáž základových pásov: Výkopy základovej konštrukcie sa zalejú betónom triedy min. C 12/15. Vrchná vybetónovaná časť základových pásov sa vyrovná pomocou 2 m hliníkovej laty a vodováhy.
- Debniace tvárnice: Na vybetónované základové pásy sa uložia nasucho debaniace tvárnice tak, aby priečne spojnice neboli nad sebou. Uložia sa 2 až 3 rady nad seba podľa projektovej dokumentácie. Do osadených tvárnic sa vloží betonárska výstuž (2 prúty s priemerom 10/12 mm na 1 m dĺžky steny).
- Základová hlina: Do tvárnic sa pomaly po vrstvách uloží betón a opatrne sa prepichovaním zhutní.
- Pod vodorovnou doskou: Podľa projektovej dokumentácie sa uložia do vrstvy zhutnenej hliny kanalizačné potrubia a chráničky, ktoré sa zasypú vrstvou zeminy. Na zhutnenú vrstvu zeminy sa uloží vrstva drveného kameniva frakcie 16/32 mm.
- Vodorovná betónová doska: Vytýčia sa rohy vodorovnej podkladovej dosky a vyhotoví sa debnenie (z dosiek alebo styroduru). Celá plocha sa zaleje betónom triedy min. C 16/20.
Zvýšte pozornosť:
- Hĺbka založenia: Nerovnomerné založenie do nezamŕzajúcej hĺbky je v dôsledku pnutí v konštrukcii základových pásov častým zdrojom trhlín.
- Hĺbka uloženia chráničiek: Chráničky na vodu je potrebné klásť do nezamŕzajúcej hĺbky.
- Bleskozvod: Na dno výkopu sa umiestni uzemňovvacia pásovina. Na rohoch stavby sa vyvedie zemniaca gulatina, spojená s pásovinou spojkami. Jedna vetva gulatiny sa vyvedie k elektrickému rozvádzaču.
- Povrch podkladovej dosky: Povrch vodorovnej podkladovej dosky by mal byť rovný a hladký, aby sa zabezpečilo bezproblémové vyhotovenie vodorovnej hydroizolácie. Nerovnosť podkladu môže znížiť priľnavosť hydroizolácie k povrchu, resp.
Postup výstavby základových pásov a pätiek:
- Odstránenie ornice a vytýčenie stavby geodetom - odstráni sa vrchná vrstva zeminy a geodet presne vyznačí, kde budú pásy alebo pätky. Takto máte istotu, že dom bude stáť na správnom mieste a v pravom uhle.
- Výkop základových rýh - ryhy musia mať rovné a čisté hrany, správnu hĺbku i šírku. Len tak zabezpečíte, že betón bude rovnomerne prenášať zaťaženie.
- Liate betónu do výkopu - čerstvý betón sa leje priamo do pripravených rýh alebo jám pre pätky a zarovná sa do výšky. Dôležitá je kvalita zmesi a rýchle spracovanie, aby nevznikali dutiny.
- Stratené debnenie - na pásy sa ukladajú betónové tvárnice, ktoré sa následne vyplnia betónom. Vytvoria presné a pevné obvodové murivo základov, na ktoré možno nadviazať zvislú konštrukciu.
- Hutnenie výplne medzi pásmi - priestor medzi pásmi sa zasypáva štrkom alebo zeminou a dôkladne hutní, aby neskôr nedochádzalo k sadaniu podlahy.
- Podkladový betón a výstuž - na záver sa vykoná liatie podkladovej dosky, ktorá sa vystuží kari sieťou. Tento krok pripraví rovnú plochu pre izolácie a ďalšie konštrukčné vrstvy podlahy.
Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti. Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu. Povrch vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede. Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice. Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom. Voľný priestor sa potom vysype štrkovou vrstvou hrubou 15-20 cm, ktorá sa poriadne zhutní a uložia sa kari siete s presahom cca 15-30 cm. Po uložení a zviazaní týchto sietí sa zabetónuje tzv.
Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody. Po zaliatí je betón potrebné chrániť pred vysychaním, preto ho nezabudnite polievať. Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie. Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom.
Hydroizolácia základov
Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou. Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie.
Predtým ako začnete s hydroizoláciou si určte pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu. Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie. Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie. Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo. Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia.
Pri hydroizolácií je nesmierne dôležitý výber materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu. Rozdiel medzi PVC fóliami a asfaltovanými pásmi spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.
Izolácia spodnej stavby sa realizuje pomocou expandovaného polystyrénu nad základovou doskou (hrúbky 250 - 300 mm). Izoláciu soklu tvorí nenasiakavá tepelná izolácia (XPS, EPS perimeter).
Časté chyby pri stavbe základov
Pri zakladaní domu hrá rolu každý detail - od správneho vytýčenia až po kvalitu betónu. Stačí malá chyba a môže sa prejaviť v budúcnosti prasklinami v murive, nerovným sedením podláh alebo dokonca narušením stability celej stavby. Dodržiavanie projektu a technologickej disciplíny je preto zásadné, pretože práve precízne prevedené základy rozhodujú o tom, či bude dom pevný a dlhodobo spoľahlivý.
Každý zásah do nosných základov musí byť konzultovaný so statikom. Neodborné zásahy a svojpomocné zmeny môžu spôsobiť nenávratné škody na celej stavbe.
Medzi časté chyby patria:- Nedostatočná hĺbka základov - ak sa nedosiahne pod nezámrznú hĺbku, hrozí zdvíhanie konštrukcie mrazom a následné praskanie muriva.
- Nepr esné vytýčenie stavby - aj malá odchýlka v osiach môže spôsobiť, že steny a strecha nebudú sedieť. Výsledkom býva krivé murivo a nutnosť nákladných opráv.
- Zlé hutnenie zásypu medzi pásmi - nedostatočne zhutnená zemina alebo štrk časom sadá, čo vedie k nerovnostiam podlahy a vzniku trhlín.
- Nedodržanie statického návrhu výstuže - oceľové prúty a kari siete majú presné umiestnenie, aby konštrukcia uniesla zaťaženie. Improvizácia môže viesť k vážnym poruchám základov.
- Použitie nekvalitného betónu - príliš riedky alebo znečistený betón rýchlo stráca pevnosť. Výsledkom je nižšia únosnosť a kratšia životnosť základov.
Základové pásy a pätky sú najčastejšie používaným spôsobom plošného zakladania pri rodinných domoch. Ak sú správne navrhnuté a prevedené, zabezpečia rovnomerné prenášanie zaťaženia a dlhú životnosť celej stavby.
Materiály potrebné na stavbu základových pásov
- štrkové lôžko, hrúbka 100 - 150 mm
- Základový pás, betón triedy min. C12/15
- Debniace betónové tvárnice
- Prúty oceľovej výstuže, oceľ 10425, Ø 6 mm
- Zhutnená základová zemina
- štrkopiesok
- Kanalizačné potrubie osadené v súlade s projektovou dokumentáciou
- Netkaná geotextília
- Drvené kamenivo, frakcia 16/32
- sieť kari, veľkosť oka: 150 × 150 × 6 mm
- Vodorovná podkladová doska, betón triedy min. C 16/20
- Penetračný náter napr. Siplast Primer® Speed SBS
- Asfaltový hydroizolačný pás napr. Gunnex TESSILDRAIN
Čo k tomu budeme potrebovať?
- Debniace betónové tvárnice: napr. Premac Debniaca tvárnica, šírka: min. 250 mm (DT25), 300 mm (DT30), 400 mm (DT40), dĺžka × výška: 500 × 250 mm,
- Betón: trieda C 12/15, trieda C 16/20
- Siete kari: rozmer oka: podľa projektovej dokumentácie, najčastejšie 150 × 150 × 6 mm
- Drvené kamenivo: frakcia 16/32
- Betonárska výstuž: oceľ 10425, Ø 10 mm
- Štrkopiesok
- Netkaná geotextília: napr. Gunnex Tessildrain
Náradie a pomôcky: hliníková lata, 2 m, vodováha, nivelačný prístroj, vibračné ubíjadlo, viazač výstuže, ponorný vibrátor, debniace prvky
Tabuľka: Porovnanie základových pásov a základovej dosky
| Vlastnosť | Základové pásy | Základová doska |
|---|---|---|
| Použitie | Pre stenové a skeletové konštrukčné systémy | Pri domoch s neúnosnými zeminami alebo spodnou vodou |
| Materiál | Betón, železobetón | Železobetón |
| Tepelná izolácia | Obmedzená | Kompletná |
| Náklady | Nižšie | Vyššie |
| Zložitosť realizácie | Vyššia | Nižšia |
| Roznos zaťaženia | Lineárny | Plošný |
Príklad základovej dosky