Obec Modra nad Cirochou leží v údolí rieky Cirochy, 12,5 km na východ od mesta Humenné. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317, keď ju kráľ Karol Róbert daroval grófom Drugethovcom. V lokalite nazývanej Kaštiel sa nachádzajú zvyšky hradiska z 11. a 12. storočia.
Vyše 600 rokov patrila obec Modra nad Cirochou ako filiálka pod farnosť Dlhé nad Cirochou.
Farnosť Dlhé nad Cirochou
Farnosť Dlhé nad Cirochou, Dekanát Snina, Košická arcidiecéza, je známa aj pod maďarským názvom Cirókahosszúmező, nemeckým Langenau, Langenfeld a latinským Campo Longo. Adresa farského úradu je RKFÚ, 067 82 Dlhé nad Cirochou č. 6.
Medzi predchodcov patrili:
- 1945 - 13. 4. 1996 (kedy zomrel) - Tomko Ján
- pred r. 2009 - farár Dudo František
- pred r. 2009 - kaplán Slavomír Bakoň
V roku 2007 mala farnosť 2 123 obyvateľov, z toho 2 057 rímskych katolíkov a 26 gréckokatolíkov. Spolu s filiálkou to bolo 3 170 obyvateľov, z toho 3 096 rímskych katolíkov.
Farnosť má v súčasnosti jednu filiálku - Modrú nad Cirochou.
História a budovy farnosti Dlhé nad Cirochou
Najstaršia zmienka o farnosti je z roku 1333, predpokladá sa, že musela existovať aj nejaká farská budova. Pred rokom 1760 bola v obci stará drevená fara, ktorej rok vybudovania nie je známy. Farskú budovu z pevných materiálov začal stavať farár Jakub Moyses v rokoch 1760-1771. Pozostávala z dvoch domov, medzi ktorými bol dvor. Bola jediná v celej Cirošskej doline do roku 1782, kedy bola zriadená farnosť v Snine. Na farskom úrade boli matričné knihy vedené od roku 1727.
Z bodov k vizitácii z roku 1816 sa dozvedáme, že na farskom úrade sa nachádzala farská knižnica. Časť tejto knižnice sa zachovala dodnes a obsahuje vzácne staré knihy písané v latinčine, nemčine a maďarčine.
K farnosti patrili filiálky Snina, Belá nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Valaškovce a ďalšie - dovedna 37 obcí.
Pochovávalo sa na cintoríne, ktorí sa nachádzal za obcou, dnes je súčasťou obce v dôsledku rodinnej výstavby domov. Na tomto cintoríne dal v roku 1847 František Pupinszky postaviť kamenný kríž. V roku 1874 upravili podstavec a starý kamenný kríž vymenili za nový železný. V takejto podobe sa zachoval dodnes. Neskôr sa začalo pochovávať na dvoch novších cintorínoch, ktoré sú dnes tiež súčasťou obce.
V obci sú dva kostoly - starý a nový.
- Starý farský kostol svätej Anny: Rok stavby nie je známy, mohol byť postavený niekedy po tatárskom pustošení. V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza ako gotický kostol postavený v polovici 15. storočia. Je pozdĺžny, jednoloďový, s pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. Presbytérium je zakončené polygonálnym uzáverom a nachádza sa v ňom pôvodná gotická klenba s jedným poľom krížovej rebrovej klenby s jednoduchým svorníkom. Chór z pevného materiálu postavený v roku 1810 nesie prvky barokového štýlu. Kostol bol kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Kostol bol dlhé roky bez veže. Do roku 1838 bola veža iba drevená. Súčasná veža sa začala stavať v roku 1838 a stavali ju 36 rokov - do roku 1874. Vo veži sa dnes nachádzajú tri zvony. Je chránenou kultúrnou pamiatkou.
- Nový kostol Svätého Joachima a svätej Anny: Začal sa stavať 24. mája 1991 a výstavba bola ukončená v júli 1993. Moderný Boží chrám posvätil dňa 25. júla 1993 kard. Jozef Tomko z Ríma. Skoro všetky práce vykonali veriaci obce zdarma a svojpomocne. Je rímskokatolícky, trojloďový. Oltárny stôl, ambón a bohostánok sú zo žuly, dvere na bohostánku sú bronzové. Organ je moderný elektrický - Concerto - GEM. Vedľa altánku sa nachádza nerezový kríž vysoký 10 m. V čelnej časti chrámu je zvonica s tromi zvonmi poháňanými elektricky.
Kostol Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Modre nad Cirochou
V Modre jestvoval katolícky kostol možno od 15. storočia, v ktorom prechodne pôsobili aj evanjelicki konatelia. Terajší kostol bol postavený v rokoch 1942 - 1943 v retardovanom secesnom podaní neogotických prvkov.
Občania sa rozhodli vybudovať nový kostol z vlastných prostriedkov obce. Dňa 21. júna 1942 začali s jeho výstavbou v záhrade hájovne vojenských lesných podnikov, od ktorých obec odkúpila pozemok. V tento deň sa uskutočnila aj slávnosť položenia základného kameňa, ktorú viedol vtedajší rímsko-katolícky kaplán v Snine Ján Tomko. Prvá svätá omša v novom kostole sa slúžila 26. decembra 1943.
Jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou, na čelnej strane ktorej je plastický kríž. Na bočnej fasáde sú stredné rizalitové časti zdôraznené trojhranným štítom a veľkým lomeným oknom, deleným vertikálnymi pásmi na päť dielov. Vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola.
Kostol Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Modre nad Cirochou
Rekonštrukcie kostola
V roku 1993 sa na kostole uskutočnili rozsiahlejšie rekonštrukčné práce. Výsledkom bola nová elektroinštalácia, výmena okien, vzduchotechnika a maľba. Boli odstránené bočné oltáre a kazateľnica, ktoré žiaľ nemali umeleckú hodnotu. O rok neskôr, hodinu pred štedrou večerou, sa nešťastnou náhodou rozšíril v kostole požiar. Príčinou požiaru bolo betlehémske svetlo, ktoré sa v tom čase nachádzalo v interiéry. Zhorel obetný stôl, koberce, poškodil sa oltár a nová maľba. Občania obce sa však ihneď zmobilizovali a už na sviatok „Troch kráľov“, t. j. 6. januára 1995, sa svätá omša slúžila už v opravenom a nanovo vymaľovanom kostole. Hnacou silou rýchlych opráv boli najmä blížiace sa kňazské rekolekcie, ktoré sa tu konali 25. januára za účasti 20 kňazov.
V roku 1999 sa na podnet vtedajšieho duchovného otca Štefana Farkaša pristúpilo k ďalšej obnove chrámu. Svätyňa dostala úplne novú podobu. Pôvodný drevený oltár bol vymenený za nový, no obraz patrónky chrámu zostal zachovaný. Celá svätyňa je v súčasnosti vydláždená mramorom, ktorý ladí s oltárom, ambónou i bohostánkom. Sú vyrobené z kameňa „kanfár“ dovezeného z Chorvátska. K obetnému stolu pribudol nový kríž, ktorý osobne z Poľska doviezol duchovný otec. V chráme na stenách boli umiestnené štyri konsekračné kríže. Zmenám sa nevyhla ani sakristia. K pôvodnej sakristii sa urobila prístavba, čím vznikla nová spovedná miestnosť a sociálne zariadenie. Posviacka a konsekrácia chrámu bola vykonaná 31. mája 1999 košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. Koncom roka sa ešte previedla plynofikácia kostola.
Súčasný stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.