Choroba, utrpenie a staroba sú náročnou skúsenosťou každého človeka. Vždy prichádzajú príliš skoro a nemilosrdne nám dajú pocítiť bezmocnosť, obmedzenosť a pominuteľnosť ľudského života. Každý veriaci - okrem ľudskej pomoci - dostal dar z neba - sviatosť pomazania chorých, v ktorej je Boh blízko človeka, sprevádza ho, dáva mu moc bojovať proti duchovnej a telesnej chorobe, dvíha a oslobodzuje ho. Má taktiež moc uzdravovať.
Sviatosť pomazania chorých je sviatosť, ktorá dáva ťažko chorému milosť pre dušu, úľavu v utrpení a niekedy vracia zdravie. Ustanovil ju Ježiš Kristus a zveril ju apoštolom a ich nástupcom. Okrem duchovného a fyzického očistenia prináša chorému pokoj a odvahu.
Mnohí z nás majú zmiešané pocity, pokiaľ sa jedná o prijatie tejto sviatosti. Mnohí starí ľudia majú strach z pomazania chorých, lebo si myslia, že potom musia zomrieť. Nie. Lebo je už mŕtvy.
Kedy môžeme žiadať o túto sviatosť?
Pomazanie chorých - ako každá sviatosť - je určené pre žijúcich a nie pre zomrelých. Môžeme ju prijať viackrát.
„Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje.“ (KKC 1515) Pomazanie chorých sa udeľuje aj deťom. Starší ľudia ju môžu prijímať aj vtedy, keď nie je bezprostredné nebezpečenstvo choroby a smrti. Keď sú pochybnosti, či chorý ešte žije, alebo zomrel, môže byť táto sviatosť udelená podmienečne.
Kto vysluhuje sviatosť pomazania chorých?
Vysluhovateľmi pomazania chorých sú iba biskupi a kňazi. Zapamätajme si: „Sviatosť pomazania chorých môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi.“ (Kom KKC 317)
Katechizmus upozorňuje, že „ako všetky sviatosti, aj pomazanie chorých je liturgickým a spoločným slávením, či už sa koná v rodine, v nemocnici, alebo v kostole, pre jedného chorého alebo pre celú skupinu chorých“ (KKC 1517), preto je dôležité aby spolu s chorým bol aj niekto blízky.
Priebeh sviatosti
Ak je niekoho život ohrozený chorobou, alebo krehkosťou staroby, je vhodné, aby sme mu zavolali kňaza. Ak má chorý záujem zmieriť sa s Bohom a prijať jeho lásku, treba ho povzbudiť, aby si vzbudil túžbu po Bohu a prijatie sviatostí. Vhodné je vysvetliť to, na čo sa pýta a hovoriť s ním o tom, či vie po čom túži a čo chce prijať.
„Slovo a sviatosť tvoria nedeliteľný celok, preto „slávenie otvára liturgia slova, ktorú predchádza úkon pokánia“ (KKC 1518). Potom vysluhovateľ vkladá mlčky ruky na hlavu chorého, modlí sa a následne mu pomaže svätým olejom čelo a ruky. Keď maže čelo hovorí slová: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech Ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého“. Potom, keď maže ruky, hovorí: „A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní“.
Obrad pomazania chorých naznačuje, akú milosť udeľuje táto sviatosť chorým. Môžeme ju odmietnuť len preto, že nám pripomína koniec nášho života?
„Sviatosť pomazania chorých môže prijať každý veriaci, ktorý pre chorobu alebo starobu začína byť v nebezpečenstve smrti. Ten istý veriaci ju môže prijať, keď sa mu choroba zhorší alebo keď upadne do ďalšej ťažkej choroby. Slúži na uzdravenie človeka na tele i na duši z Božej moci. Sviatosť pomazania chorých nemožno vysluhovať človekovi po jeho smrti.
Individuálne Sviatosť vysluhujeme doma alebo v nemocnici. Ak je sviatosť vysluhovaná doma, je potrebné pripraviť: stôl prestretý bielym obrusom, kríž a dve horiace sviece. Hromadne vysluhujeme pomazanie chorých raz ročne počas svätej omše. Vtedy ju môže prijať každý, kto dovŕšil 60-ty rok veku života alebo sa nachádza v ťažkom zdravotnom stave.
Pokiaľ má pokrstený človek vážnu chorobu alebo vek nad 60 r., má možnosť prijať sviatosť pomazania chorých, ktorú udeľujeme v našej farnosti jeden - dvakrát do roka, spoločne pre všetkých, počas slávenia sv. omše v čase pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pokrstený človek môže prijať sviatosť pomazania chorých individuálne kedykoľvek na požiadanie ktoréhokoľvek kňaza.
Do príchodu kňaza je vhodné pripraviť sa aj na sviatosť zmierenia a oľutovať svoje hriechy. Vhodné je modliť v spoločenstve svojich blízkych - ruženec, korunku k Božiemu milosrdenstvu, litánie k predrahej Krvi J. Na stôl pripraviť biely obrus, sviecu, kríž alebo obrázok niekoho svätého.
Ak je v nebezpečenstve smrti, kňaz sa najprv presvedčí, či je ochotný prijať vyznanie viery a zrieknuť sa všetkého, čo je proti Bohu a láske. Potom mu udelí krst, birmovanie a po ňom sviatosť pomazania chorých a aj sv. prijímanie (viatikum -t.j. Ak je čas, kňaz ich môže udeliť - napr.
Viac o sviatosti pomazaniach chorých sa dočítate v Kódexe kánonického práva, kán. 5. I. 1500 Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť. 1501 Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné.
Evanjeliá dostatočne dosvedčujú, akú telesnú i duchovnú starostlivosť venoval chorým Pán a ako ju prikázal preukazovať aj svojim veriacim. Najlepšie to dokazuje sviatosť pomazania, ktorú sám ustanovil a v Liste svätého Jakuba ju ohlásil. Odvtedy ju Cirkev pomazaním a modlitbou kňazov slávi pre svojich chorých, pričom ich odporúča trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a aby ich spasil (Jak 5,14-16), ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s utrpením a smrťou Krista (porov. Preto Kristus svojich chorých veriacich posilňuje sviatosťou pomazania ako mimoriadne silnou ochranou. Slávenie tejto sviatosti spočíva predovšetkým v tom, že kňazi Cirkvi najprv vkladajú ruky na chorého, potom prednášajú modlitbu viery a chorých pomažú olejom posväteným Božím požehnaním. Týmto obradom sa naznačuje aj udeľuje sviatostná milosť Ducha Svätého, ktorá pomáha celému človekovi k spáse, dôverou v Boha ho pozdvihuje a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha a proti úzkosti pred smrťou, aby vedel zlo nielen odvážne znášať, ale aj proti nemu bojovať, a získal aj zdravie, ak to osoží jeho duchovnej spáse.
Sväté pomazanie sa má udeliť so všetkou horlivosťou a starostlivosťou veriacim, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve života. Sväté pomazanie sa má udeliť aj deťom, a to vtedy, keď používajú rozum natoľko, že ich táto sviatosť môže posilniť. Veriaci majú byť správne poučení, aby si sami žiadali pomazanie a aby ho hneď, ako sa im naskytne vhodný čas na jeho prijatie, prijali ho so živou vierou a nábožným duchom a nepodľahli zlozvyku odďaľovať sviatosť, na posledné okamihy života.
V našej farnosti navštevujeme chorých, starých a nevládnych priamo v ich domácnostiach, obyčajne pred Vianocami a Veľkou nocou a v týždni pred prvým piatkom. Ak je chorý v ohrození života, sviatosť sa udeľuje bez zbytočného odkladu.
Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Sviatosť môže prijať iba živý človek, ktorý je náležite poučený a slobodne súhlasí s prijatím. Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou sa človek oslobodzuje od hriechov, stáva Božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi. Krst sú povinní prísť zahlásiť rodičia dieťaťa osobne (aspoň jeden rodič) na farskom úrade. Potrebné je so sebou priniesť rodný list dieťaťa a krstné listy krstných rodičov (ak boli pokrstení v inej farnosti).
Pod podmienkou „ocitať sa pre chorobu v nebezpečenstve“ sa myslí na nebezpečenstvo smrti. Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý dôsledkom staroby, značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším. Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu. Pred pomazaní chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia ( nemusí to byť v deň prijatia sv. pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv.
Často pristupovať k sviatostiam a čítať Božie Slovo, aby sme boli naplnení Božou prítomnosťou a konali skutky z lásky. Vzbudiť si vieru - dôveru v lásku Nebeského Otca, vykupiteľskú moc Ježiša Krista a silu Ducha Svätého.
Naším prirodzeným pohľadom často nevidíme zmysel utrpenia. A už vôbec nie vtedy, keď ide o chorobu, ktorá môže viesť k smrti človeka. Táto sviatosť môže meniť náš pohľad. Môže sprostredkovať spájanie sa s naším Pánom Bohom nielen v šťastných chvíľach našich životov, kedy mu ďakujeme, chválime ho za všetko dobré a radostné. Tuto sa však môžeme spájať s Bohom v našej chorobe a trápení. Spájať sa s Ježišom v náročných chvíľach, ktorými si vlastne aj on počas svojej krížovej cesty a následnej smrti prešiel. A akú úlohu v tom máme my, ľudia, ktorí obklopujeme chorého?
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí, že spoločenstvo je pozvané zahrnúť celkom osobitným spôsobom chorých svojimi modlitbami a svojou bratskou pozornosťou. “Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene.
Tabuľka: Priebeh a účinky sviatosti pomazania chorých
| Fáza | Úkon | Účel |
|---|---|---|
| Príprava | Pozvanie kňaza, príprava miesta (biely obrus, kríž, sviece), sviatosť zmierenia | Vytvorenie posvätného prostredia, očistenie duše |
| Liturgia slova | Čítanie z Písma, úkon pokánia | Príprava srdca na prijatie milosti |
| Vkladanie rúk | Kňaz mlčky vkladá ruky na hlavu chorého | Symbolické odovzdanie Ducha Svätého |
| Modlitba | Kňaz sa modlí nad chorým | Prosba o uzdravenie a posilu |
| Pomazanie | Kňaz pomaže chorého posväteným olejom na čele a rukách | Udelenie milosti Ducha Svätého, odpustenie hriechov, posila v utrpení |
| Prijímanie (Viatikum) | Prijatie Eucharistie | Posila na ceste k večnému životu |