Svätý Augustín: Socha, história a význam

Svätý Augustín, významná postava kresťanskej filozofie a teológie, zanechal hlbokú stopu v dejinách. Jeho diela, ako napríklad "Boží štát" (De civitate Dei), ovplyvnili myslenie generácií. Tento článok sa zameriava na jeho život, dielo a odkaz, s dôrazom na jeho zobrazenie v sochárstve a vplyv na kultúru.

Svätý Augustín

Život a dielo svätého Augustína

Svätý Augustín (354 - 430 n. l.) bol filozof a teológ, ktorého spisy formovali základy západného kresťanského myslenia. Jeho autobiografické dielo "Vyznania" (Confessiones) je jedným z najvýznamnejších diel svetovej literatúry.

V svojich kázňach často poukazoval na mylné chápanie kresťanstva a podvracal námietky pohanov. Podľa toho v diele »Boží štát« môžeme rozoznávať časť apologeticko-polemickú (od 1. do 10. knihy), v ktorej kriticky rozoberá a podvracia výčitky pohanov, a od 11. do 22.

"Boží štát" (De civitate Dei)

Dielo "De civitate Dei", alebo "Boží štát", je rozsiahla apologetická práca, v ktorej Augustín reaguje na pád Ríma v roku 410 n. l. a obhajuje kresťanstvo proti pohanským obvineniam.

Rímsky občan bol hlboko presvedčený o nepremožiteľnosti svetovej Rímskej ríše a o večnosti a nedotknuteľnosti jej hlavného mesta Ríma. Presvedčenie o večnosti Ríma bolo u rímskeho občana samozrejmosťou, kým bol ešte pohanom.

Medzi rímskym ľudom vyvolal pád Večného mesta nespokojnosť a obavu o ďalší osud vlasti. Sv. Augustín vedel, čo sa šíri medzi ľudom a ako vysvetľujú kresťanstvo niektorí učenci.

Teraz mu už nestačilo vyvrátiť len pohanské výčitky, ktoré súviseli s Alarichovým pokorením Ríma, ale aj pre budúcnosť chcel vyriešiť pomer medzi kresťanstvom a pohanstvom. Rozvrhol si ho do dvadsiatich dvoch kníh. Keď dokončil prvé tri zväzky, hneď ich uverejnil (v roku 414).

Sv. Augustín poprel kauzálnu súvislosť medzi nešťastiami Ríma a kresťanstvom. Konkrétnym poukazovaním na rímske dejiny dokázal, že veľkosť a blahobyt Rímskej ríše nevyplývali z kultu bohov, ale z bezohľadných útočných vojen, ktorými si Rimania podmaňovali susedné národy a vykorisťovali ich. Práve za tieto neprávosti v minulosti musí terajší Rím pykať.

Protiklad dvoch svetov sa dostal na zem naším praotcom Adamom. Len tým, že Boží štát je vmiešaný do pozemského štátu a že ho preniká ? uprostred zlých žijú aj dobrí ?, je možný na zemi ľudský život a udržiava sa akýsi poriadok.

Politickej organizácii štátu a jeho sociálneho zriadenia sa Augustín nechcel priamo dotýkať. Nech je politická štruktúra štátu akákoľvek a nech je hocijaké jeho sociálne ústrojenstvo, podľa sv. Augustína kresťan má v ňom vždy možnosť starať sa o svoje duševné spasenie a pracovať na Božej sláve. A to je hlavné.

Jeho osobným ideálom je svetový mier, ktorý pokladá za zvrchované dobro, o ktoré sa má človečenstvo usilovať vo svojom tuzemsko...

Svätý Augustín v sochárstve

Svätý Augustín bol často zobrazovaný v sochárstve, najmä v barokovom umení. Jeho sochy ho zvyčajne zobrazujú ako biskupa s knihou a perom, symbolizujúc jeho učenosť a teologické diela.

Príklad sochy svätého Augustína

Miláno je určite mestom s rekordným počtom sôch. Len tunajšia gotická katedrála ich má na fasáde vyše 3.000, na námestiach a v uliciach o ne takisto nie je núdza.

Príkladom za všetky môže byť táto socha v centre Milána, ktorá nijako zvlášť nepriťahuje zraky okoloidúcich, a pritom ide o raritu. Nachádza sa na fasáde Palazzo Giureconsulti na Via dei Mercanti neďaleko katedrály a prezrádza veľa o šetrnosti a praktickom uvažovaní, ktoré majú tunajší ľudia od nepamäti v krvi.

Sprievodca vám možno prezradí, že ide o sochu patróna mesta, sv. Ambróza, no to nie je celá pravda. Dielo pôvodne predstavovalo bohyňu spravodlivosti, a teda stvárňovalo ženskú postavu. V čase španielskej nadvlády sa ale dobyvatelia rozhodli, že sa na jej mieste bude lepšie vynímať socha panovníka Filipa II. Po príchode napoleonských vojsk do Milána sa scenár opakoval a hlavu španielskeho kráľa vystriedala hlava starorímskeho politika a vraha Júlia Cesara, Marca Brutusa. Tento nápad Milánčanov veľmi nenadchol a jedného pekného rána našli sochu poškodenú. Aby sa predišlo ďalším vandalským činom, preniesli ju do depozitu, kde ostala až do roku 1833. Výklenok zíval prázdnotou a poškodené dielo zapadalo prachom, a tak bolo opäť v režime low-cost opravené a upravené. Telo dostalo hlavu svätca a socha sa vrátila na pôvodné miesto, kde ju môžete vidieť dodnes. Vymenená je nielen hlava, ale aj vystretá ruka, ktorá bola pri preprave poškodená, a tak reštaurátor na jej miesto narýchlo pripevnil ruku z iného, už nepotrebného diela.

Význam svätého Augustína

Svätý Augustín je považovaný za jedného z najvýznamnejších cirkevných otcov a jeho dielo má trvalý vplyv na západnú filozofiu, teológiu a kultúru.

Aj slovenský preklad je toho dôkazom. Po Vyznaniach, ktoré s božou pomocou vyšly už v treťom vydaní, čo by naznačovalo nevšedný záujem širokej katolíckej verejnosti o dielo s hlbšou tematikou, žiadalo sa, aby aj druhé dielo sv. Augustína uzrelo svetlo sveta v slovenskom národe, známom vernosťou ku kresťanským ideálom aj v časoch najťažších.

Dnešný katolícky inteligent sa už vymanil z bežného priemeru a chce byť inteligentom hlboko presvedčeným a nábožensky vzdelaným, aby na základe rozumového presvedčenia mohol viesť kresťanský život a svojím príkladom obrodiť ľudskú spoločnosť, aby bol naozaj svetlom sveta a soľou zeme.

V knihe nemožno hľadať politikum. Kresťanstvo napríklad nikdy nekánonizovalo nijaký chrámový sloh za výlučne kresťanský a katolícky. Všetky chrámové slohy sú dobré, kým slúžia na oslavu Boha. A tak aj všetky režimy sú dobré, kým slúžia na oslavu Boha na tejto zemi. Boží štát sv. Augustína sa neviaže na nijakú vonkajšiu formu, ani nemá v úmysle predpisovať vonkajšiu organizáciu, ale ide mu najmä o ducha režimu, ktorý je dušou každého štátu, a ten duch režimu má byť podľa sv. Augustína kresťanský, má mať za cieľ oslavu Boha na zemi a v praxi uskutočňovať učenie Ježiša Krista. Jedine na takom štáte môže spočívať božie oko s láskavým pohľadom.

Nevercom a pochybovačom dokazuje jestvovanie pekla a večného trestu a svoju knihu zakončuje krásnym obrazom nového Jeruzalema, večnou odmenou všetkých spravodlivých, keď naveky v nebi oslavujú Boha v radosti, láske a kráse.

V tom je aj časovosť Božieho štátu, že mnoho z nadhodených otázok spomína a rieši. A to je hlavné. Úsilie kresťana nemá smerovať k tomu, aby menil štruktúry štátov, ale k tomu, aby zlepšoval seba, aby sa zdokonaľoval v tých okolnostiach, v ktorých práve žije.

Ak sa spolu s tisíckami používateľov Tripadvisoru pýtate “prečo?”, tak pre toto: Asi najčudnejšia socha vzhľadom k tematike stojí trochu mimo hlavných ťahov. Zvláštne dielo sa volá “L´uomo della Luce” - “Muž svetla” a zobrazuje postavu, ktorá sa usiluje udržať rovnováhu na kovovom tráme nesúc na pleci 17 žiariviek. Je venované všetkým obetiam terorizmu a atentátov a stojí na Largo 11. settembre.

Chrámy zasvätené Nanebovstúpeniu Pána

Chrámy zasvätené sviatku Nanebovstúpenia Pána sú významnými duchovnými centrami, ktoré pripomínajú Kristov výstup do neba. Tieto chrámy sú často spojené s miestnymi tradíciami a historickými udalosťami.

Chrám Nanebovstúpenia Pána v Čertižnom

Majestátny kamenný Chrám Nanebovstúpenia Pána (Voznesenija) z roku 1928 je postavený na návrší obce Čertižné, čím vytvára jej dominantu. Architektúra chrámu východného obradu v sebe spája viacero štýlov. V interiéri sa nachádza starobylý bohato zdobený drevený ikonostas a kamenná krstiteľnica z 15. storočia. Na susednom cintoríne sa nachádza hrob verejného činiteľa Ruského hnutia A. I. Dobrianského (1817 - 1901), ako aj hrob básnika a gréckokatolíckeho kňaza J. I.

Chrám Nanebovstúpenia Pána v Čertižnom

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove v Sobraneckom okrese Košickej arcidiecézy oslávil svoje sté výročie. Na slávnosti 15. mája sa zúčastnil pomocný biskup Stanislav Stolárik. Stavba kostola vo filiálnej obci Ostrov sa začala v roku 1907 v čase, keď satmárskym biskupom bol Tibor Boromisza a Ostrov bol ako filiálka Tibavy.

Chrám vo Falkušovciach

Obec Falkušovce vznikla okolo 13. storočia ako sídlo na majetku zemana Falkuša. Súčasný chrám bol postavený z fundácie Andreja Kazinczyha a Baltazára Aiozdorfera v roku 1779 a je zasvätený sviatku nanebovstúpenia Pána. Je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka pod číslom 10254/0.

Gréckokatolícky farský chrám vo Vojčiciach

Na žiadosť veriacich bol dekrétom zo dňa 30. apríla 1982 ordinárom prešovského ordinariátu mons. Jánom Hirkom udelený súhlas, aby Gréckokatolícky farský chrám vo Vojčiciach, doteraz zasvätený archanjelovi Michalovi, bol zasvätený Nanebovstúpeniu Pána.

Kostol v Hažíne

Z roku 1669 je doklad aj o pôsobení gréckokatolíckych kňazov v Hažíne. Ďalší doklad je z roku 1713.

Kaplnka svätého Vojtecha v Gaboltove

V roku 1891 bola renovovaná. Vo vnútri tejto kaplnky je obraz, ktorý zobrazuje sv. Vojtecha ako sedí pod stromom a požehnáva prameň, s ktorého sa napil. Má na sebe biskupské insígnie. Na obraze sú tiež postavy dvoch mníchov, ktorí sv. Vojtecha na misijnej ceste sprevádzali.

Vojtech pochádzal z mocného a slávneho českého rodu Slavníkovcov, ktorý ovládal severovýchodnú časť terajších Čiech vrátane Kladska. Narodil sa okolo roku 956 a mladosť prežil na Libici pod vedením domáceho kňaza Radla.

Keď sa však dopočul, že jeho rod - Slavníkovci - bol v Čechách vyvraždený, nešiel viac do Čiech, ale vybral sa do Poľska k Boleslavovi Chrabrému a odtiaľ k pohanským Prusom. Tam pri dnešnom Kaliningrade podstúpil mučenícku smrť 23. apríla 997, keď ho pohanský kňaz prebodol kopijou a ostatní útočníci do neho strieľali šípi. Boleslav Chrabrý zlatom vykúpil jeho telo a pochoval v poľskom Hniezdne.

Dnešný hlavný oltár bol inštalovaný v čase renovácie v roku 1715. Tvoria ho stĺpová architektúra s bohato pozlátenou a farebnou ornamentikou. V strede oltára je socha patróna kostola biskupa sv. Vojtecha, ktorý drží v ľavej ruke dvojramenný kríž - symbol misijného arcibiskupstva a pravou rukou žehná veriacich.

Ľavý bočný oltár je barokový s manieristickými prvkami a je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Na oltári je dominantný obraz Panny Márie Škapuliarskej, ale na nástavci má tento oltár aj obraz sv. Jozefa, ženícha Panny Márie.

Pravý bočný oltár je tiež postavený v barokovom štýle a je zasvätený Čenstochovskej Panne Márii. Postavili ho počas renovácie kostola v roku 1715. Dôvodom pre postavenie tohto oltára s týmto ideovým zameraním bol fakt, že kostol v ktorom bol postavený, je zasvätený svätcovi, ktorý patrí k hlavným patrónom Poľska. Preto je táto jednota zvýraznená aj na tomto bočnom oltári.

Oltár sv. Rozálie je postavený v ranobarokovom slohu. Pochádza z druhej polovice 17. storočia. Jeho súčasťou je obraz sv. Antona Paduánskeho a obraz sv. Rozálie zo začiatku 19.

Na výstavbu kaplnky Kráľovnej pokoja prispela veriaca katolíčka z Ameriky Anna Ratti. Svojimi darmi na výstavbu tejto kaplnky prispeli aj veriaci z Gaboltova a pútnici. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých v čase prvej svetovej vojny. K renovácii tejto kaplnky došlo v roku 1986. Najnovšia renovácia sa uskutočnila v roku 2005. Vo všedné dni sa v nej slúžia sv.

Hoci dokumenty uvádzajú tento rok ako rok zriadenia farnosti, predsa už skôr v Gaboltove pôsobili katolícky kňazi v duchovnej správe. V roku 1656 tu pôsobil P.

Zo správy gaboltovského farára Mateja Harucha (okolo roku 1750) sa dozvedáme o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej. Uvádza sa v nej, že bolo založené pred štyridsiatimi rokmi z iniciatívy vtedajšieho gaboltovského farára. Hlavnú zásluhu na jeho založení však mali bosí karmelitáni z Krakova.

Od roku 2001 pozval otec arcibiskup Mons. Alojz Tkáč pátrov redemptoristov, aby toto pútnické miesto spravovali.

tags: #svaty #augustin #socha