Obec Košúty sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v regióne Podunajskej nížiny na nive rieky Dudváh. Významnou súčasťou obce je neorománsky rímsko-katolícky kostol sv. Floriána.
Neorománsky rímsko-katolícky kostol sv. Floriána bol postavený v rokoch 1849 - 1851 za podpory biskupa Michala Feketeho. Poďme sa bližšie pozrieť na históriu a architektúru tohto kostola.
Rímskokatolícky kostol sv. Floriána v Košútoch
História obce Košúty
Jej história siaha až do dávnoveku, čoho dôkazom je neolitické sídlisko nachádzajúce sa na území obce. Pôvodne patrila miestnym zemepánom, no neskôr sa tu usadzovali zemania z okolitých obcí. Obec vela trpela počas tureckých nájazdov a bola viackrát vyrabovaná. Obyvateľstvo obce sa tradične zaoberalo poľnohospodárstvom, neskôr v 18. a 19. storočí sa tu rozvinul chov oviec. Veľkým míľnikom bol rok 1867, keď bol založený cukrovar. Vypuknutie I. svetovej vojny v roku 1914 však život v obci zásadne zmenilo a na jej bojiskách padlo 49 občanov. Po roku 1918 sa Košúty stali súčasťou I. V 50. rokoch 20. storočia bolo založené JRD a postavený nový kultúrny dom, ktorý slúži dodnes.
Chotár obce leží v Podunajskej nížine na nive Dudváhu. Je to odlesnená nivná rovina s lužnými, prípadne černozemnými pôdami. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1138 v kráľovskej listine Vojtecha II. ako Willa Qusout. Postupne obec patrila viacerým zemepánom a usadzovali sa tu zemania z okolitých obcí. Osídlenie obce je doložené z obdobia neolitu. V rámci archeologických nálezov boli nájdené kostrové hroby zo staršej doby bronzovej, laténske sídlisko, slovanský žiarový hrob zo 6. - 7. storočia, staromaďarské pohrebisko z 10. storočia a slovanské z 11. - 12. storočia. Pod názvom Kosúti patrila obec do ejáletu Nové Zámky, náhije Šaľa a sadžaku Nové Zámky. Pri rodinách, ktoré vlastnili túto obec, si môžeme všimnúť viacero mien. Od roku 1553 patrila Hegyiovcom, Szobonyaovcom a neskôr Vízkeletiovcom, Olgyayovcom a iným. Ako už bolo naznačené, časť majetkov patrila od 18. V roku 1553 sa tu nachádzalo 14 port. Počas 18. a 19. storočia sa tu ľudia zameriavali na chov ošípaných. Vďaka zrušeniu poddanstva mohli na vlastnej pôde pestovať viaceré rodiny. V roku 1867 tu bol založený cukrovar. Vďaka získanému majetku zavádzal moderné spôsoby pestovania poľnohospodárskych plodín. V obci pôsobilo tiež viacero remeselníkov, medzi ktorými boli krajčír, obuvník, holič, kováč, pekár, remenár, mäsiar, stolár a murár. Žandárska stanica bola v obci zriadená na prelome 19. a 20. Počas bojov v 1. svetovej vojne zomrelo 49 obyvateľov obce. Obec sa po roku 1918 stala členom 1. ČSR. 1931 - počas verejného zhromaždenia, kde bol jedným z účastníkov poslanec Major, četníci strieľali do zhromaždených robotníkov. Zastrelení boli J. Denáth, A. Žabka a Š. Thurza. 1945 - od tohto roku je v kaštieli Ábrahámffyovcov pri moste domov dôchodcov, v súčasnosti ide o Domov dôchodcov a domov soc.
Architektúra a interiér kostola
Pri bližšom pohľade na históriu neorománskeho rímsko-katolíckeho kostola sv. Floriána si môžeme všimnúť, že bol postavený na námestí obce v rokoch 1849 - 1851.
Priestory kostola sú jednoloďové s rovným uzáverom presbytéria. Taktiež sa tam nachádza zaklenutie jedným poľom českej placky. V kostole sa nachádza polkruhový víťazný oblúk tvoriaci priechod do lode s rovným stropom.
Medzi zachovanými objektmi z obdobia okolo roku 1800 sa zachoval obraz sv. Floriána a klasicistická krstiteľnica. Nad tou sa nachádza socha Piety. Nájdeme tu aj novšie sochy - socha Ježišovho srdca, Panny Márie kráľovnej, sv. Alojza. Na chóre je umiestnená plastika sv. Terézie a sv. Imricha. V kostole nesmú chýbať obrazy svätých z polovice 19. storočia. Ide o obrazy sv. Pavla, sv. Kataríny a sv. Dominika. Zo začiatku 20. storočia pochádza 14 obrazov zastavení Krížovej cesty.
Je to jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý jedným polom českej placky. Polkruhový víťazný oblúk tvorí priechod do lode, ktorá má rovný strop s iluzívnou nástennou malbou. Zachoval sa obraz sv. Floriána, aj klasicistická krstitelnica nad ktorou je socha Piety a to všetko z obdobia okolo roku 1800. V kostole sa nachádzajú daľšie sochy, ktoré sú novšie - socha Ježišovho srdca, Panny Márie kráľovnej, sv. Alojza a na chóre je plastika sv. Terézie a sv. Imricha. Obrazy sv. Pavla, sv. Kataríny a sv. Dominika sú z polovice 19.stroročia. 14 obrazov zastavení Krížovej cesty pochádza zo začiatku 20. storočia a sú vo vyrezávaných drevených rámoch. Kostol bol dvakrát rekonštruovaný.
Ďalšie pamiatky v obci
Obec sa vyznačuje aj prítomnosťou rôznych pamiatok, môžeme tu nájsť pôvodne klasicistickú Kúriu rodiny Kiss z 19. storočia, neogotické Mauzóleum rodiny Fekete z konca 19. V súčasnosti sa v Košútiach sústavne rozvíja súkromné podnikanie, stále sa stavajú nové budovy a zlepšuje sa celkový vzhľad obce.
V obci sa nachádza niekoľko pamiatok. Medzi nimi sú neorománsky rímskokatolícky kostol z roku 1851, neoklasicistický kaštieľ z roku 1898 a baroková kaplnka z polovice 18. Taktiež v obci nájdeme klasicistickú kúriu z polovice 19. storočia, revolučný pamätník udalostí z roku 1931 (autor: V. Macz).
Kaštieľ v Košútoch
Aktuálne dianie v Galante
Galantské osvetové stredisko pripravuje na 5. september 2025 jedinečný hudobný festival “Staré nástroje ožívajú” v malebnom parku neogotického kaštieľa v Galante. Návštevníci sa môžu tešiť na prezentáciu viac ako tucta historických a ľudových hudobných nástrojov v podaní piatich renomovaných súborov. Festival ponúka širokú škálu historickej aj ľudovej hudby s voľným vstupom pre všetkých milovníkov kultúry.
Galantské trhy 2025 prichádzajú, aby oživili mesto Galanta počas troch dní plných hudby, kultúrnych zážitkov a neopakovateľnej atmosféry. Tento rok, v dňoch 14. až 16. augusta, si mesto pripravilo pestrý program, ktorý uspokojí všetkých návštevníkov. Trhy odštartujú vo štvrtok 14. augusta energickými vystúpeniami kapiel Zoči Voči a Heľenine Oči.
Galanta privíta od 1. júla 2025 návrat obľúbenej letnej atrakcie, ktorá teší miestnych i turistov už niekoľko sezón. Turistický vláčik bude brázdiť ulicami mesta až do konca augusta a ponúkne všetkým jedinečnú možnosť objaviť čaro Galanty z pohodlných sedadiel tohto sympatického dopravného prostriedku.
tags: #rimskokatolicky #kostol #kosuty