Bazilika svätého Jána v Lateráne (Basilica di San Giovanni di Laterano) je hlavným chrámom mesta Rím a oficiálnym sídlom pápeža ako rímskeho biskupa. Je prvou zo všetkých rímskych bazilík. Lateránska bazilika patrí medzi štyri hlavné baziliky Cirkvi a niekedy sa zvykne nazývať aj „matkou všetkých kostolov“.
Spolu s bazilikou sv. Petra vo Vatikáne, bazilikou sv. Pavla za hradbami, bazilikou Santa Maria Maggiore (Panny Márie Snežnej) a prípadne i bazilikou sv. Vavrinca za hradbami, sa označujú ako „baziliky veľké“ (basilica maior), kým všetky ostatné kostoly, vyznačené titulom bazilika, sa označujú ako „baziliky malé“ (basilica minor). Lateránska bazilika je teda hlboko zapísaná v dejinách Cirkvi ako miesto konania mnohých udalostí, spojených s cirkevným i svetským životom.
Fasáda Baziliky svätého Jána v Lateráne.
História a pôvod názvu
Prečo sa však táto bazilika volá „Lateránska“? Názov je odvodený od významného rímskeho rodu Lateránov, ktorému pôvodne patrili majetky v tej časti Ríma. Pôvod mena Laterani siaha až do čias okolo narodenia Krista. Vtedy Lateránsky palác patril rodu Laterani. Jej posledného potomka dal zavraždiť cisár Nero. Palác sa potom stal majetkom cisára.
Keď v roku 313 dal cisár Konštantín Milánskym ediktom kresťanom slobodu, vrátil cirkvi majetky, ktoré boli veriacim v predošlých obdobiach počas prenasledovaní kresťanov skonfiškované. Vtedy venoval rímskemu biskupovi aj Lateránsky palác, aby sa stal jeho rezidenciou. V nasledujúcich rokoch dal cisár vedľa paláca vystavať baziliku, ktorú 9. novembra 324 pápež Silvester I. slávnostne posvätil. Bazilika je odvtedy sídelným chrámom (katedrálou) rímskeho biskupa.
Pôvodne bola táto bazilika zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi. Až neskôr k tomuto patrocíniu pridali aj sv. Jána, apoštola, a sv. Jána Krstiteľa. Neskôr sa titul chrámu rozšíril o patronát sv.Jána, a tak sa zaužíval názov „bazilika svätého Jána v Lateráne“. Zaujímavosťou je, že v tomto názve, nie je špecifikované, či sa jedná o sv. Jána Krstiteľa, alebo o sv. Jána Evanjelistu. Preto sa občas môžeme stretnúť i s označením „ sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Evanjelistu “.
◄ Bazilika sv. Jána v Lateráne, Rím [HD] ►
Vývoj a prestavby
Pôvodne to bol päťloďový kostol, ktorý bol vystavaný za čias pápeža Miltiada v rokoch 310-314. No tento chrám bol viackrát zničený - Vandalmi v 5. storočí, zemetrasením v 9. storočí a požiarom v 17. storočí. Terajší chrám pochádza zo 17. storočia. Vtedy pápež Inocent X. poveril slávneho architekta Borrominiho, aby baziliku od základov obnovil. Dnešná bazilika prešla od svojho vzniku mnohými stavebnými úpravami, ktoré úplne zakryli jej pôvodnú antickú a ranostredovekú podobu. Jej konečná podoba je zo 17. a 18. storočia, o jej prestavbu sa postaral Borromini, ktorý jej dal dnešný barokový vzhľad.
Priečelie chrámu pochádza z roku 1735 a apsida z roku 1885. Hlavné priečelie postavil z travertínu Alexander Galilei. Na vrchnom zábradlí je pätnásť sôch, ktoré predstavujú Krista, sv. Jána, apoštola, sv. Jána Krstiteľa a cirkevných učiteľov. Do baziliky vedie päť brán, z ktorých jedna je tzv. Porta sancta (Svätá brána), ktorá sa otvára iba počas milostivých (jubilejných) rokov. Svätá brána je v portiku posledná vpravo a je prvou, ktorá bola otvorená v dejinách jubileí, počas Svätého roka 1423. Treba však podotknúť, že Borrominiho prestavba jej ubrala na bazilikálnom štýle, keďže každé dva stĺpy boli spojené múrmi a medzi viaceré dvojstĺpia vložil kaplnky. Pred bazilikou sa nachádza socha sv. Františka Assiského (z r. 1927), ktorý dvíha ruky k Lateránu.
Interiér Baziliky svätého Jána v Lateráne.
Význam a súčasnosť
Bazilika je dlhá 130 metrov, má aj v súčasnosti päť lodí. V bazilike sa v priebehu dejín konali mnohé synody a aj päť všeobecných cirkevných snemov (koncilov). V roku 1929 tu bola podpísaná tzv. Lateránska bazilika je teda hlboko zapísaná v dejinách Cirkvi ako miesto konania mnohých udalostí, spojených s cirkevným i svetským životom. Keď nastúpil na cisársky trón Konštantín Veľký, daroval celý palác pápežovi Silvestrovi I. Vtedy sa stal sídlom pápežov a zostal ním takmer tisíc rokov. No v roku 1308 vyhorel, a tak sa pápež presťahoval do Vatikánskeho paláca. Zrúcaniny vyhoreného paláca dal odstrániť pápež Sixtus V. v roku 1586. Po odstránení ruín vystavali nový, terajší palác, ktorý však je oveľa menší. No pápeži už ostali bývať vo Vatikáne. Na rozkaz pápeža Jána XXIII. tam zriadili rímsky vikariát; Lateránsky palác sa tak stal sídlom rímskeho biskupstva. Sídli tam biskup (kardinál), ktorý zastupuje Sv.
I keď v dnešných časoch je v povedomí ľudí s pápežom spojená skôr bazilika sv. Petra vo Vatikáne (od avignonského exilu), Lateránska bazilika je stále úradným sídlom pápeža, rímskeho biskupa. Je teda katedrálou mesta Ríma. Zároveň, keďže rímsky biskup je patriarchom Západu (latinskej cirkvi), nazýva sa aj patriarchálnou bazilikou. Označuje sa tiež ako „arcibazilika“, i ako „hlava a matka všetkých kostolov mesta (Ríma) a sveta“.
| Názov | Význam |
|---|---|
| Lateránska bazilika | Hlavný chrám Ríma, sídlo pápeža |
| Matka všetkých kostolov | Najvýznamnejšia bazilika |
| Arcibazilika | Označenie pre jej výnimočné postavenie |
Praktické informácie
Bazlika sv. Jána v Lateráne (Basilica di San Giovanni di Laterano) je otvorená denne od 7:30 do 18:30. Vstup do nej je zadarmo, dopláca sa len na vstup do niektorých jej častí. Bazilika sa nachádza blízko Kolosea v oblasti mesta nazývanej San Giovanni, práve podľa chrámového komplexu, ktorý bol pred vytvorením samostatného Vatikánu, hlavným sídlom katolíckej cirkvi.