Ako správne odkazovať na dokument v príspevku na Facebooku

Správne uvedenie citovaných textov a parafrázovaných častí obsahov je jedným z faktorov ovplyvňujúcich dôveryhodnosť vašich textových výtvorov, ale tiež predstavuje naplnenie autorského zákona - ochranu duševného vlastníctva tých, ktorých obsah preberáme. Uvádzanie zdrojov, z ktorých naše dielo čerpá, slúži tiež čitateľovi k tomu, aby si mohol veci overiť, prípadne hlbšie naštudovať. Preberanie informácií bez uvedenia zdroja je plagiátorstvo a predstavuje trestný čin (pozri Trestný zákon č. 300/2005).

V tomto článku si vysvetlíme, ako by sa malo správne citovať a parafrázovať podľa aktuálne účinnej normy ISO 690 a ISO 690-2 v interpretácii s národnou normou STN ISO 690 a STN ISO 690-2. Nevynecháme ani techniky, ako citovať internetové zdroje, zákony, články z časopisov, kapitoly z monografií ap. Nakoniec popíšeme tvorbu bibliografických odkazov (zoznam použitej literatúry).

Základné termíny citovania

Medzi najdôležitejšie termíny z oblasti citovania a odkazovania na použité zdroje patria: citát, citácia, parafráza, bibliografický odkaz, zoznam bibliografických odkazov a technika citovania. Tieto termíny si vyžadujú ich presné vymedzenie vzhľadom na ich jazykovú podobnosť (napr. citát a citácia), ako aj vzhľadom na jazykovú príbuznosť s českým prostredím, v ktorom sú niektoré termíny označované odlišne (napr.

• Citát je text alebo časť textu doslovne prevzatá z citovaného dokumentu. Mal by sa písať v úvodzovkách, resp. iným typom písma. V prípade dlhších citátov presahujúcich štyri riadky je vhodné citáty oddeliť od vlastného textu, odsadiť od ľavého okraja a uviesť ich kurzívou. Citáty píšeme v jazyku textu citujúceho dokumentu, pričom sa odporúča originálne znenie textu vložiť do poznámky pod čiarou. Aj v prípade miernej úpravy pôvodného textu (napr. výmenou slov, použitím synoným) ide stále o citát.
• Citácia je symbol, značka alebo formalizovaný údaj, ktorý označuje citované miesto. Nachádza sa na mieste predchádzajúcom alebo nasledujúcom po citáte alebo citovanom (parafrázovanom) texte, či odkaze na literatúru.
• Parafráza je voľné spracovanie cudzej myšlienky. Väčšinou obsahuje abstrahovanie. Bez úvodzoviek či iného typu písma uvádzame prebraté texty, ktoré parafrázujeme (parafráza) a uvádzame vo vlastnej interpretácii, resp. v prípade, keď len odkazujeme na myšlienky, termíny, schémy alebo na relevantný zdroj. Osobitnú skupinu tvoria všeobecne známe informácie, ktoré nie je potrebné citovať, napr.
• Citovaný dokument je ten, z ktorého niečo preberáme. Je to dokument, ktorý je zdrojom informácií pre nás.
• Zoznam bibliografických odkazov je množina odkazov na citované dokumenty nachádzajúca sa na konci textu. Usporiadanie bibliografických odkazov v zozname bibliografických odkazov závisí od techniky citovania.
• Technika citovania je spôsob, ktorým sa prepájajú citácie so zoznamom bibliografických odkazov. Technika (metóda) citovania má vplyv na formu citácie a vyžaduje aj úpravu zoznamu bibliografických odkazov.

Techniky citovania

Norma ISO 690 (2010) odporúča tri techniky citovania:

1. techniku 1. údaja a dátumu (tzv. harvardský štýl),
2. techniku číselných odkazov (tzv. vancouverský štýl),
3. techniku priebežných poznámok pod čiarou.

Všetky tri techniky sú rovnocenné, avšak platí zásada používania len jednej techniky v celom citujúcom dokumente. V prípade, že má vedná disciplína alebo vydavateľ vyšpecifikovanú vlastnú metódu citovania, nie je nutné dodržiavanie techník ISO 690 (2010). V ostatných prípadoch však aj Vnútorný predpis Univerzity Komenského o základných náležitostiach záverečných prác, „odporúča postupovať podľa ISO 690“ (Vnútorný 2011, s. 1.

Technika prvého údaja a dátumu (harvardský štýl)

Pri tejto technike ide o použitie prvého údaja (spravidla priezviska autora či autorov, prípadne prvého významového slova z názvu) a dátumu vydania v citácii. Dátum vydania sa preto v bibliografických odkazoch presúva z oblasti vydavateľských údajov za 1. Ak spomíname viaceré diela jedného autora vydané v rovnakom roku, tak za rokom pridávame malé písmeno a, b, c, d...

Pokiaľ je priezvisko autora uvedené v texte tesne pred citáciou, nemusí sa v citácii zopakovať, napr. Novotný (1997, s. V prípade viacerých diel toho istého autora s rovnakým rokom vydania používame nasledujúce riešenie: 1995,1995a, 1995b…, napr. Číslo citovanej strany v prípade citátov píšeme v citáciách v jazyku citujúceho dokumentu, čiže v slovenčine, vždy ako s., aj pokiaľ citujeme z inojazyčného dokumentu, napr. (Altmann 2007, s.

Bibliografické odkazy sú usporiadané abecedne podľa 1. údaja (autor, popr.

Za 1. údaja má prednosť:

• osoba pred inštitúciou,
• odkazy s jedným autorom majú prednosť pred uvádzaním odkazov, kde je tento autor spoluautorom, pokiaľ začínajú rovnakým 1.
• viaceré bibliografické odkazy toho istého autora majú byť usporiadané chronologicky od najstaršieho vydania po najnovšie,
• odkazy s viacnásobným autorstvom, ktoré majú rovnakého prvého autora, sa tiež radia chronologicky.

Technika číselných odkazov (vancouverský štýl)

Technika číselných odkazov umožňuje identifikovať citované dokumenty na základe priradenia vlastného poradového čísla ku každému citovanému titulu. Poradové číslo pre jeden titul je vždy rovnaké a premietne sa do formy citácie, ako aj do štruktúry zoznamu bibliografických odkazov.

Citácia má formu poradového čísla, ktoré vyjadruje, koľký v celkovom poradí bol dokument citovaný prvýkrát, a obsahuje po medzere aj číslo strany, ak ide o citát. Bibliografické odkazy nie sú v zozname usporiadané abecedne, ale podľa poradových čísel; odkazy sú odsadené. Dátum vydania ostáva na pôvodnom mieste - v oblasti vydavateľských údajov.

Technika priebežných poznámok

Pri technike priebežných poznámok dostáva každá citácia dokumentu poradové číslo priebežne. Na rozdiel od techniky číselných údajov má citácia toho istého dokumentu vždy iné poradové číslo Citácie vyjadrujú priebežné poradové číslo, v akom sa vyskytujú v texte.

Každá ďalšia citácia toho istého dokumentu má v poznámke buď celý odkaz, alebo len skrátenú formu odkazu v podobe: PRIEZVISKO, ref. číslo poznámky, v ktorej je CELÝ bibliografický odkaz na citovaný dokument. Vzhľadom na to, že v poznámkach sa uvádzajú celé bibliografické odkazy, nie je nutné vytvárať samostatný zoznam bibliografických odkazov. Avšak pokiaľ si uvedenie zoznamu vyžaduje typ práce alebo vydavateľ, môže sa uviesť. V takých prípadoch sú odkazy v zozname usporiadané abecedne.

Citovanie internetových zdrojov

Oblasťou, kde sa ľudia dopúšťajú rozsiahlych chýb, je citovanie internetových zdrojov a ich uvádzanie v zozname bibliografických odkazov. Treba skopírovať vždy celú adresu článku, ktorú vidíme v prehliadači. Správne odkazovanie na internetový zdroj sa vo svojej podstate veľmi nelíši od toho tlačeného.

V texte práce uvádzame napr. pri použití techniky prvého údaja a dátumu rovnako priezvisko autora a rok vydania ako pri tlačenom texte. Bibliografický odkaz uvedený na konci práce je tiež takmer rovnaký, iba doplnený o niektoré údaje. Keďže obsah internetu sa dynamicky mení a vyvíja, veci, ktoré boli pod istým odkazom dostupné včera, nemusia byť aj zajtra, resp. môžu byť zmenené. Preto je veľmi dôležité uvádzať dátum citovania, napr. skratkou „cit.“ v hranatej zátvorke.

Detailná rozprava korektného uvádzania zdrojov by bola príliš rozsiahla, preto sme sa v tomto výklade zamerali iba na podstatné základy. Pre písanie záverečných prác či odborných a vedeckých článkov preto odporúčame preštudovať si fundovanú literatúru, ktorá sa tejto téme venuje.

Najčastejšie chyby pri citovaní

Napriek existencii štandardov k problematike citovania a odkazovania na použité zdroje dochádza v citačnej praxi k mnohým problémom, ktorých by sa mali autori vyvarovať. Najčastejším prehreškom je tzv. „retrospektívne citovanie“, keď necitujeme súbežne s písaním práce, ale až ex post. Okrem uvedeného je dôležité si uvedomiť, že literatúru, ktorú sme necitovali, v zozname bibliografických odkazov neuvádzame.

Príklady bibliografických odkazov

• BIELIKOVÁ, M. - PÉTIOVÁ, M. 2000. Životný štýl mládeže v Slovenskej republike. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2000. 36 s.
• BIMBER, Bruce. 2000. Measuring the Gender Gap on the Internet. In: Social Science Quarterly, vol. 81, num 3. Austin : University of Texas Press, 2000-09 [cit. 2011-09-12].
• GAVORA, Peter. 2006. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent, 2006. 239 s.
• KATUŠČÁK, Dušan. 2005. Citovanie a zoznam bibliografických odkazov v práci. In: MEŠKO, Dušan a kol. Akademická príručka, [2. vyd.]. Martin : Osveta, 2005. ISBN: 80-8063-200-6. s. 215-238.
• KEHOE, Colleen M. - PITKOW, James E. 1996. Surveying the Territory: GVU's Five WWW User Surveys. In: The World Wide Web Journal, Vol. 1, no. 3, 1996 [cit. 2011-09-14], p. 77-84.
• KIMLIČKA, Štefan. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002. 82 s.
• Metodické usmernenie Ministerstva školstva SR č. 14/2009-R z 27. augusta 2009 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní č. CD-2009-31655/30400-1:02, [online]. [cit. 2011-10-23].
• MPSVR SR. 2010b. Prílohy k Správe o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2009. [cit. 2010-12-20]. Bratislava, 2010, 71 s.

tags: #ako #odkazovat #v #post #na #fb