Vzťah kňaza a rodiny je komplexná téma, ktorá si vyžaduje hlbšie pochopenie a otvorenosť. Často sa stretávame s otázkou, ako môže kňaz, ktorý sa zriekol manželstva a rodinného života, plnohodnotne slúžiť rodinám a spoločenstvu veriacich. Tento článok sa pokúša preskúmať túto problematiku a poukázať na dôležitosť spolupráce medzi kňazmi a manželmi na budovaní Cirkvi.
Úloha kňaza v pastorácii rodín
Doteraz pastorácia rodín znamenala pre kňaza „robiť niečo“ pre rodiny, manželov. Veľmi často chceli kňazi z dobrej vôle organizovať rôzne iniciatívy. Samozrejme, to je potrebné, ale napriek tomu je potrebné prijať aj to, čo rodiny prinášajú do cirkvi. Manželia aj kňazi majú byť podľa o. Kwiatkowského roznášateľmi Krista. Aktívni manželia vidia skutočné potreby farnosti.
Prvotná cirkev žila v rodinách, svedčia o tom cesty apoštola Pavla. Dnes sa nezriedka aktívne veriaci manželia cítia neprijatí kňazom. Áno, takéto situácie sa môžu stať. Príčiny môžu byť rôzne: od mentality Cirkvi, ktorá posilnila inštitúciu v obrannom postoji, cez ťažkosti v komunikácii až po osobné problémy. Manželstvo aj kňazstvo sú sviatosti služby.
Výzvy a príležitosti
Veľkú úlohu zohrávajú aj zvyky a obavy. Kňaz, ktorý dlhodobo funguje v určitom systéme, potrebuje modlitbu, žičlivosť a blízkosť rodín. Práve v tom spočíva sviatostnosť manželstva, že dokáže prelomiť vzorce, nachádzať nové cesty, nenechať sa odradiť, začínať znova a znova. Je to preto, lebo v rodinnej láske prebýva sám Pán Boh!
Čo ak by si manželia zamilovali tohto štatistického kňaza? Ak bude milovaný aj so svojimi obmedzeniami… Okrem návrhov, ktoré kňazovi predkladajú, stojí za to prenechať mu aj ochotu a pripravenosť k ich realizácii. A ďalej netreba otáľať, ale robiť, čo sa dá: konať apoštolát vo svojom susedstve, nájsť niekoho, kto potrebuje pomoc a blízkosť, rozdávať Ježiša, ktorý žije vo sviatosti manželstva slovom, gestom a skutkom.
Spolupráca kňaza a rodiny
Prečo by mal kňaz spolupracovať s manželmi, žiť s nimi? Farnosť môže spravovať sám. Vďaka rodinám môže vidieť viac. Má k dispozícii viac párov rúk. Učí sa rátať s druhými. Dostáva sa z osamelosti a sebestačnosti. Buduje cirkev, nie korporáciu alebo firmu.
Ako funguje kňazstvo
Povzbudzujete kňazov, aby vstupovali do života rodín. Samozrejme. Každý z nás je v nebezpečenstve, že sa zastaví len pri družných a povrchných vzťahoch, pri ktorých nezbadá toho druhého a zanedbá ho. Tieto vzťahy si vyžadujú zrelosť na oboch stranách, odvahu hovoriť si navzájom pravdu, vidieť skutočné potreby. Koniec koncov, práve to sa deje v každom autentickom vzťahu.
Ak žije vo farnostiach, tak je to v našich domovoch, kde všetci žijeme ako veriaci. Stretávame sa na Eucharistii a potom ju prežívame v každodennosti. Manželia a kňazi majú byť jednoducho roznášateľmi Eucharistie, a to nielen prostredníctvom svätého prijímania, keď je to potrebné, ale aj prostredníctvom daru seba samých v každodenných situáciách. Synoda hovorí o formácii nových kňazov aktívnou účasťou rodín a manželov. Cesta učenia je vzájomná, len takáto otvorenosť prinesie ovocie. Pri formácii seminaristov je treba vyzdvihovať krásu rodín, z ktorých pochádzajú, a vedome liečiť ich nedostatky. Pomáha to v budúcej službe. Nedá sa to robiť teoreticky.
Formácia kňazov v službe rodinám
Na rôznych stupňoch seminárnej formácie sme organizovali stretnutia pre rodiny seminaristov, najmä pri príležitosti ministérií a svätení. Takto dozrievali pre kňazstvo seminaristi, ale aj ich rodiny rástli vo vlastnom povolaní. Okrem toho sa každý seminarista v rôznych fázach zúčastňoval na pastoračných programoch: s manželskými pármi, deťmi, staršími ľuďmi.
Jednoduchosť, nároky, ťažkosti rodinného života prebudili, dúfam, aj vo mne niečo z otcovstva.
Inšpirácia v učení Jána Pavla II.
Pri dozrievaní ku kňazstvu otvorenému službe manželom ste čerpali z učenia pápeža Jána Pavla II. Ak niekoho tak ľudského a tak Božieho nazvali „pápežom rodiny“, stojí za to ísť rovnakou cestou. Ján Pavol II. miloval ľudskú lásku, pretože v nej nachádzal skúsenosť so samotným Bohom. Kňaz, ktorý žije v takejto intimite s Ježišom, ale aj s manželskými pármi, sám v sebe objaví snubnú lásku.
Otvorenosť a zmena v pastorácii
Povolaní ku kňazstvu je málo, starší kňazi nie sú vždy otvorení zmene v pastorácii. Zmena sa nedá prikázať, k zmene sa dá len presvedčiť. Zmena sa deje práve vďaka vám a mne, vďaka tomu, že o nej hovoríme. Vďaka tomu, že sa tu v Badíne stretlo veľa kňazov a sa hovorilo o tomto a nie o iných programoch či riešeniach. Vďaka tomu, že sa v jednej farnosti nájde kňaz a rodiny, ktoré túto cestu vyskúšajú. Pre kňaza aj pre manželov je darom žiť blízko seba.
Kňaz ako sprievodca a bútľavá vŕba
Tvoje poslanie má veľa spoločného s profesiou psychológa. Ľudia ti zverujú svoje tajomstvá, ktoré by nikomu nepovedali. Očakávajú od teba niečo, radu či riešenie alebo funguješ ako bútľavá vŕba, na ktorú sa dá spoľahnúť?
Ktosi kdesi povedal, že kňaz je vlastne taký psychológ pre veriacich a psychológ je spovedník pre neveriacich. V práci kňaza i psychológa je naozaj zopár styčných bodov, no rozdiel je zásadný. Pokiaľ za psychológom ide človek s túžbou vysporiadať sa sám so sebou a očakáva od neho predovšetkým profesionálnu pomoc, za kňazom ide človek s túžbou po vnútornou uzdravení zo zranení spôsobených hriechom, avšak samotné uzdravenie očakáva od Boha. Kňaz je z Kristovho poverenia iba prostredníkom. Bez úprimného vyznania hriechov a túžby po náprave je však i svätá spoveď neúčinná. Stáva sa, že som pre ľudí i bútľavou vŕbou, i človekom, od ktorého sa očakáva rada či riešenie, ale to nie je podstatou kňazskej služby.
Vplyv žien na život kňaza
Predpokladám, že bežných ľudí, najmä ateistov, najviac zaujímajú otázky celibátu... skôr ma zaujíma, akú úlohu hrajú v tvojom živote ženy. Kresťanský spisovateľ Carlo Carretto tvrdí, že žena je svojim spôsobom lepšia ako muž. Boh ju stvoril ako poslednú, ako vrchol stvorenia, ako svoje majstrovské dielo. V najvlastnejšom slova zmysle to platí pre Máriu, Ježišovu matku, ale spolu s Carrettom si myslím, že to platí pre každú ženu.
Ak ich teraz začnem zaradom menovať, len tak ľahko neskončím. A ak niektorú z nich opomeniem, bude mi to neskôr ľúto. Sestra Benedicta, ktorá mi bola počas prípravy na kňazstvo čosi medzi mamou a staršou sestrou. Zuzka, vďaka ktorej dnes aspoň trošku rozumiem „ženskému mysleniu“ a ktorá ma v čase, keď som bol na tom veľmi zle, zobrala do Afriky (pôsobila tam ako lekárka) a tým ma vrátila do života. Jej mamina Majka, ktorá je mi dodnes akoby staršou sestrou. Janka, ktorá ma naučila netrápiť sa kvôli veciam nepodstatným. Gabina, ktorá už len svojou existenciou rozbila moje stereotypné predstavy o ženách nie-veriacich a ktorú považujem za lepšieho človeka, ako som ja. A takto by som mohol pokračovať ešte dosť dlho...
Kňazské srdce a jeho poslanie
Kňazské srdce je srdce, ktoré sa identifikuje s Kristovým srdcom, s jeho utrpeniami, bolesťami, radosťami, pocitmi. Toto je Božie povolanie pre nás, povolanie, ktoré si vyžaduje veľké sebazaprenie, lásku a odovzdanie sa. Toto povolanie nedovoľuje priemernosť. Žiada od nás, aby sme odovzdali všetko pre Božie kráľovstvo.
Kňazské srdce sa snaží byť čo najbližšie k srdcu Krista, preto sa postupne pretvára na Krista samotného, a to aj po vstupe do seminára. Kňazské srdce je srdcom otvoreným každému, plné lásky, ktorú rozdáva. Srdce, ktoré horí láskou ku Kristovi. Srdce, ktoré býva tiež zranené, ktoré odpúšťa a uzdravuje. Srdce milované Bohom. Stručne povedané, je to ako srdce Krista na zemi.
Rôzne aspekty kňazského povolania
Boh volá mužov, z ktorých chce mať kňazov. Vyberá ich zo svojho ľudu, aby ich zasvätil, aby ich urobil svojimi. Od tohto okamihu kňazi už nepatria sebe, ale Bohu. Preto sa srdce kňaza v priebehu kňazstva mení na srdce Ježiša a postupne sa učí byť pokorným a trpezlivým. Kňaz sa neožení, ale je otcom; nežije so ženou, ale je manželom, nemá niekoľkých súrodencov, ani nie je jediným dieťaťom, ale celé ľudstvo je ako jeho rodina. Kňaz nie je priateľom niekoľkým, ale mnohým. Nechodí a nepracuje na poliach, ale je to pravý pastier.
Roly a vzťahy kňaza
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté rôzne aspekty kňazského povolania a jeho vzťahy:
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Otec | Duchovný otec, ktorý učí, vychováva a pomáha prekonávať ťažké momenty. |
| Syn | Syn Boží, ktorý sa dopúšťa chýb a žiada o odpustenie. |
| Brat | Brat pre všetkých, bez preferencií, ktorému môžu dôverovať. |
| Manžel | Ženích Cirkvi, verný Bohu a vychovávajúci svoje deti vo viere. |
| Priateľ | Priateľ Ježiša, ktorý sa potom stáva priateľom ostatných. |
| Pastier | Pastier Božieho ľudu, ktorý hľadá stratené ovce a prináša ich späť. |