Dionýzos: Starogrécky Boh Plodnosti, Vína a Extázy

Staroveká grécka mytológia je plná fascinujúcich postáv, príbehov a božstiev. Jednou z najvýznamnejších postáv je Dionýzos, Diov syn, boh plodnosti, extázy, vínneho moku a neviazanej zábavy. V tomto článku sa pozrieme na to, kto bol tento boh, aké mal vlastnosti a aký bol jeho vplyv na grécku mytológiu a kultúru.

Socha Dionýza v Louvri

Titáni: Predchodcovia Bohov Olympu

Titáni (TITANS) je historicky pomenovanie pre bohov v gréckej mytológii, ktorí boli predkami olympských bohov. Titáni sú postavy z gréckej mytológie, ktorí sú známi ako príslušníci prvej generácie bohov, narodení z Gaie (Zeme) a Úrana (Nebesa). Títo mohutní bohovia a bohyne zahŕňali Cronusa, Rheu, Oceanusa, Tethys, Hyperiona, Theiu, Iapetusa, Themis, Mnemosyne, Phoebe, Tethys a Crius.

Titáni hrali kľúčovú úlohu v mnohých príbehoch starovekého gréckeho panteónu, najmä v Titanomachii, čo bol desaťročný konflikt medzi Titánmi a mladšími bohmi Olympu, ktorí boli vedení Zeusom. Titáni boli často zobrazovaní ako obrovskí a mocní bytosti s nadprirodzenými schopnosťami, každý s vlastnými jedinečnými atribútmi alebo oblasťami vplyvu.

Medzi najvýznamnejších Titánov patria:

• Cronus (Kronos): Kráľ Titánov a boh času, známy najmä pre svoju úlohu v proroctve, ktoré hovorilo, že bude svržený jedným zo svojich detí.
• Rhea: Manželka Cronusa, matka olympských bohov vrátane Zeusa, Hery, Poseidóna, Hestie, Démeter a Háda.
• Oceanus: Personifikácia oceánu, predstavuje obrovskú rieku, ktorá obklopuje svet.
• Tethys: Manželka Oceanusa a bohyňa morských vôd.

Každý z týchto Titánov mal svoje vlastné jedinečné vlastnosti a príbehy, ktoré prispeli k bohatej tapisérii gréckej mytológie.

Hesiodova Genealógia

Hesiodos, starogrécky básnik, napísal v 8. storočí pred naším letopočtom genealógiu, ktorá popisuje vznik a vývoj sveta a bohov. Podľa neho bol svet spočiatku v stave chaosu. Z chaosu sa potom zrodila Gaia, bohyňa zeme, a Tartarus, podsvetie. Gaia sa potom spojila so svojim synom Uranom, bohom neba, a porodila 12 titánov.

Kron bol však krutým vládcom a svojich synov zožral, aby ho nemohli zosadiť. Zeus, najmladší z Kronových synov, však prežil. Po dospelosti sa s pomocou svojich súrodencov vrátil k svojmu otcovi a porazil ho v titanomachii, desaťročnom boji medzi titánmi a olympskými bohmi. Zeus a jeho súrodenci sa potom stali novými vládcami sveta a založili olympský vrch, kde žili a vládli svetu.

Zeus: Vládca Bohov a Boh Neba

V druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte. Jeho matka Rhea ho ukryla a Kronos, ktorý sa bál veštby, že ho jedno z jeho detí zvrhne z trónu, svoje deti po narodení prehltol.

Zeus sa neskôr vrátil, oslobodil svojich súrodencov, ktorí žili naďalej v Kronových útrobách, a s pomocou Hádesa a Poseidóna vyzval Krona na boj. Po porážke Krona a Titanov sa stal vládcom nad všetkým a s Hádesom a Poseidónom si rozdelil vládu nad svetom. Zeus vládol v nebi, Poseidón na vode a Hádes v podsvetí.

Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár. Zeus bol najmocnejší z bohov, vládca hromov a bleskov. So svojou sestrou Hérou (Juno), bohyňou manželstva, plodnosti a ochrankyňou žien, mal mnoho detí.

Medzi jeho atribúty patrí:

• Blesk
• Orol
• Žezlo

Vlastnosti a Atribúty Dia

Djeus bol boh dennej oblohy a zrejme hlavné božstvo praindoeurópskeho panteónu. V niektorých vetvách tradície (napr. rigvédska) ustupuje do úzadia a stáva sa len akousi vágnou postavou predka. V iných vetvách tradície (rímska, grécka, ilýrska) si Djeus pôvodné postavenie zachováva, ale vplyvom pokračujúceho vývoja získava ďalšie vlastnosti. V gréckej tradícii sa Diovi pripisujú vlastnosti boha búrky, pričom tento atribút aj samotná povaha božstva je už značne ovplyvnená mýtmi a poéziou Blízkeho východu.

Medzi prívlastky Djeusa patrilo „vševedúci“ (doložené z Rigvédy a antických zdrojov) a „otec“ - napr. Jupiter (Iup(p)iter, z Iovis/Diouis pater, doslovne „nebeský otec“ či „otec jasnej oblohy“), Stribog („boh otec“), attas Istanus („otec Istanus“), Papaios („otec“), rigvédsky Djaus Pitar („nebeský otec“) a grécky Zeus pater, „otec Zeus“.

Djeus mal partnerku, bohyňu Degom, čiže Matku Zem, a toto spárovanie sa zachovalo vo viacerých tradíciách - rigvédskej (s Prithvi Mater ako „rodičia bohov“), rímskej (s Tellus Mater), gréckej (dokonca viacnásobne, Zeus a Démétér, doslovne „Matka Zem“, resp. Semela, zrejme „zem“). Môžeme spomenúť tiež spárovanie boha Urána s Gaiou. Posun vo vývoji zachytáva nordické párovanie Ódina, ktorý čiastočne prebral pozíciu Djeusa, s bohyňou Jörd („zem“).

Djaus a Prithví sú v Rigvéde nezriedka označovaní za býka a kravu. V mnohých gréckych mýtoch Zeus nadobúda podobu býka a jeho partnerka podobu kravy. Partnerka Djeusa (pozri vyššie) často titulovaná „matka“ či už v chetitskej mytológii (annas Daganzipas), v rigvédskej alebo gréckej. V gréckej mytológii nachádzame niekoľko etymologických („zem“ resp.

Vďaka svojim vlastnostiam a moci bol Zeus uctievaný ako najvyšší boh a jeho vplyv sa prejavoval v mnohých aspektoch gréckeho života. Bol symbolom sily, spravodlivosti a poriadku.

Ďalšie Bohyne a Bohovia Gréckej Mytológie

Okrem Dia a Titánov, grécka mytológia zahŕňa množstvo ďalších bohov a bohýň, ktorí mali svoje vlastné špecifické úlohy a atribúty:

• Afrodita (Venuša): bohyňa lásky a krásy, zrodená z morskej peny na ostrove Cyprus.
• Apolón: boh hudby, veštectva, lekárstva a Slnka.
• Artemis (Diana): panenská bohyňa lovu, zveri, pôrodu, plodnosti a Mesiaca.
• Ares (Mars): boh vojny, vraždenia, syn Hery a Dia.
• Aténa (Minerva): panenská bohyňa vojny, múdrosti a umenia, narodila sa tak, že vyskočila dospelá a ozbrojená Diovi z čela.
• Déméter (Ceres): bohyňa úrody, plodnosti, zeme a roľníctva.
• Hádés (Plutón): boh podsvetia a vládca smrti.
• Hefaistos (Vulkán): boh ohňa a božský kováč.
• Héra (Juno): najvyššia bohyňa a kráľovná všetkých bohov, bohyňa rodinného života.
• Hermes (Merkúr): posol bohov, boh obchodu, cestovania a zlodejov.

Úvod do Gréckej Mytológie

Na samom okraji našich vedomostí o svete a o vesmíre sa rozprestiera hmlistá ríša mýtov a legiend. Do nej patria príbehy o bohoch a ľuďoch zaradené do dávnej minulosti, o hrdinoch, ktorých dobrodružstvá uchvátili ľudskú fantáziu. Aj starogrécka kultúra si vytvorila svoje mýty a rozsiahle vlastné náboženstvo, ktoré je dodnes preslávené svojimi bohmi a hrdinami.

Po úpade starogréckej spoločnosti si novovzniknutý národ Rimanov prebral z veľkej časti celé ich náboženstvo. Na počiatku bol Chaos, boh absolútna, ktorý sa rozdelil na Gaiu, bohyňu zeme a Urána, vládcu neba. Spolu splodili Titanov, gréckych bohov nesmiernej veľkosti a sily.

Keď pri tomto čine vystrekla na zem Uránova krv, zrodili sa z nej erínye (fúrie), tri odpudzujúce okrídlené ženské bohyne, majúce namiesto vlasov klbko hadov. Sú to Tisifone, Allekto a Megaira. Iný z Titanov, Atlas, známy svojou silou zohral dôležitú úlohu v legende o Perseovi, ktorý ho za pomoci useknutej hlavy Medúzy premenil na kameň. Medúze a jej sestrám Steno a Euryalé sa hovorilo Gorgony. Táto odporná trojica mala planúce oči, obrovské zuby, kovové päste a hadov namiesto vlasov. Každý kto im pohľadel do tváre, skamenel. Z krvi vytekajúcej z Medúzinej hlavy sa zrodil bájny okrídlený kôň Pegas. Za pomoci Pegasa zabil ženskú obludu Chiméru, chrliacu oheň s telom kozy, hlavou leva a chvostom zmije.

Ďalším bol Hádes (Plutón), boh podsvetia a vládca smrti, ktorý uniesol Persefonu, dcéru Demeter do podsvetia ako svoju nevestu. Matka za svojou dcérou smútila, zanedbávala úrodu a na Zem privolala prvú zimu. Zeus (Jupiter), ďalší zo synov Krona nariadil, aby sa Persefona každú jar vrátila na Zem a časť roka musela stráviť v podsvetí. Duše spravodlivých ľudí a obľúbencov bohov odchádzajú do tzv. Elýzia. Keď sa duše napijú z rieky Léte, zabudnú na svoje predchádzajúce životy. V podsvetí tiež sídlili tzv. sudičky (Moiry), tri grécke bohyne vládnuce nad ľudským osudom.

Veštba predpovedala, že Króna jedno z jeho detí zvrhne z trónu, preto sa všetky po ich narodení pokúsil prehltnúť. Zeus najmocnejší z bohov, vládca hromov a bleskov veštbu naplnil a získal vládu nad vesmírom. So svojou sestrou Hérou (Juno), bohyňou manželstva, plodnosti a ochrankyňou žien mal mnoho detí. Posledným Kronovým synom bol Poseidon (Neptún), boh morí a vôd, vládnuci nad vlnami, vyvolávajúci búrky a spôsobujúci, že na Zemi vyvierajú pramene.

Bohovia sídliaci na Olympe jedli lahodný pokrm bohov ambróziu. bohyňa zmyselnej krásy a lásky. Milovala krásneho mladíka menom Adonis, ktorého pri love zabil divý kanec. Na jej prosbu sa každoročne vracia na šesť mesiacov z podsvetia aby mohol pobudnúť po jej boku. boh lásky spájaný so všetkými krásnymi predmetmi a bytosťami. Jeho matka, žiarliaca na krásnu Psyché, mu prikázala prebudiť v mladej dievčine lásku k najškaredšiemu človeku na svete. Eros sám sa však do nej zaľúbil.

bol bojovník, ktorý po páde Tróje ušiel s otcom a synom na lodi a stroskotal v Kartágu (dnešný Tunis). Tam sa doň zaľúbila zakladateľka a prvá kráľovná Kartága Dido. Po tom čo ju odmietol, spáchala samovraždu, upálením sa na pohrebnej hranici. Podľa legendy, Aeneovi potomkovia Romulus a Remus založili mesto Rím. Podľa iných prameňov sa Romulus a Remus narodili po tom ako Ares znásilnil Rey Silviu. Tá bola jednou zo šiestich vestálok, panenských strážkyň posvätného ohňa Vesty, bohyne krbu a domova.

panenská bohyňa vojny, múdrosti a umenia sa narodila tak, že vyskočila dospelá a ozbrojená Diovi z čela. Dionýzos (Bakchus), Diov syn, bol bohom plodnosti, extázy, vínneho moku a neviazanej zábavy, ktorého sprevádzali satyrovia (fauni). Sú to lesní démoni, napoly ľuďia a napoly capy s rohami, špicatými ušami a konským chvostom. Nymfy sú mladé a krásne panenské ženské prírodné bytosti žijúce v lesoch, jaskyniach, riekach a prameňoch. Medzi ne patria aj Sirény, zákerné nymfy žijúce v moriach, ktoré svojím nádherným spevom lákajú námorníkov na nebezpečné útesy pri ich ostrovoch.

Dionýzos splnil kráľovi Midasovi jeho želanie: nech sa premení na zlato všetko čoho sa len dotkne. Kalliopa, epickej poézii, Erato ľúbostnej poézii, Euterpa, lyrickej poézii, Melpomena tragédii, Polyhymnia chválospevu, Terpsichora tancu, Tália komédii, Kleio histórii a Uránia astronómii. Diovým dieťaťom je aj Apolón, vládca hudby, veštectva, lekárstva a Slnka. Jeho sestra Artemis (Diana) dcéra Dia a Léto je panenská bohyňa lovu, zveri, pôrodu, plodnosti a Mesiaca. Jeho palica navrchu ozdobená krídlami a ovinutá dvoma hadmi je dodnes symbolom lekárstva. Diove dcéry Grácie (Charitky), boli tri bohyne stelesňujúce s rozdávajúce pôvab, šarm a krásu. Boli to Aglaia (žiariaca), Tália (kvitnúca) a Eufrosina (radostná). Ich matkou bola bohyňa pôvabu Eurynomé.

Hefaistos (Vulkán)- boh ohňa a božský kováč, ochrnutý po páde z Olympu. Údajný manžel Afrodity alebo jednej z Grácií. Veľmi dôležitý bol aj ďalší syn Urána, Prométeus, stvoriteľ ľudí. Po urážke bohov zoslal Zeus na Zem Pandoru so skrinkou zla, z ktorej vypustila choroby, vojnu a hladomor. boh snov, bol synom Hypna, boha spánku. Nemezis bola bohyňou osudu a odplaty, trestajúca zločiny.

Nastal spor zvaný Paridov súd, kde mal mladý trójsky princ Paris rozhodnúť, ktorá z bohýň je najkrajšia. Všetky sa pokúsili Parida podplatiť: Aténa vojenskou mocou, Héra politickou silou a Afrodita najkrajšou ženou sveta. Prvenstvo pridelil Afrodite, ktorá ho za odmenu doviedla k Helene, prezývanej Helena trójska. Helena bola manželkou spartského kráľa Menelaa a Paris ju musel uniesť. Gréci, ktorým pomáhali urazené bohyne Héra a Aténa vyhlásili Tróji vojnu, aby Helenu získali späť.

Keď bol Achilles malý, jeho božská matka Thétis sa ho usilovala spraviť nezraniteľným tým, že ho ponárala do magickej rieky Styx. Jeden z gréckych vodcov tejto vojny Odyseus (Ulixes), prispel k pádu Tróje svojou lsťou s trójskym koňom. Odyseov návrat domov z tejto vojny trval dvadsať rokov. Počas tejto cesty zažil množstvo nebezpečných dobrodružstiev a zážitkov. Jedným z nich bolo aj prekabátenie jednookého obra, kyklopa Polyfema, tým, že ho oslepil.

Jedným z gréckych hrdinov bol vodca argonautov Iason, dedič jedného z gréckych kráľovstiev. Preslávil sa získaním zlatého rúna s pomocou čarodejnice Medey. V labyrintoch na ostrove Kréta žil uväznený netvor s ľudským telom a býčou hlavou Minotaurus. Staviteľom labyrintu bol vynálezca Daidalos. Každý rok mu museli Atény poslať ako obetu sedem panien a sedem mládencov.

Víno a Sicília

Podľa povesti priniesol Dionýzos (starogrécky boh vína, vinárstva, pestovania hrozna, plodnosti, divadla a náboženskej extázy) na Sicíliu radosť a víno. Faktom je, že víno sa na Sicílii vyrába už tisíce rokov. Existujú dôkazy, že mykénski obchodníci už okolo roku 1 500 pred naším letopočtom pestovali hrozno na Liparskych ostrovoch. Keď sa Gréci v 8. storočí usadili na Sicílii, nemohli zostať bez „oinos“, a preto priviezli ďalšie odrody viniča.

Vinohradníctvo sa z 80% koncentruje v provinciách Trapani, Agrigento a Palermo. Jediným sicílskym vínom DOCG je Cerasuolo di Vittoria vyrobené v oblasti Ragusa s odrodami viniča Nero d’Avola a Frappato. Nero d’Avola bojovala proti fenoménu medzinárodných odrôd a stala sa sicílskym symbolom. Výborne odráža terroir a ponúka svieže červené vína s ovocnými a bylinkovými tónmi, vynikajúcou mineralitou a zemitou nuansou.

S odrodou Frappato sa najčastejšie stretnete ako súčasť vín Cerasuolo di Vittoria, ktoré pozostáva z 30 - 50% odrody Frappato a 50 - 70% Nero d'Avola. Talianska štúdia zverejnená v roku 2008 s použitím typizácie DNA ukázala úzky genetický vzťah medzi Sangiovese a odrodou Frappato. Má ľahké telo a nádhernú ovocnú textúru s hladkými tanínmi.

Tabuľka: Niektoré odrody viniča na Sicílii

Enteogény

Enteogén (doslovne „tvorí vnútri boha“, en- „v“, -theo- „božstvo“, -gen „tvorí“). V užšom zmysle je to psychoaktívna látka, používaná v súvislosti s náboženstvom a šamanizmom. V minulosti sa enteogény vyrábali hlavne z rastlinných zdrojov a mali rôznorodé využitie v tradičných náboženských systémoch. S príchodom organickej chémie pribudlo množstvo syntetických substancií s porovnateľným účinkom. V širšom význame sa pojem enteogén používa v súvislosti s látkou, ktorá má rovnaké účinky, ale nemusí mať jej použitie priamy súvis s náboženstvom alebo tradičnou spiritualitou, t. j. podľa toho, či sa látka užíva s pôvodným zámerom, alebo kvôli zábave.

Spirituálne účinky dokazujú peer review štúdie, pretože priamy výskum je problematický kvôli všeobecnému legislatívnemu zákazu používania týchto látok. Zo starovekých zdrojov je známy napr. grécky kykeon, africká iboga, védska sóma alebo amrit. Enteogény sa používajú pri nábožensko-magických rituáloch tisícky rokov.

tags: #ako #sa #vola #starogrecky #boh #plodnosti