Obec Šenkvice sa nachádza v malebnej doline Stoličného potoka, obklopená starobylou atmosférou a rozsiahlymi vinicami. Okolie bolo osídlené už v neolite, s nálezmi zo staršej doby bronzovej i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256 z listiny uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie nemeckí kolonisti a v druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi. Od roku 1647 patrila Pálffyovcom (Pezinské panstvo).
Medzi viaceré pamätihodnosti obce patrí rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý prešiel viacerými prestavbami. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický a neskôr ho prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu.
Už len dominantná poloha a nezvyčajné usporiadanie opevneného Kostola sv. Anny v Šenkviciach svedčia o jeho stredovekom pôvode.
Šenkvice, ako ich poznáme v súčasnosti, vznikli v roku 1964 spojením dvoch obcí: Malých a Veľkých Šenkvíc. História dediny je ovplyvnená chorvátskymi kolonistami, ktorí v 16. storočí znovuzaložili obec zničenú vojnami. Obci dominuje farský kostol sv. Anny, ktorého areál je opevnený zachovanými hradbami z čias chorvátskej kolonizácie a obrany proti osmanským vojskám.
Gotické Začiatky
Pôvodný kostol tu mali postaviť okolo polovice 14. storočia v dominantnej, zďaleka viditeľnej polohe. Prvá písomná zmienka o farárovi zo Šenkvíc je z roku 1390, kedy už teda musela existovať v obci samostatná farnosť.
Prvé zmienky o kostole v obci pochádzajú z roku 1390, kedy vikár ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pensauro spomína farnosť Šenkvice - Sankawych. Absencia správ o obci medzi rokmi 1462 až 1557 potvrdzuje domnienky o opustení územia.
V nepokojnom 15. a 16. storočí sa obec vyľudnila a musela byť začiatkom druhej polovice 16. storočia doosídlená novými osadníkmi z Chorvátska.
Renesančné Opevnenie a Baroková Prestavba
Následne sa Šenkvice stali v roku 1584 farnosťou. Prvým známym kňazom novej farnosti bol pravdepodobne Matej Sosič. Utečenci z okolia chorvátskej Kostajnice sa tu usídli v roku 1557, obnovili kostol a s veľkou pravdepodobnosťou postavili aj príkostolný (renesančný) múr.
Okolo roku 1618 začal Ján Janič s rozširovaním a renesančnou prestavbou kostola, ktorému pribudla veža i 4 metre vysoké hradby na ochranu pred lúpežnými nájazdmi tureckých vojenských oddielov. Tie plienili dediny juhozápadného Slovenska.
V období tureckých vojen bolo okolo kostola v rokoch 1611 - 1630 postavené renesančné opevnenie s baštami. Nepokojné obdobie tureckých vojen viedlo k rozhodnutiu opevniť kostol, aby sa tak mohol stať útočiskom obyvateľov obce. Došlo k tomu v rokoch 1611 - 1630, pričom toto renesančné opevnenie má tvar obdĺžnika a spevňujú ho nárožné bašty.
Významným zásahom do podoby kostola bola baroková prestavba z roku 1660. Baroková prestavba v roku 1660 zásadne zmenila pôvodnú orientáciu kostola a gotickú loď upravili na presbytérium. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby, akú má dnes. Súčasne s kostolom stavali aj renesančno-barokové opevnenie s nárožnými baštami, ktoré malo chrániť obyvateľov pred nájazdmi Turkov. Opevnenie uzavreli bránou s barokovým portálom, na ktorom je letopočet 1683.
Kostol bol vysvätený čanádským biskupom a zasvätený Svätej Anne až 3. apríla 1672.
V roku 1766 kostol vyhorel a v roku 1783 bol obnovený do dnešnej podoby. Počas nasledujúcich rokov sa na jeho vzhľade zmenilo len vybavenie kostola, keď pribudol organ a boli vyrobené nové omšové pomôcky a rúcha.
Súčasnosť a Obnova Misií
Komplexnou obnovou prešiel kostol v rokoch 1991 -1995. Posledné väčšie opravy kostola sa realizovali v 90. rokoch 20. storočia.
Najvyššou stavbou a dominantou obce je Kostol sv. Anny, v ktorom prebieha aj obnova ľudových misií.
Obnova misií sa v Šenkviciach koná presne po roku od misií a vedie ju znova P. Ivan Flimel spolu s P. Róbertom Režným. Začala sa v stredu 4. marca večernou sv. omšou. Vo štvrtok 20 ľudí prijalo vo svojich domovoch sviatosť pomazania chorých. Témou príhovoru večernej sv. omše bolo Božie kráľovstvo.
V piatok doobeda veriaci, ktorí spĺňali podmienky na prijatie sviatosti pomazania chorých, prijali túto sviatosť počas sv. omše. Poobede sa veriaci modlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a v kostole bola vystavená Sviatosť Oltárna s možnosťou adorácie až do 17:00. Potom nasledovala modlitba krížovej cesty a sv. omša spojená s obnovou manželských sľubov.
Misionári boli počas celého poobedia aj počas sv. omše k dispozícii k sviatosti zmierenia, ktorú vysluhujú až do soboty každý deň pred a počas sv. omší. Večernej piatkovej sv. omše sa zúčastnili a pomohli aj bohoslovci od redemptoristov z Bratislavy. V sobotu bude ráno o 7:30 pobožnosť k Matke ustavičnej pomoci s príhovorom a o 8:00 sv. omša. V nedeľu 8. marca obnova vyvrcholí sv. omšou.
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Obci
V roku 1889 bola vysvätená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom (bývalé Malé Šenkvice). Kaplnka bola postavená na mieste, kde predtým stála zvonica.
Za povšimnutie stojí aj kamenný kríž, ktorý stojí na schodisku pred kostolom. V skratke predstavuje kalváriu: na vrchole podstavca je kríž s korpusom Krista a v dolnej časti piliera je osadená socha Panny Márie. V roku 1810 ho dal postaviť Adam Kročka.
Kaplnka na Cerovom stojí pri hlavnej ceste uprostred miestnej časti Cerové. V roku 1888 ju dala postaviť Anna Planková na mieste, kde bola zvonica. Je to menšia jednopriestorová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, ukončená sedlovou strechou s malou vežičkou. Jednoduchý interiér zdobí socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je postavená na malom oltári. Bola sem prenesená z Kostola sv. Anny. Vo vežičke je malý zvon od majstra Jána Chrystelly z roku 1784. Kaplnka bola v roku 2003 - 2004 kompletne zrekonštruovaná a slávnostne vysvätená. Raz do roka, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, sa tu koná slávnostná sv. omša.