Cirkvi na Slovensku sú dlhodobo podporované štátom. Táto téma je pravidelne diskutovaná na slovenskej politickej scéne a odborníci sa často zamýšľajú nad otázkou, či by malo dôjsť k odpojeniu cirkví od verejnej správy a či by mala byť ich finančná podpora zo strany štátu zachovaná.
Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Ministerstvo kultúry predložilo návrh zákona, ktorým by sa malo zmeniť ich financovanie. Po novom by si mali prilepšiť o milióny eur. Vláda schválila zmeny v cirkevnom financovaní. Platiť by mali od nového roka.
What Does "Separation of Church and State" Mean?
Súčasný systém financovania
Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť.
Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť. Vatikánske zmluvy boli témou v roku 2015, keď bola na stole zmena financovania a popritom sa začalo hovoriť aj o odluke štátu od cirkvi. Nakoniec v tomu roku neprešla ani zmena financovania kvôli nedostatočnému súpisu majetku cirkví. Zmenilo sa to až v roku 2019.
Do konca roku 2019 sa financovali cirkví na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur . Avšak viac ako polovica smerovala Rímsko katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola grékokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur.
Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie, resp. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.
Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.
Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac. „Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.
Je dôležité zdôrazniť, že cirkvi nie sú výlučne závislé na štátnych finančných prostriedkoch. Môžu prispievať na mzdy svojich zamestnancov aj z vlastných zdrojov, či už ide o príjmy z podnikania, členské príspevky alebo výnosy z cenných papierov.
Novela zákona o finančnej podpore cirkví
„Novelou zákona sa zjednoduší výpočet príspevku štátu pre cirkvi a zabezpečí sa lepšia predvídateľnosť a transparentnosť. Výpočet výšky príspevku štátu sa navrhuje naviazať na mieru rastu minimálnej mzdy. Predkladaný návrh počíta aj s jednorazovým navýšením príspevku v roku 2025, ktorý odráža prudký nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rastom príspevku štátu od roku 2019,“ uvádza sa v predkladacej správe.
V roku 2025 predkladatelia navrhujú jednorazové navýšenie štátneho príspevku o 5,9 milióna eur. „Príspevok štátu na rok 2025 určený v znení účinnom od 1. januára 2025 sa zvyšuje o sumu zodpovedajúcu desiatim percentám sumy príspevku štátu poskytnutého cirkvám v roku 2024. Okrem jednorazového navýšenia by sa mal príspevok zvyšovať každý rok. Konkrétne o 1,1-násobok sumy medziročného navýšenia príspevku štátu na rozpočtovaný rok podľa miery medziročného rastu sumy minimálnej mzdy.
Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Prijatie navrhovaného zákona by znamenalo navýšenie výdavkov štátu na financovanie cirkví o milióny eur. Pre rok 2025 totiž predpokladá výšku príspevku na úrovni 69,6 milióna eur, čo by znamenalo jeho navýšenie o 15 percent, resp. Ešte výraznejší rast príspevkov cirkvám však návrh predpokladá v ďalších dvoch rokoch. V roku 2026 by mal oproti aktuálnemu nastaveniu stúpnuť až o 26 percent, teda o 15,7 milióna eur na 76,4 milióna eur.
Alternatívne modely financovania
Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Cirkvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou.
Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. asignáciou z daní.
V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.
Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.
Majetok cirkví
Získať informácie o celkovej hodnote majetku cirkví je takmer nemožné, pretože majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý zverejňuje informácie o finančných výsledkoch firiem, sú evidované viac ako 3,7 tisíca cirkevných organizácií.
Príkladom je gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá štátny príspevok rozdeľuje medzi tri podriadené organizácie: Bratislavskú eparchiu, Košickú eparchiu a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev svoju dotáciu delí na päť častí, zodpovedajúcich jej štruktúre. Najväčšia katolícka cirkev je zastúpená ôsmimi biskupstvami a arcidiecézami, Slovenskou katolíckou charitou, Konferenciou vyšších rehoľných predstavených a Konferenciou biskupov Slovenska (KBS).
Základom bohatstva cirkví sú nehnuteľné majetky získané cez dva reštitučné zákony po páde totality. Tieto majetky zahŕňajú sakrálne stavby, kultúrne pamiatky, lesy a pôdu.
Pred jedenástimi rokmi ministerstvo kultúry vykonalo sčítanie cirkevných majetkov, ktoré odhalilo, že cirkvi vlastnia celkovo takmer 10-tisíc nehnuteľností a 120-tisíc hektárov pôdy a lesných pozemkov.