Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni.
Ak aj tvoje dieťatko má viac ako 6 mesiacov a nevie zaspať samé, je pravdepodobné, že zaspávanie je sprevádzané konkrétnym zlozvykom, ktoré mu bráni k ,,samozaspatiu“. Ak si naučíš dieťatko, aby zaspávalo s tebou v manželskej posteli, automaticky sa po ľahkom prebudení bude po tebe ,,zháňať“. Ak ťa v posteli nenájde, môže napr. spustiť plač a krik. Veľmi nepríjemné, keďže ho budeš musieť opätovne z postieľky vytiahnuť a utíšiť rovnakým spôsobom. Potrebuješ to zažiť niekoľkokrát za noc?
Detské spánkové návyky a cykly sú individuálne a hneď na začiatok tohto článku by sme radi upozornili, že nejde o vytvorenie nejakého odborného a univerzálneho návodu, ktorý bude fungovať v každej rodine.
Prečo je dôležité naučiť dieťa spať v postieľke?
Spanie dieťaťa v spoločnej posteli s mamou si niektorí nevedia vynachváliť, iní ho úplne zatracujú.
- Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat: Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne.
- Každý má svoj priestor: Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.
- Viac času na vlastné aktivity: Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
Kedy začať s učením spánku v postieľke?
Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo. Čím skôr začnete, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Počítajme teda s tým, že dieťa spí s vami a chcete to zmeniť. Prvoradé je naučiť ho v postieľke zaspávať.
Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.
Ako na to? Praktické tipy a návody
Hneď na úvod musíme napísať, že tipy uvedené v našom článku nie sú zaručenými návodmi na úspech. Kým jeden z trikov môže zabrať na 100 detí zo 100, druhý nemusí fungovať pri väčšine z nich. Každé dieťa je individuálne a jedinečné, každé reaguje na prvé zaspávanie v detskej postieľke úplne inak. Vyskúšajte rôzne tipy a ak na ne dieťa zareaguje zle, zbytočne naň netlačte.
- Postupná adaptácia: Najprv môžete postieľku len prisunúť bližšie k posteli. Druhú noc môžete dieťa pred spaním do postieľky uložiť, aby sa tam 10 minút hralo, kým sa napríklad prezlečiete do pyžama. Ďalšiu noc môžete dieťaťu začať hovoriť, aby si tam ľažkalo a vy môžete zatiaľ ležať v jeho tesnej blízkosti na manželskej posteli.
- Postieľka ako bezpečné miesto: Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC.
- Poobedný spánok v postieľke: Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
- Komfort a bezpečie: Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Metóda regulovaného plaču
Určite vás napadlo, že naša rada nechať ročné dieťa v postieľke zaspať samé a odísť zo spálne má jednu dieru. Správne, dieťa bude určite plakať. Na vyplakanie sa názory rôznia. Kým rodičia tvrdia, že stačí prežiť jeden-dva dni a dieťa sa naozaj vyplače a zvykne si, odborníci dvíhajú varovný prst nad možnou psychickou ujmou dieťaťu.
Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia.
Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Ako mám naučiť novorodenca spať v postieľke?
Pravidelnosť nadovšetko
Chodiť spať v rovnaký čas - to je základ spánkového režimu batoliat. Dieťa sa síce bude snažiť zaspávanie odďaľovať: „Ešte jednu rozprávku, prosím,“ alebo: „Ešte mi, oci, znovu porozprávaj, ako sme dnes v zoo videli tigra,“ a tak ďalej. Niekedy je to opustenie postieľky, dožadovanie sa pitia a podobne.
Tu platí jediné: dôslednosť. Ak nastane čas, keď má dieťa spať, je potrebné ho dodržať a odchod do postieľky neoddaľovať. Nedodržanie pravidelnosti môže neskôr u dieťaťa viesť k problémom so zaspávaním a spaním. Samozrejme, výnimočne - napríklad pri rodinných oslavách - je možné, aby dieťa odchod do postele o pár minút odložilo. To mu jeho spánkový režim nenabúra.
Spánkový rytmus batoľaťa
Uvádza sa, že dvojročné dieťa by malo spať 11 až 12 hodín v noci a cez deň by si malo zdriemnuť 1 až 2 hodiny. Trojročné dieťa by v noci malo spať 10 až 11 hodín a cez deň dve hodiny. Dlhší denný spánok by mohol spôsobiť „nechuť“ na večerný spánok. Ten, samozrejme, uľahčí výdatný popoludňajší pobyt na čerstvom vzduchu a pohybové aktivity (niekedy sú však deti také unavené a preťažené, že je problematické uložiť ich na spánok).
Ak sa rodičom nepodarí dieťa po obede uspať, namieste je hodinka pokojnej činnosti: čítanie a rozprávanie, prezeranie obrázkov, spoločný oddych. V miestnosti, kde dieťa spí, by mala byť teplota okolo 20 °C a v postieľke potom skôr ľahká prikrývka. Postieľka, do ktorej si dieťa líha, by mala byť pekne ustlaná, s jedným plyšákom (alebo viacerými), s ktorými chce dieťa spať.
Pred spaním je vhodné postupovať podľa zabehnutého upokojujúceho rituálu, to znamená robiť stále rovnaké úkony, vďaka ktorým dieťa bezpečne vie, že bude nasledovať spánok.
| Vek dieťaťa | Nočný spánok | Denný spánok |
|---|---|---|
| 2 roky | 11-12 hodín | 1-2 hodiny |
| 3 roky | 10-11 hodín | 2 hodiny |
Počas spánku dieťaťa sa striedajú dva druhy spánkových stavov, takzvaný pokojný a potom REM spánok, keď dochádza k mihotavým pohybom očí a keď je aktivita mozgu podobná ako pri prebudení (dieťa sa v tejto fáze skôr prebudí). U dvoj- až trojročných detí zaberá REM spánok asi štvrtinu celkového času spánku, jeho úseky sa za noc opakujú 4- až 5-krát, pričom na začiatku sú kratšie a postupne sa predlžujú. V tejto fáze sa odohráva väčšina snov. Denný spánok prebieha bez najhlbších štádií, takže dieťa sa počas neho ľahšie vyruší.
Samo vo svojej posteli
Môže batoľa spať s rodičmi v manželskej posteli? Niektorí odborníci odporúčajú túto alternatívu. Väčšina psychológov však presadzuje názor, že dieťa by malo spať vo svojej postieľke. Výhodou spoločného spánku je fakt, že dieťa sa cíti v bezpečí, rýchlejšie zaspáva a v noci sa nebudí. Nevýhodou však je, že rodičia sa - ako dieťa rastie - horšie vyspia, môže byť nabúraný ich intímny život a batoľa nemá taký pocit samostatnosti.
Dieťa by teda malo zaspávať vo svojej postieľke v blízkosti rodičov, aby sa ho mamička mohla dotknúť vždy, keď je to potrebné. Výnimku môžu rodičia urobiť v okamihu, keď je dieťa choré alebo sa necíti dobre - potom si ho môžu vziať k sebe do veľkej postele. Medzi druhým a tretím rokom batoľa môže - ak už spí celú noc bez prebudenia - spať samo vo „veľkej“ posteli vo svojej izbe. Prechod by však nemal byť násilný a mali by byť zachované všetky rituály, na ktoré je zvyknuté.
Ak po uložení plače…… vydržte - hoci vám to trhá srdce - päť minút nereagovať a až potom choďte k dieťaťu. Pohladkajte ho, tichým a pokojným hláskom ho uistite, že ste hneď vedľa v miestnosti, a odíďte. Vaše batoľa by sa malo naučiť, že noc je obdobie, keď sa odpočíva a keď sa nič zaujímavé nedeje. Ak plače ďalej, vydržte desať minút a iba potom k nemu príďte a postup opakujte.