Piastovská klenba (poľ. sklepienie piastowskie, sklepienie trójpodporowe, sklepienie trójdzielne alebo sklepienie przeskokowe) je architektonický prvok poľskej gotickej architektúry, používaný medzi 14. - 15. storočí na území Malopoľska a Sliezska.
Termín piastovská klenba je odvodený od jeho použitia v rámci krakovského dvora na Waweli v hlavnom korunovačnom chráme prvých poľských kráľov z dynastie Piastovcov.
Označenie piastovská klenba prvý krát použil v roku 1901 Ján Sas-Zubrzycki vo svojej dizertačnej práci: Krakowska szkoła architektoniczna XIV wieku. Termín sa neskôr ujal aj v poľskej odbornej literatúre.
Termín piastovská klenba sa všeobecne používa, ako zastrešujúce označenie pre viac príbuzných variácii klenbového systému. Najčastejší druhotný názov v poľskej odbornej literatúre je sklepienie trójpodporowe.
Pre jednoduchšiu verziu piastovskej klenby sa používa termín sklepienie trójdzielne, ktorá je zložená z troch vzájomne sa prelínajúcich rebier, tvoriaci tvar trojuholníka. Zložitejšia verzia má označenie sklepienie przeskokowe, ktorej štruktúra spočíva v posunutí nosného bodu.
Piastovská klenba je pravdepodobne odvodená z architektonického tvaroslovia cisterciánskych stavieb nemeckého prostredia na prelome 13. a 14. storočia. Stavitelia sa v súvislosti s dvojpodporovými tzv. kazimírovskými dvojlodiami inšpirovali riešením klenbového systému trojlúča rebier v kapitulnej sieni cisterciánskeho kláštora v Pelpline alebo hradu Marienburg (Malbork, okolo roku 1300) na území Rádu nemeckých rytierov. Práve na ne nadviazal pravdepodobne aj Peter Parlér pri vytváraní svojej obkročnej klenby. Podobné klenbové riešenia uplatňovali cisterciáni vo svojich kapitulných sieňach juhonemeckého a podunajského prostredia, akými sú kláštory v Maulbronn, Bebenhausen a Vyšší Brod.
Klenbový systém sa skladá z troch trojuholníkových polí zvyčajne v obdĺžnikovom uzávere chrámu, z ktorých každé rozdeľuje trojlúč rebier na tri časti, čím vzniká klenba zložená z deviatich malých trojuholníkov. Rebrá väčšieho, čelného trojuholníkového poľa obkračujú víťazný oblúk smerom do rohov. Po stranách sú menšie polia. Rozloženie polí je znázornené na obrázku.
Na klenbu mali rozhodujúci vplyv cisterciánske kláštory v prímorských oblastiach na severe dnešného Poľska. Piastovská klenba bola prvýkrát použitá vo východnom uzávere presbytéria Wawelskej katedrály v Krakove (1346).
Ďalej sa piastovská klenba objavuje v bočných lodiach mnohých malopoľských alebo vroclavských chrámov, akými sú Kolegiálny kostol svätého Kríža a Bartolomeja (1341 - 1371) alebo Kostol Preblahoslavenej Panny Márie na Piasku (1334 - 1390) či Kostol svätého Stanislava, Doroty a Václava (14. storočie) vo Vroclave. Klenbu použili aj v mariánskej kaplnke Wawelskej katedrály, pristavanej k osi presbytéria (1382 - 1390) a v mnohých ďalších sliezskych kostoloch, napríklad v Legnici, Namysłówe, Nyse alebo Góre.
Obmena sedemdielnej piastovskej klenby bola použitá v chórovej ochodzi Oliwskej katedrály (1401) v Gdansku alebo v mestskej radnici v Toruni (koniec 14. storočia). Rôzne variácie piastovskej klenby sa nachádzajú ojedinele aj v podunajskom prostredí pod sliezko-malopoľským vplyvom, ako napríklad klenba Zlatej brány Katedrály svätého Víta (1368) alebo v predsieni Kostola Panny Marie pod řetězem v Prahe (1375) či zjednodušený typ v centrálnom dvojlodí kostola v Sankt Peter bei Freistadt (14.
Gotika znaky
Deväťdielna obkročná klenba sa vyskytuje v oboch skupinách centrálneho a pozdĺžneho dvojlodia, akými sú napríklad Kostol svätého Serváca vo Vrbove, Kostol svätého Antona Pustovníka v Spišskej Belej, Kostol nanebovzatia Panny Márie v Ľubici, Kostol svätého Jána Evanjelistu vo Veľkej, Kostol svätého Egídia v Poprade, Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Dravciach, Kostol svätého Mikuláša v Odoríne, Kostol svätého Juraja v Spišskej Sobote a Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici.
Klenbový systém spišských obkročných klenieb je podobný piastovskej klenbe. Vo vymedzenom obdĺžnikovom rámci s piatimi klenbovými pätkami sú štyri umiestené v rohoch a piata je na stredovej podpore uprostred dvojlodia. Z nej smeruje trojlúč rebier do rohov pri víťaznom oblúku, ktorý delí plochu na tri časti, čím vzniká klenba zložená z deviatich malých trojuholníkov, zoskupených do polovičnej šesťramennej hviezdice.
Pre lepšie pochopenie si pozrite nasledujúcu tabuľku s prehľadom typov piastovskej klenby a ich charakteristických znakov:
| Typ Klenby | Popis | Charakteristické znaky | Príklady Použitia |
|---|---|---|---|
| Sklepienie Piastowskie | Základná forma | Trojdielna, päť podporných bodov | Wawelská katedrála (presbytérium) |
| Sklepienie Trójdzielne | Jednoduchšia verzia | Tri prepletené rebrá, trojuholníkový tvar | - |
| Sklepienie Przeskokowe | Zložitejšia verzia | Posunutý nosný bod | - |
Interiér Wawelskej katedrály v Krakove